Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Er-403-2010.pdf
PDF · 82.47 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/403/2010
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinným v 1. rade M. M., nar. XX. XX. XXXX, v 2. rade I. M., nar. XX. XX. XXXX, obidvaja bytom N. XXX, pre vymoženie pohľadávky 4 936,51 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Júliusom Rosinom, so sídlom Exekútorského úradu Stummerova 1553, Topoľčany, pod sp. zn. Ex 979/10, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom Mgr. Júliusom Rosinom sa začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 979/10 na vymoženie pohľadávky vo výške 4 936,51 Eur s príslušenstvom, priznanej rozhodcovským rozsudkom zo dňa 18. 01. 2010, sp. zn. RK-322/09-MK, vydaným JUDr. Michalom Krnáčom, rozhodcom so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 023011* zo dňa 28. 07. 2010, ktoré udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne 4 936,51 Eur s príslušenstvom, trovy predchádzajúceho konania 49,79 Eur a trovy exekúcie.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučný súd je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom, a to najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie. Súd skúma túto podmienku ex offo, a to už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne aj neskôr v akomkoľvek štádiu exekučného konania a v prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je exekučný súd povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Exekúciu totiž možno vykonať iba na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po materiálnej a zároveň aj formálnej stránke. V prípade, ak bolo rozhodnutie vydané orgánom s nedostatkom právomoci, toto rozhodnutie má vadu materiálnej vykonateľnosti.
Exekúciu možno vykonať aj na podklade rozhodcovského rozsudku, ktorý však musí byť vydaný orgánom s právomocou konať vo veci a nesmie zaväzovať účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Podmienkou spôsobilosti rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom je zároveň to, že nebol výsledkom konania o vzniku,
zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, konania o osobnom stave, konania súvisiaceho s núteným výkonom rozhodnutia a konania, ktoré vzniklo v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania.
Základnou povinnosťou rozhodcovského súdu je už v štádiu začatia konania skúmať otázku svojej právomoci. V prípade ak rozhodca prehliadne túto svoju povinnosť, má nasledujúce konanie vadu, v dôsledku ktorej nemôže z takéhoto rozhodcovského konania vzísť akýkoľvek spôsobilý vykonateľný exekučný titul. Právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci je daná okrem negatívneho výpočtu konaní (§ 1 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní) aj platnou rozhodcovskou zmluvou, ktorá má formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Zákonnou podmienkou platnosti rozhodcovskej zmluvy je písomná forma a podpis zmluvných strán. Exekučnému súdu neprislúcha rozhodovať o neplatnosti rozhodcovskej doložky, môže však posúdiť vykonateľnosť rozhodnutia, ktoré vydal rozhodcovský súd bez právomoci konať vo veci samej. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je pritom exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.
Z predloženej fotokópie rozhodcovského spisu súd zistil, že oprávnený sa domáhal žalobou v rozhodcovskom konaní nárokov plynúcich zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000057519 zo dňa 12. 10. 2006 (ďalej len „zmluva o revolvingovom úvere“), na základe ktorej mal oprávnený poskytnúť povinným v 1. a 2. rade úver vo výške 3 984,07 Eur (120 024,- Sk). V skutočnosti bol povinným poskytnutý úver vo výške 60 012,- Sk (1 992,03 Eur) a suma 60 012,- Sk (1 992,04 Eur) predstavovala odmenu za poskytnutie úveru. Nakoľko si povinní prestali plniť svoje povinnosti a poskytnutý úver riadne splácať, došlo k okamžitej splatnosti úveru a oprávnený si uplatnil sumu 5 047,18 Eur pozostávajúcu z nesplatnej výšky úveru 3 286,91 Eur a zmluvných pokút vo výške 1 760,27 Eur.
Súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere sú aj Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA, spol. s r. o. (ďalej len „všeobecné obchodné podmienky"). Oprávnený do článku 18 zakomponoval rozhodcovskú doložku, podľa ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2 tejto zmluvy. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi. V nasledujúcich bodoch tohto článku oprávnený určil, že rozhodcami budú buď JUDr. Gustáv Ret, JUDr. Ján Smetana, JUDr. Marianna Mochnáčová alebo Mgr. Michal Krnáč a zároveň určil spôsob vedenia rozhodcovského konania.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach nespĺňa podmienku písomnej formy. Doložka v bode 12 zmluvy o revolvingovom úvere spočívajúca v tom, že neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlásenie povinných, že si zmluvu vrátane zmluvných dojednaní prečítali, nie je dodržaním písomnej formy tak, ako to predpokladá ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka totiž nie je obsiahnutá v dokumente, ktorý by bol podpísaný zmluvnými stranami, nakoľko na predložených všeobecných obchodných podmienkach chýba podpis oprávneného aj povinnej. Časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. V prípade, ak majú zmluvné strany vôľu riešiť prípadné budúce spory pred rozhodcom a nie pred riadnym súdom, musí byť táto dohoda uzavretá takým spôsobom, ktorý vylučuje akejkoľvek pochybnosti o vyhlásení zmluvných strán, že sa dobrovoľne podriaďujú právomoci inej fyzickej, resp. právnickej osoby. Oprávnený, ako tvorca formulárovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok, musí preto venovať zvýšenú pozornosť správnej a úplnej forme uzavretia rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Tejto povinnosti sa pritom nemôže zbaviť tým spôsobom, že rozhodcovskú doložku zaradí do spleti drobným písmom popísaných všeobecných obchodných podmienok.
Predchádzajúce rozhodcovské konanie zahájil oprávnený. V takom prípade rozhodcovská doložka vyžaduje od povinných, aby sa podrobili rozhodcovskému konaniu, teda konaniu, výsledkom ktorého má byť rozhodnutie arbitra, ktorého si vopred vybral oprávnený. Takýto judikovaný záväzok sa stáva podkladom pre návrh na vykonanie exekúcie a pre zásah do majetkovej sféry povinných. Vzhľadom na charakter rozhodcovského konania je nutné považovať ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní za nadradené možnosti určiť časť obsahu zmluvy aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa zákonného ustanovenia je písomná forma zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V danom prípade takúto písomnú formu uzatvorenia rozhodcovskej doložky oprávnený nepreukázal, nepredložil všeobecné obchodné podmienky podpísané obidvoma zmluvnými stranami a preto súd konštatuje, že medzi účastníkmi konania nedošlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej doložky.
Pre potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu súd považuje za potrebné poukázať aj na samotný postup rozhodcu v rozhodcovskom konaní. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku a jeho poučenia vyplýva, že rozhodca doručoval povinným výzvu na žalobnú odpoveď spolu s rozhodnutím vo veci samej.
Podľa § 18 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, v lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo, ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd. Ak rozhodcovský súd ešte nebol ustanovený, zašle žalobnú odpoveď žalobcovi. V žalobnej odpovedi sa žalovaný vyjadrí ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe.
V rozhodcovskom konaní je vylúčené, aby bolo vydané rozhodnutie v tzv. skrátenom konaní, ako je to v prípade rozhodovania o návrhoch na vydanie platobného rozkazu pred riadnym súdom. Zákon o rozhodcovskom konaní jasne upravuje postup rozhodcu po doručení žaloby a začatí rozhodcovského konania. Aj napriek tomu, že spor rozhoduje osoba určená žalobcom, je potrebné zabezpečiť rovnosť účastníkov rozhodcovského konania tak, ako je zadefinovaná v § 17 zákona o rozhodcovskom konaní. Obsahom tohto ústavného práva je povinnosť rozhodcu poskytnúť obidvom účastníkom konania rovnakú možnosť na uplatnenie ich práv a na ich obranu. Neprípustnosť vydania rozhodnutia v rozhodcovskom konaní bez toho, aby rozhodca umožnil žalovanej strane vyjadriť sa k žalobe, je daná už len tým, že voči rozhodcovskému rozsudku nie je prípustný žiadny opravný prostriedok (v prípade vydania platobného rozkazu riadnym súdom má pritom žalovaný možnosť podať odpor proti platobnému rozkazu). Dojednanie, ktoré je súčasťou rozhodcovskej doložky, spočívajúce v tom, že rozhodca je oprávnený vydať aj bez vypočutia žalovanej rozhodcovský rozsudok, ak sa v žalobnom návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených žalobcom, je v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní. Podľa § 35 zákona doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. V rozpore so spomínaným ustanovením je dojednanie, ktoré určuje, že rozhodca je povinný zaslať rozhodcovský rozsudok spolu so žalobným návrhom žalovanej a v prípade, ak sa táto do siedmych dní od doručenia žalobného návrhu nevyjadrí, bude mať rozhodcovský rozsudok rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Účinky rozhodcovského rozsudku nastávajú zo zákona okamihom doručenia rozhodcovského rozsudku. Dojednaním zmluvných strán nemožno zmeniť toto kogentné ustanovenie, preto žalobca nemôže považovať doručenú žalobnú odpoveď za opravný prostriedok proti vydanému rozhodcovskému rozsudku, na základe ktorého dôjde k zrušeniu tohto rozhodnutia. Žalobná odpoveď slúži na zabezpečenie práva rovnosti účastníkom konania a je spolu s prípadnými listinnými dôkazmi jedným z dôkazných prostriedkov, ktoré podľa svojej úvahy spravodlivo a nestranne hodnotí rozhodca. Na zdôraznenie správnosti vyššie uvedených záverov súd poukazuje aj na ustanovenie § 51 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý stanovuje formu rozhodnutí rozhodcovského súdu. Súd môže v rozhodcovskom konaní rozhodnúť iba uznesením alebo rozsudkom. Rozhodovanie vo forme platobného rozkazu (aj napriek tomu, že je rozhodnutie označené ako rozsudok) je v rozhodcovskom konaní neprípustné.
Exekučnému súdu neprislúcha rozhodovať o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, môže však posúdiť vykonateľnosť rozhodnutia, ktoré vydal rozhodcovský súd bez právomoci konať vo veci samej. Vykonaným dokazovaním súd dospel k názoru, že exekučný titul nespĺňa podmienku formálnej
vykonateľnosti, nakoľko došlo k vade základného predpokladu stanoveného zákonom o rozhodcovskom konaní, ktorý upravuje tvorbu exekučného titulu. Chýbajúca právomoc rozhodcovského súdu má za následok vadu formálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Na základe vyššie uvedeného preto súd exekúciu zastavil.
Súd nerozhodoval o trovách exekúcie, nakoľko nie je v rozpore s § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, aby bolo o trovách exekúcie rozhodnuté samostatným uznesením. Bude tomu tak, ak si súdny exekútor v lehote 15 dní uplatní náhradu trov exekúcie, predloží súdu exekútorský spis a špecifikáciu trov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môžu oprávnený aj povinní podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.