Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoE-61-2012.pdf
PDF · 70.42 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/61/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská ul. 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného JUDr. Andreou Cvikovou, s.r.o. Kubániho 16, Bratislava, proti povinnému: U. S., bytom F. č. XXX o vymoženie 3.807,39 eur s prísl., na odvolanie súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 26. apríla 2012, 4Er/605/2009-49 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie a zamietol návrh súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďura na priznanie náhrady trov exekučného konania vo výške 41,79 eur. V rozhodnutí uviedol, že tamojší súd uznesením č.k. 4Er/605/2009-12 dňa 18.06.2010 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.09.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 8CoE/150/2010-41 zo dňa 29.07.2010. Svoje rozhodnutie o zastavení exekučného konania súd odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 3 a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že nakoľko v tomto štádiu súdny exekútor nie je účastníkom konania s poukazom na dikciu ustanovenia § 37 Exekučného poriadku, súd prvého stupňa jeho návrh na priznanie náhrady trov exekučného konania zamietol.
Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor JUDr. Particius Baďura, a to proti výroku o náhrade trov exekučného konania. Poukázal na § 200 ods.1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ďalej citoval znenia § 37 ods. 1, § 44 ods. 3 a § 47 ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne nesprávne a rozhodol vo veci trov exekúcie.
Krajský súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania súdnej exekútorky proti výroku o náhrade trov exekučného konania (výrok o zastavení exekučného konania nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť a nebol v odvolacom konaní preskúmavaný) zaoberal sa tým, či odvolanie súdnej exekútorky možno považovať za odvolanie podané oprávnenou osobou a či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že účastníkmi exekučného konania sú v zásade oprávnený a povinný, tretia osoba len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj súdny exekútor, ktorý bol vykonaním exekúcie poverený súdom. Len v tomto prípade môže súdny exekútor realizovať procesné práva účastníka konania. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že exekučné konanie sa začína doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, avšak samotná exekúcia začína až vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Prvým úkonom samotnej exekučnej činnosti súdneho exekútora je vydanie upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle § 47 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, ktorý úkon však môže exekútor vykonať až potom, ako bol exekučným súdom poverený na vykonanie exekúcie.
Zo spisového materiálu vyplýva, že dňa 06.11.2009 podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením, č.k. 4Er/605/2009-12 zo dňa 18.06.2010 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.09.2010 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 8CoE/150/2010-41 zo dňa 29.07.2010. Následne tamojší súd napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil a návrh súdneho exekútora na priznanie trov exekúcie zamietol. Dňa 06.11.2009 bolo začaté predmetné exekučné konanie, nie však samotná exekúcia, nakoľko poverenie na vykonanie exekúcie nebolo súdnemu exekútorovi udelené.
Odvolací súd konštatuje, že súdny exekútor podal odvolanie proti výroku o náhrade trov exekučného konania (nie proti trovám exekúcie), pričom v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku tento nie je účastníkom konania ohľadne rozhodovania o náhrade trov exekučného konania, a preto v zmysle § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania v tomto štádiu konania. Ustanovenie § 37 ods. 1 Exekučného poriadku priznáva postavenie účastníka konania len poverenému súdnemu exekútorovi, pričom zo spisového materiálu nepochybne vyplýva, že v danom prípade nedošlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora.
Exekučné konanie bolo v predmetnej veci zastavené podľa ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, a to na základe skutočnosti, že exekučný súd právoplatne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval na daný prípad aj ustanovenie § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na prípady zastavenia exekúcie na základe ustanovení Exekučného poriadku (iných ako sú uvedené v ustanovení § 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo ustanovení osobitného zákona v prípadoch, kedy už bolo udelené súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Na druhej strane ustanovenie § 44 ods. 3 Exekučného poriadku je samostatným ustanovením upravujúcim zastavenie exekučného konania, pokiaľ bola žiadosť o udelenie poverenia právoplatne
zamietnutá. Odvolací súd zároveň uvádza, že z ustanovení Exekučného poriadku explicitne nevyplýva pre účastníkov konania možnosť podať odvolanie voči rozhodnutiu o náhrade trov exekučného konania v prípadoch, kedy bolo exekučné konanie podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku zastavené. Z tohto dôvodu a s poukazom na ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. nie je proti napadnutému výroku uznesenia okresného súdu odvolanie prípustné.
Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie súdneho exekútora podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b/, c/ O.s.p. odmietol a nezaoberal sa preto vecnou správnosťou odvolaním napadnutého výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, ani samotnými dôvodmi odvolania. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.
Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch uvádza, že toto uznesenie prijal jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .