Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-50-2010.pdf
PDF · 86.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4C/50/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Kežmarku - samosudca JUDr. Erika Borovská v právnej veci žalobkyne C., nar. X.X.XXXX., bytom D., práv. zast. JUDr. Jánom Jenčom, advokátom so sídlom Velické námestie 1178/15, Poprad - Veľká, proti žalovaným 1. C. nar. XX.XX.XXXX, bytom B., 2. E., nar. XX.X.XXXX, bytom D., práv. zastúpeného JUDr. Andrejom Patakym, advokátom so sídlom Hlavné námestie 2, Kežmarok, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto,
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému v 1. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov konania vo výške 277,21 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Andreja Patakyho, advokáta so sídlom Hlavné námestie 2, Kežmarok do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.
odôvodnenie:
Žalobkyňa žalobou podanou súdu v písomnom vyhotovení dňa 11.5.2010 žiadala, aby súd určil, že je vlastníčkou nehnuteľnosti - pozemkov zapísaných na LV č. XXX . katastrálneho územia D. ako parcely registra „Q.“ č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X o veľkosti podielu XX/XXX - in k celku. Ako účastníkov na strane žalovaných v 1. - 5. rade označila nezistených vlastníkov - S., rod. B., E., I., X., rod. J., C., a ako žalovaného v 6. rade E., nar. XX.X.XXXX, bytom D..
Žalobu odôvodnila tvrdeniami, že je podielovou spoluvlastníčkou špecifikovaných pozemkov s podielom vo výške XX/XXX - in v pomere k celku. Pôvodnou spoluvlastníčkou tohto podielu k pozemkom vedeným pôvodne v pozemno-knižnej vložke č. XXX k. ú. D. bola jej prastará matka C., ktorá podiel v roku 1946 darovala jej starej matke X.. Následne vlastníctvo k tomuto spoluvlastníckemu podielu prešlo dedením na jej otca O. (D 650/89) a po smrti otca na ňu (4D 367/2007). V rokoch 1956 a 1958 jej otec O. kúpil od právnej nástupkyne ďalšej podielovej spoluvlastnícky pozemkov S. rod B., Y. neformálnou kúpnou zmluvou ďalší podiel na pozemkoch, a to podiel vo výške XX/XXX - in v pomere k celku. Tento podiel právne nevysporiadal, aj keď pozemky ako vlastné držal a užíval už od roku 1956. Od roku 1984 pozemky ako vlastné nerušene sama užíva. S poukazom na § 129 a § 134 Občianskeho zákonníka sa preto domáha určenia vlastníctva tak, ako to vymedzila petitom žaloby.
Uznesením zo dňa 11.11.2010 sp. zn. 4C 50/2010 - 51 súd v dôsledku čiastočného späťvzatia žalobu sčasti, a to ohľadne pozemku - parcely registra „Q.“ č. XXX/X - zastavil (Výrok I. uznesenia). Týmto uznesením súčasne po zistení, že žalovaná v 4. rade nemá spôsobilosť byť účastníčkou
občianskoprávneho konania (dňa 26.12.1999, tzn. pred začatím konania, zomrela) zastavil konanie aj ohľadne tejto žalovanej (výrok II. uznesenia) a vyhovel návrhu žalobkyne na pripustenie do konania do procesného postavenia žalovaného v 4. rade ďalšieho účastníka, a to C.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.2.2011.
Následne uznesením zo dňa 28.2.2012 sp. zn. 4C 50/2010 - 102 súd zastavil konanie aj ohľadne žalovaných v 1. - 3. rade a žalovaného v 5. rade. Konanie ohľadne týchto žalovaných súd rovnako ako u žalovanej v 4. rade zastavil po zistení, že ani títo žalovaní nemajú procesnú spôsobilosť byť účastníkmi občianskoprávneho konania, nakoľko všetci zomreli ešte pred jeho začatím. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.3.2012.
Účastníkmi konania na strane žalovanej tak ostali 2 žalovaní tak, ako sú označení v záhlaví tohto rozsudku.
Na pojednávaní konanom dňa 24.7.2012 žalobkyňa uviedla, že na podanej žalobe trvá vo vzťahu k týmto žalovaným. Uviedla, že na LV č. XXX je zapísaná ako podielová spoluvlastnícka predmetných pozemkov v spoluvlastníckom podiele vo výške XX/XXX - in v pomere k celku. S poukazom na neformálnu kúpnu zmluvu, ktorú uzavrel jej otec O. v rokoch 1956 - 1958 sa však cíti byť vlastníčkou pozemkov v celosti.
Žalovaný v 1. rade uviedol, že podiel na predmetných pozemkoch zdedil po babke a k tvrdeniam žalobkyne sa nevie vyjadriť.
Právny zástupca žalovaného v 2. rade žiadal žalobu zamietnuť. Namietol nedostatok vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaných s argumentáciou, že ohľadne len 2 žalovaných nie je možné predmetnej určovacej žalobe žalobkyne vyhovieť. Argumentoval, že aj v prípade vyhovenia žalobe, nebude možné na základe takéhoto rozsudku vykonať zmeny v zápise vlastníctva v prospech žalobkyne. Preto žalobkyňa nemôže mať na takejto žalobe naliehavý právny záujem.
Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 91 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba. Ak však ide o také spoločné práva a povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných.
Podľa § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre všetkých účastníkov a pre všetky orgány.
V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha určenia, že je výlučnou vlastníčkou pozemkov vymedzených v žalobe. V takomto konaní o určenie vlastníckeho práva k pozemkom musia byť účastníkmi konania všetci spoluvlastníci pozemkov zapísaní v katastri nehnuteľností, prípadne ich právni nástupcovia, ako aj tí, ktorí tvrdia, že sú vlastníci, prípadne spoluvlastníci pozemkov a ich právni nástupcovia, nakoľko účastníci na strane žalobcu a na strane žalovanej vytvárajú v tomto konaní procesné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Ide o nerozlučné procesné účastníctvo v konaní, v ktorom vzhľadom na hmotnoprávnu povahu veci sú práva a povinnosti, o ktorých sa má rozhodovať nedielne. Účinky súdneho rozhodnutia sa preto musia v týchto konaniach vzťahovať na všetkých účastníkov tohto procesného spoločenstva. Podľa cit. ust. § 159 O.s.p. právoplatný rozsudok nemá účinok proti tomu, kto je nie účastníkom konania.
Podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXX k. ú. D. ako spoluvlastníci predmetných pozemkov sú okrem žalobkyne a oboch žalovaných zapísaní aj ďalší podieloví spoluvlastníci, ďalšie fyzické osoby, a to osoby na nezistenom mieste tak, ako ich žalobkyňa aj pôvodne v žalobe označila ako účastníkov konania na strane žalovaných. Tieto osoby v súčasnosti už nemajú procesnú spôsobilosť byť účastníkmi občianskoprávneho konania, nakoľko pred začatím konania zomreli, čo bolo dôvodom pre zastavenie konania ohľadne nich. Ako podieloví spoluvlastníci pozemkov majú však svojich právnych nástupcov.
V prejednávanej veci mal súd preto za to, že účastníkmi predmetného konania o určenie vlastníckeho práva k pozemkom nie sú všetci tí, na ktorých sa má meritórne rozhodnutie vzťahovať (nedostatok tzv. vecnej pasívnej legitimácie). Preto za situácie, že žalobkyňa sa v priebehu konania s otázkou vecnej pasívnej legitimácie riadne nevyporiadala, neoznačila riadne všetkých tých, ktorí v danom konaní vytvárajú v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. nerozlučné procesné spoločenstvo, súdu neostávalo nič iné, iba žalobu zamietnuť. Súd dáva do pozornosti, že súdy nepoučujú účastníkov o vecnej legitimácii v konaní majúcej pôvod v hmotnom práve. Súdy sú povinné poučiť účastníka iba o jeho procesných právach a povinnostiach (§ 5 Občianskeho súdneho poriadku).
Súd prisvedčil tiež právnej argumentácii právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, že pokiaľ výrok rozsudku, ktorým sa rozhodlo o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nebude zaväzovať všetky osoby, ktoré sú ako spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti, rozsudok nemôže byť podkladom pre záznam zmeny vlastníckeho práva a v takomto prípade nie je daný ani naliehavý právny záujem na vydaní takéhoto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (zásada úspechu v konaní). Obaja žalovaní boli v konaní úspešní. Preto im prislúcha právo na náhradu trov, ktoré účelne vynaložili na bránenie svojho práva. Keďže základným predpokladom priznania náhrady trov v konaní je to, aby o náhradu trov účastník požiadal (§ 151 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku) a žalovaný v 1. rade o náhradu trov nepožiadal, súd touto žalovanému náhradu nepriznal. Žalovanému v 2. rade, ktorý o náhradu požiadal a ktorého právny zástupca trovy konania včas vyčíslil písomným podaním doručeným súdu dňa 26.7.2012 súd vychádzajúc z Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“) priznal náhradu trov nasledovne:
1/ odmena za právne zastúpenie (§ 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky):
Rok 2010
Príprava a prevzatie veci..............................................................................................................55,49 eur
Písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 17.6.2010..........................................................................55,49 eur
Zastúpenie na pojednávaní dňa 11.11.2010 ( 1 - § 14 ods. 5 písm. b/)......................................13,87 eur
Rok 2011
Písomné podanie vo veci zo dňa 23.3.2011.....................................................................................57 eur
Rok 2012
Zastúpenie na pojednávaní dňa 24.7.2012 ..................................................................................58,69 eur
Spolu odmena ..........................................................................................................................240,54 eur
2/ náhrada - režijný paušál (§ 16 ods. 3 Vyhlášky):
Rok 2010 - 3 x 7,21 eur..............................................................................................................21,63 eur
Rok 2011 - 1 x 7,41 eur ...............................................................................................................7,41 eur
Rok 2010 - 1 x 7,63 eur ................................................................................................................7,63 eur
Spolu náhrady .............................................................................................................................36,67 eur
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach(§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).