Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/134/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Katarínou Podhorcovou na hlavnom pojednávaní dňa 23. júla 2012 v Liptovskom Mikuláši takto

rozhodol:

Obžalovaný

Ľ. K. U. N. A. Á. Š., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom M. G., D. Č.. XXX/XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že

dňa 31. 8. 2011 v čase od 14.00 hod. do 17.00 hod. rozbil okienko na toalete bytu č. XX U. Z. D. XXX/ XX H. M. G., v ktorom mal aj trvalý pobyt, cez ktoré vnikol do bytu, vošiel do spálne svojich rodičov, kde zo zásuvky odcudzil zlatý prsteň s monogramom LUBO a šperkovničku s párom zlatých náušníc s bielou perlou, pár zlatých náušníc s červeným koralom a pár náušníc s bielym a modrým zafírom, čím spôsobil svojmu otcovi N.. B.. Ľ. K., D.., škodu odcudzením vo výške najmenej 150,- eur a svojej matke B.. N. K. škodu odcudzením vo výške najmenej 120,- eur, a spoločne svojim rodičom škodu poškodením okna vo výške 18,65 eura,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa .

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa , , , , , na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 ( štyri ) mesiace.

Podľa súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á .

Podľa súd u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 1 ( jeden ) rok.

Podľa súd r u š í výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Žilina sp. zn. , zo dňa 23. 1. 2012, ktorým bol obžalovanému za prečin krádeže podľa uložený podľa s použitím , , , trest odňatia slobody vo výmere 15 dní, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu na 12 mesiacov. Súd súčasne zrušuje aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa , , súd u k l a d á obžalovanému ústavné ochranné psychiatrické, protitoxikomanické a protialkoholické liečenie.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal na obžalovaného Ľ. K. dňa 25. 11. 2011 obžalobu pre skutok kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa .

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku a súčasne odpovedal odpoveďou „áno“ na otázky položené podľa , , , a ,

či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,

či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľnu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, či sa obžalovaný priznal dobrovoľne a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.

Prokurátor, poškodení a obhajca navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného.

Súd v súlade s ust. prijal vyhlásenie obžalovaného, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a pre potreby ďalšieho konania a rozhodovania uvedené vyhlásenie považoval za priznanie spáchania skutku.

V súlade s ust. súd dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykonal, a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochranného opatrenia.

V konaní bola vypočutá znalkyňa z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria), G.. A. G., uviedla, že kým v čase vypracovania znaleckého posudku spolu so znalkyňou G.. Y. D. v októbri 2011 zistili u Ľ. K. schizotypovú poruchu osobnosti charakterizovanú exentrickým správaním, neprimeranými emočnými reakciami, sklonmi ku vzťahovačnosti, stereotypiám v myslení, s prechodnými psychotickými epizódami s intenzívnymi bludmi, ktorej obraz je modifikovaný zneužívaním marihuany, tak v neskoršom období sa jeho zdravotný stav zhoršil. 7. 6. 2012 bol prijatý do nemocnice a hospitalizovaný bol do 12. 6. 2012. Prepustený bol na základe vlastnej žiadosti, tvrdil, že má možnosť nástupu do nového zamestnania. Primárka psychiatrického oddelenia mu podrobne vysvetlila, že jeho zdravotný stav je zatiaľ čiastočne zaliečený a vyžaduje ďalšie liečenie. Pacient súhlasil s ambulantnou liečbou, pokračovať v hospitalizácii odmietol, preto bol prepustený na negatívny reverz. Pravdepodobne si prácu nenašiel, nepracuje. Dňa 4. 7. 2012 bol na psychiatrickej kontrole. Z výsledkov hospitalizácie i ambulantného vyšetrenia vyplýva, že sa u Ľ. K. jedná o diagnózu schizofrenia paranoides. Došlo u neho ku zhoršeniu klinického obrazu, zhoršil sa psychický stav a sú u neho prítomné prejavy duševnej choroby, pričom jeho stav si vyžaduje ústavnú psychiatrickú liečbu. K uvedenému záveru znalkyne dospeli na základe klinického pozorovania a prejavov jeho duševnej choroby pri psychiatrickej kontrole dňa 7. 6. 2012. Vtedy bol jeho stav zhoršený, dekompenzovaný, doporučená bola hospitalizácia na psychiatrickom oddelení v akútnej časti. Pri hospitalizácii u neho zistili zhoršenie stavu, zmenu klinického obrazu, náladu mal subdepresívnu, afektívnu labilitu, v myslení formálne a štrukturálne zmeny, autistickoderelistické bizarné myslenie, uvoľnené asociácie a asociačné skoky, ťažké poruchy koncentrácie, pozornosti, paranoidné nastavenie hlavne voči liečbe, sklon k autoobservácii, hypochondrické obsahy v myslení, osobnosť je premorbidne primerane diferencovaná, pri príchode bol psychoticky alterovaný, čiastočný náhľad na ochorenie mal, má zmenené myslenie. Jeho pobyt na slobode je zo psychiatrického hľadiska potenciálne nebezpečný, ak nebude užívať psychofarmaká doporučené psychiatrom. K liečbe má nepriateľský postoj, odmieta ju. Z hľadiska sledovania záujmu úspešnosti liečby je potrebné, aby rešpektoval liečbu psychofarmakami a psychoterapiou. Jeho aktuálny zdravotný stav vyžaduje ústavnú liečbu, aby bolo zabezpečené pravidelné užívanie liekov. V prípade, ak by nerešpektoval liečbu, prognóza ochorenia je nepriaznivá, práve preto je potrebné, aby sa podrobil ústavnému psychiatrickému liečeniu s pravidelným režimom. Ak by v minulosti bol dochádzal pravidelne do ambulancie, mohol by sa dosiahnuť liečebný úspech, ale vzhľadom k tomu, že ambulantnú liečbu nedodržiaval, došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu a na základe klinického obrazu je u neho indikovaná ústavná ochranná liečba.

Obžalovaný ku vyjadreniu a návrhu znalkyne uviedol, že vzhľadom k jeho zdravotnému stavu mu vyhovuje viac ambulantná liečba, než ústavná. Liečbu u G.. E. dodržiaval rok a pol, potom došlo k predávkovaniu liekov v injekčnej forme, na tele si našiel biele jazvy a rozhodol sa liečbu prerušiť. Taktiež jeho telesné funkcie nefungujú v dôsledku užívania injekčnej liečby.

Znalkyňa vylúčila, že by sa nežiaduce účinky prejavovali jazvami, a iné nežiaduce účinky mal obžalovaný konzultovať s ošetrujúcou lekárkou G.. E..

V rámci dokazovania súvisiaceho s rozhodovaním o ochrannom opatrení, súd vypočul rodičov obžalovaného.

Svedkyňa - poškodená B.. N. K., matka obžalovaného, uviedla, že pokiaľ ide o zdravotný stav jej syna, postupne pozoruje jeho zhoršovanie sa. Pozná ho ako zdravé dieťa, takže vidí na ňom zmenu v správaní. Nie je schopný sa sám o seba postarať. Ak mu aj dajú nejaké peniaze, aby si našiel prácu, minie ich. Našiel si prácu v Bratislave, ale nedokáže vydržať ani psychicky, ani fyzicky. Hoci zarobil okolo 800,- eur, prišiel domov bez peňazí, bez občianskeho preukazu, bez platobnej karty. Z policajnej správy sa dozvedeli, že bol okradnutý, na železničnej stanici si údajne chcel s niekým len tak vypiť a okradli ho. Stretáva sa s pochybnými osobami, chodieval s nimi piť. Nemá nič, všetko oblečenie si predal. Keď mu s manželom dohovárajú, aby si našiel prácu, odmieta i brigády. Dobre sa učil, teraz sa chová primitívne. O nich ako o rodinu sa nezaujíma. Má nepredvídateľné a nevyspytateľné správanie, spolužitie s ním je rizikové i pre ich mladšieho syna. Nikdy nevedia ako zareaguje, nechcel sa liečiť. Lieky, ktoré mu predpísala G.. G., nebral. Pozoruje na ňom, že je iný človek, postupne sa to zhoršuje odvtedy, ako bol v roku 2009 hospitalizovaný v Žiline s halucináciami. Je jej to ľúto, chcela by syna zachrániť, potrebuje ústavnú liečbu. Lieky sám brať nebude, pri hospitalizácii ich vypľúval a povedal, že ich brať nebude. Kým sa na to príde, dôjde k tragédii, čomu by chcela zabrániť, nezaberali u neho ani prosby a plač rodičov. Jediné riešenie je ústavná liečba. Keď mal injekčnú liečbu, pozorovali u neho 50% zlepšenie. Nevidela, že by mal na tele nejaké stopy. Injekcie vydržal brať rok. Aj popri liekoch požíval alkohol.

Svedok - poškodený B.. Ľ. K., otec obžalovaného, uviedol rovnako, že zdravotný stav ich syna sa zhoršuje. Hospitalizovaný bol dva krát. Zo Žiliny bol preradený do Ružomberka a druhý krát bol hospitalizovaný v tomto roku v Liptovskom Mikuláši. Do hospitalizácie ho tlačili aj oni aj lekárka, išiel teda sám, ale hospitalizáciu prerušil. Nebral lieky už pri hospitalizácii v Ružomberku, priznal sa k tomu i G.. E.. Po injekčnej liečbe ožil, pokračoval v štúdiu. Predpokladali, že jeho stav sa dá do poriadku. Po roku sa však sám rozhodol v januári liečbu ukončiť prestal chodiť do školy. Rady rodičov neposlúchal, dopúšťal sa krádeží, odhlásil sa z úradu práce. Na princípe dobrovoľnosti jeho liečba zrejme nebude pokračovať, pomôže mu asi len ústavná liečba. Svojho otca nepravdivo obvinil, že ho napadol. Napriek negatívnym dôsledkom jeho konania, na ktoré je upozorňovaný, robí si po svojom, preto mu otec zrušil trvalý pobyt. Zo správy o povesti Mesta Liptovský Mikuláš mal súd preukázané, že obžalovaný je slobodný, bezdetný. Od 9. 12. 2011, kedy mu bol zrušený trvalý pobyt na adrese D.Č. XXX/XX, M. G., kde žijú jeho rodičia, má hlásený trvalý pobyt na G. M. G.. Proti menovanému nebolo doposiaľ mestom Liptovský Mikuláš vedené žiadne priestupkové konanie.

Z odpisu z registra trestov a pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. mal súd preukázané, že trestným rozkazom Okresného súdu Žilina č. k. -34 zo dňa 23. 1. 2012 bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa za skutok zo dňa 14. 12. 2011. Uložený mu bol trest odňatia slobody vo výmere 15 dní, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov.

Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázaný nasledovný skutkový a právny stav. Po vyhlásení obžalovaného, že nepopiera spáchanie skutku, ktoré súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodovania považoval za priznanie sa ku spáchaniu skutku, ktorému navyše nasvedčujú aj ďalšie dôkazy zadovážené v konaní, súd dospel k záveru o vine obžalovaného, že dňa 31. 10. 2011 v čase od 14.00 do 17.00 hod. odcudzil svojim rodičom N.. B.. Ľ. K., D.. a matke B.. N. K.O. majetok v hodnote najmenej 150,- eur a poškodením okna im spôsobil škodu vo výške 18,65 eura. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním, naplnil všetky pojmové znaky prečinu krádeže podľa , a skutku sa dopustil v priamom úmysle, pretože chcel spôsobom uvedeným v porušiť záujem chránený týmto zákonom, a to záujem na ochrane nerušeného výkonu vlastníckeho práva.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu bral súd do úvahy prevahu poľahčujúcich okolností, a to podľa , že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a podľa , že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Trest je právnym následkom trestného činu a musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, čím je vyjadrená zásada proporcionálnosti trestu a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy, pričom oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste. Z hľadiska naplnenia potrieb individuálnej i generálnej prevencie súd považuje za primeraný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, pričom samotná hrozba výkonom tohto trestu v rámci jeho podmienečného odkladu v skúšobnej dobe vo výmere 1 rok postačí ku náprave páchateľa. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti skôr, než bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 23. 1. 2012, súd mu uložil za zbiehajúcu sa trestnú činnosť súhrnný trest odňatia slobody a súčasne zrušil výrok o treste predchádzajúceho trestného rozkazu, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Vzhľadom ku progresii nepriaznivého psychického stavu obžalovaného, s poukazom na závery znalkýň o potrebe uložiť ústavnú formu liečenia, berúc do úvahy i tomu korešpondujúce vyjadrenia najbližších osôb obžalovaného, súd považoval za nevyhnutné uložiť obžalovanému ústavné ochranné psychiatrické, protitoxikomanické a protialkoholické liečenie. U obžalovaného bolo zistené zhoršenie jeho zdravotného stavu, diagnostikovaná bola schizofrenia paranoides pri nadužívaní alkoholu a psychoaktívnych látok, preto v záujme naplnenia cieľa ochranného liečenia súd uložil obžalovanému uvedené komplexné ochranné liečenie ústavnou formou, zdôrazňujúc, že doterajšie ambulantné ochranné liečenie nesplnilo svoj účel a jeho pobyt na slobode je zo psychiatrického hľadiska potenciálne nebezpečný, ak by sa v pravidelnom režime liečbe nepodroboval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,

ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.