Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-4C/39/2012

Rozhodnutie

Okresný súd v Považskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou v právnej veci navrhovateľa S.M. J.M., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. H. N. Č.. X, V., prechodne bytom S., V. W., S., zastúpeného JUDr. Vladimírom Hajdukom, J. Murgaša č. 1316/22, Michalovce proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, ul. Pribinova č. 2, Bratislava v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 800.000 Eur takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 16,20 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ svojim návrhom domáhal sa, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 800 000 eur so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 28.01.2012 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, orgány štátnej moci rozhodli (uznesenie - ČVS: ORP - 498/ OdV-PB-2005 zo dňa 04.04.2008) na príkaz sudcu JUDr. Iva Hlucháňa o jeho zatknutí, zadržiavaní v cele a prevážaní, čím bola neoprávnene obmedzená jeho osobná sloboda. Orgány činné v trestnom konaní a sudca ho obvinili z prečinu zanedbania povinnej výživy a to aj napriek tomu, že voči nemu nebolo vznesené žiadne obvinenie, nebola mu doručená obžaloba. Prečin zanedbania povinnej výživy bol prejednávaný Okresným súdom K. G. v konaní vedenom pod spisovou značkou , nerešpektujúc jeho práva a prezumpciu neviny, naviac súd neprihliadal na jeho námietky premlčania jednotlivých splátok výživného a ani na zánik trestnoprávnej zodpovednosti prečinu zanedbania povinnej výživy z titulu veku detí a ich schopnosti živiť sa. oprávnené deti totiž boli v spornom období už schopné samé sa živiť. Ďalej uviedol, že orgány štátnej moci zisťovali jeho pobyt, polícia v S. vytvorila o ňom dezinformáciu, že nepreberá poštu a nevedia ho nájsť, pričom dobre vedeli, že býva v maringotke na W.. V. I. S.. S. polícia ho zatkla a obmedzila na osobnej slobode v čase od dobu od 03.04.20008 od 17.00 hod. do 04.04.2008 do 14.10 hod, držali ho v cele, s putami na rukách ako nebezpečného zločinca, správali sa k nemu arogantne. Následne bol prevezený z Michaloviec v policajnom doprovode na súd do Považskej Bystrice, kde ho v budove súdu držali v železnej klietke, celú dobu mal na rukách putá, bol hladný, nemohol telefonovať, bol psychicky ponížený. Po prejednaní veci ho prepustili a nechali ho ísť do Michaloviec na vlastné náklady. Ďalej uviedol, že musel znášať negatívne reakcie okolia a stále je im vystavovaný, stratil možnosť zamestnať sa a získať stály príjem. Konanie polície bolo podľa jeho názoru neľudské až sadistické. Rovnako v rozpore s právnym poriadkom SR bolo aj vydanie mediálneho zatykača na jeho osobu, keď po ňom bolo vyhlásené pátranie aj v TV JOJ.

Navrhovateľ po právnej stráne konštatoval, že nikdy sa nedopustil prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 a 3 Tr. zák, policajné a iné štátne orgány vrátane sudcu nemali dôvod voči nemu konať, nikdy nebol z ničoho obvinený a ani obžalovaný a aj napriek tomu mu polícia obmedzila osobnú slobodu a bol ponížený a dotknutý na svojich právach. S poukazom na čl. 5 Dohovoru si

uplatnil nárok na odškodné - náhradu nemajetkovej ujmy ktorú odôvodnil tým, že je v dôsledku konania štátnych orgánov považovaný za zločinca a kriminálnika, preto si nemôže nájsť zamestnanie, musel znášať a aj aktuálne znáša negatívne dopady toho konania, keď s ním nekomunikuje okolie, reakcie na jeho osobu sú neprimerané, bolo zasiahnuté do jeho súkromia, polície siahla na jeho osobnú slobodu,. Poukázal na skutočnosť, že aj keď je nezamestnaný, motívom uplatnenia nároku nie je obohatenie sa, ale náprava nezákonného stavu a náhrady ujmy pre následky zásahu orgánov činných v trestnom konaní. rozsah zásahu do jeho slobody bol značnej intenzity, predostretí celej verejnosti, keďže bol medializovaný, následky konania polície sú podľa jeho názoru nenapraviteľné. Ďalej uviedol, že svoj nárok s odporcom predbežne prerokoval listom zo dňa 23.09.2011, odporca mu však listom oznámil že jeho nárok neuznáva, pretože nie sú splnené zákonné predpoklady na náhradu ujmy podľa ust. . Doplneným podaním zo dňa 16.04.2012 navrhovateľ namietal postup orgánov štátnej moci a to postup Okresnej prokurátorky, ktorá na prvom pojednávaní nepredniesla obžalobu a jej právo na podanie obžaloby bolo premlčané a prekludované a postup sudcu, na ktorého pokyn konali policajti keď vydal mediálny zatykač.

Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomne a namietal nedostatok právomoci súdu, premlčanie nároku navrhovateľa, nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a celkovú neopodstatnenosť nároku navrhovateľa. uviedol, že podľa jeho názoru všeobecný súd podľa žiadneho ustanovenia nie je oprávnený skúmať zákonnosť alebo nezákonnosť konania a rozhodovania orgánov činných v trestnom konaní v priebehu trestného konania, pretože neexistuje žiadne ustanovenie , ktoré by umožňovalo civilnému súdu zasahovať takýmto spôsobom do trestného konania. Ďalej namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie s tým, že navrhovateľ namieta postup orgánov v priebehu trestného konania a v zmysle ust. , v prípade ak bola orgánom verejnej moci spôsobná škoda v trestnom konaní, koná v mene SR Ministerstvo spravodlivosti, ak bola škody spôsobená vyšetrovateľom a policajtom, koná Ministerstvo vnútra a v prípade, že nie je možné identifikovať orgán verejnej moci, ako je to v danom prípade, pretože žaloba je nejasná a nezrozumiteľná, koná Ministerstvo spravodlivosti. Odporca tiež namietal premlčanie nároku navrhovateľa, s tým, že podľa ust. z.č. sa nárok na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Jeho nárok teda považuje za premlčaný. Na záver odporca spochybnil celkovú existenciu nároku, ktorý považuje za neoprávnený, pretože neboli splnené zákonné predpoklady a to konanie orgánu verejnej moci v rozpore so zákonom, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou ujmou a konaním orgánov verejnej moci. Odporca žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Podľa súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorí boli riadne predvolaní, na pojednávanie sa nedostavili a ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne odporcu, oboznámením návrhu, vyjadrenia odporcu, žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy zo dňa 23.09.2011, oznámenia odporcu zo dňa 09.01.2012, námietky zaujatosti zo dňa 25.04.2012, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. -33 zo dňa 21.05.2012, oboznámením ftc príkazu na zatknutie navrhovateľa zo dňa 21.01.1999 č. 29-98, oboznámením vyjadrenia OR PZ Michalovce k zatknutiu navrhovateľa dňa 03.04.2008, 05.06.2012, listinných dôkazov o majetkových pomeroch navrhovateľa.

Dňa 21.1.199 vydal sudca Z.. F. E., na návrh prokurátora okresnej prokuratúry, príkaz na zatknutie navrhovateľa, sp. zn podľa Tr.por, účinného do 31.12.2005, v tom čase bytom V., W.. H..N. X, súkromného podnikateľa s odôvodnením, že uznesením zo dňa 02.02.1997 ČVS: OÚV-23/Pú-97 bolo voči navrhovateľovi vznesené obvinenie pre trestný čin zanedbania povinnej výživy a obvinený sa opakovane nedostavil k orgánom činným v trestnom konaní, z ktorého dôvodu nebolo možné v tomto konaní pokračovať. Na základe vydaného zatykača zistili pobyt navrhovateľa príslušníci OR PZ Michalovce v r. 2008 kedy ho dňa 03.04.2008 o 17:00 hod vypátrali a obmedzili jeho osobnú slobodu. Podľa vyjadrenia príslušníkov ORPZ ( čl.101 spisu) nebola navrhovateľom/zatknutým vznesená žiadna sťažnosť pre nesprávny postup alebo správanie sa príslušníkov PZ. Po dohovore so sudcom, ktorý vydal príkaz na zatknutie, bol navrhovateľ dňa 04.04.2008 eskortovaný do Považskej Bystrice, kde bol sudcom vypočutý a prepustený na slobodu. Čo zhodne uvádza navrhovateľ aj odporca.

Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 23.09.2011 požiadal Ministerstvo spravodlivosti a Ministerstvo vnútra SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa príslušných ustanovení s odôvodnením, že konaním orgánu verejnej moci - sudca, prokurátor, príslušníci PZ konajúci na podklade rozhodnutia sudcu mu bola spôsobená ujma na osobnej slobode, obmedzené jeho ľudské opráva, bol nezákonne zadržaný, stíhaný, eskortovaný z miesta, kde sa zdržiaval, do miesta sídla súdu, príslušníci PZ sa voči nemu správali arogantne až neľudsky, v čase keď ho zatkli nebol trestne stíhaný, nemal dlh na výživnom a teda nemohol byť stíhaný pre trestný činu zanedbania povinnej výživy. Poukázal na to, že konaním označených subjektov, najmä pokiaľ ho polícia zatkala a doviezla na náklady štátu do Považskej Bystrice a následne ho prepustila a domov sa musel dostať na vlastné náklady, došlo jednoznačne k nesprávnemu úradnému postupu za čo okrem iných rozhodnutí a zásahov žiada náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 800.000 eur.

Odporca listom zo dňa 09.01.2012 oznámil navrhovateľovi, že jeho nárok považuje za nedôvodný, pretože nie sú splnené zákonné predpoklady. Pretože pokiaľ namietal postup príslušníkov OR PZ Michalovce a namietal, že sa na nich sťažoval, po preverení tejto skutočnosti bolo zistené, že žiadnu sťažnosť nepodal. Pokiaľ namietal zatknutie, odporca mu oznámil, že príslušníci OR PZ konali na základe príkazu na zatknutie vydaného sudcom o ktorého zákonnosti nemajú dôvod pochybovať a ani ho skúmať, ale majú ho len vykonať. Keďže odporca návrhu nevyhovel, podal navrhovateľ návrh na priznanie nemajetkovej ujmy na súd. Navrhovateľ podal návrh na začatie konania o náhradu nemajetkovej ujmy na Okresný súd Považská Bystrica dňa 23.03.2012.

Odporca s poukazom na tvrdenie navrhovateľa, že jeho osobná sloboda bola obmedzená dňa 03.04.2008 a dňa 04.04.2008 trval na tom, že navrhovateľ, vzhľadom na výhrady ktoré má voči konaniu policajtov, že vie, ktorý sudca na základe návrhu ktorého prokurátora mu mali spôsobiť škodu ( ktorú samozrejme odporca neuznáva) musel vedieť o tom, kto mu škodu spôsobil už dňa 04.04.2008. nárok navrhovateľa preto považujú v zmysle ust. za premlčaný v celom rozsahu.

Podľa a o o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa s. 1 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa a 9 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o zatknutí, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody má ten, na kom bolo vykonané, ak bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo pri ňom došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

Podľa a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázanú povahu navrhovateľom uplatneného nároku, ktorú skutočnosť považoval za nespornú aj odporca, a teda že navrhovateľ sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánov verejnej moci podľa ust. a .

Pretože má v ust. osobitne upravené plynutie lehôt na uplatňovanie nárokov vyplývajúcich z tohto zákona, súd sa predovšetkým zaoberal odporcom vznesenou námietkou premlčania nároku navrhovateľa.

Súd sa stotožnil s tvrdením odporcu, že navrhovateľ sa o nesprávnom úradnom postupe, ako sám v žalobe uvádza, musel dozvedieť najneskôr dňa 04.04.2008, kedy bol po vypočutí na Okresnom súde Považská Bystrica prepustený na slobodu zo zadržania. Pokiaľ, ako sám uvádza v žalobe, bolo správanie príslušníkov policajného zboru „neľudské a ponižujúce a že títo konali na základe mediálneho a nezákonného zatykača“ minimálne musel navrhovateľ presne vedieť, kým, resp. čím ( akým postupom, rozhodnutím) mu bola spôsobená ujma (škoda, skutočná, prípadne nemajetková)

Lehota na uplatnenie nároku na súde začala teda plynúť najneskôr dňa 05.04.2008. Trojročná lehota, do ktorej plynutia sa nezapočítava čas na predbežné prejednanie nároku na príslušnom orgáne zastupujúcom SR v rozsahu 6 mesiacov, v prípade, že by bola žiadosť o prerokovanie nároku podaná v tejto lehote (§ 19 ods. 2 zákona), uplynula dňa 05.04.2011. Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy na MS SR a MVSR listom zo dňa 23.09.2011 ( po uplynutí trojročnej lehoty) a následne žalobu podal na súde dňa 23.03.2012. Súd musí preto konštatovať, že žaloba bola podaná po márnom uplynutí premlčacej lehoty a námietka premlčania odporcu bola vznesená v celom rozsahu dôvodne.

Z tohto dôvodu, s poukazom na ust. a s prihliadnutím na nesporné skutkové okolnosti určujúce začiatok plynutia premlčacej lehoty, súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia , v zmysle ktorého má právo na náhradu trov konania procesne úspešný účastník, v danom prípade odporca. Trovami konania, ktoré si odporca v konaní pred súdom uplatnil riadne a včas sú náklady odporcu vynaložené v súvislosti s účasťou zástupkyne odporcu na pojednávaní dňa 24.07.2012. odporca žiadal priznať trovy konania vo výške 125,65 eur, ktorej sume zodpovedá náhrada za používanie cestných motorových vozidiel pri služobnej ceste vo výške 0,183 eur/km, pri ceste BA-PB-BA cca 336 km, celkom vo výške 61,488 eur a náhradu ceny pohonných hmôt vo výške 64,162 eur. Súd sa s požiadavkou odporcu nestotožnil a o výške priznaných trov rozhodol v zmysle ust. a vyhlášky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, podľa ktorých sa osobe zúčastnenej na konaní hradia skutočné, účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom a v prípade ak použila osoba zúčastnená na konaní vlastné motorové vozidlo, hradí sa jej cestovné ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom okrem prípadov podľa , súd priznal odporcovi cestovné za účasť na pojednávaní dňa 24.07.2012 vo výške cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom z Bratislavy do Považskej Bystrice a späť, jedna cesta 8,10 eur, celkom 16,20 eur. (<<http://cp.atlas.sk/vlak/spojenie/>> pre vlakovú dopravu zo stanice Bratislava hl. st. do Považskej Bystrice. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť uvedené proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno zdôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, za b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.