Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-174-2023.pdf
PDF · 72.18 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/174/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.X.XXXX v C., tohto času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 14.7.2023, sp. zn. 10PP/40/2023, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12.10.2023 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) uznesením zo dňa 14.7.2023, sp. zn. 10PP/40/2023, podľa § 66 odsek 1 písmeno b) odsek 2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 26.9.2019 sp. zn. 2T/61/2019. Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že odsúdený vykonal zákonnom určenú časť trestu, teda splnil formálnu (prvú zákonnú) podmienku na podmienečné prepustenie.
K splneniu prvej materiálnej (druhej zákonnej) podmienky okresný súd uviedol, že odsúdený má záznam o negatívnom správaní zo začiatku výkonu trestu, ale následne po vhodnej intervencii personálu sa odsúdený už viac uvedených nedostatkov nedopúšťal, jeho správanie a vystupovanie bolo na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektuje, snaží sa dodržiavať ústavný poriadok a časový rozvrh dňa. Odsúdený bol päťkrát disciplinárne odmenený, disciplinárny trest evidovaný nemá. Je pracovne zaradený, jeho pracovná morálka je hodnotená kladne. K spáchanej trestnej činnosti má kritický postoj. Na základe vyššie uvedených skutočností, hodnotiac celý priebeh výkonu trestu s ohľadom na beh času a vývoj odsúdeného, okresný súd dospel k záveru, že odsúdený svojim správaním, plnením si svojich povinností preukázal polepšenie.
Pokiaľ ide o druhú materiálnu (tretiu zákonnú) podmienku, okresný súd konštatoval, že táto u odsúdeného splnená nebola, pretože pri zohľadnení okolností predchádzajúceho života odsúdeného vrátane jeho skorších odsúdení, posudzujúc osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, prostredie v ktorom žil, celý jeho doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je odsúdený vo výkone trestu, nemožno prijať prognózu, že odsúdený v prípade podmienečného prepustenia na slobodu povedie riadny život, teda život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať i doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, vrátane jej početnosti. Okresný súd mal za to, že zjavné kriminálne sklony odsúdeného počas pobytu na slobode neumožňujú dospieť k záveru, že od neho možno očakávať vedenie riadneho života. Odsúdený už bol v minulosti súdne trestaný, má 8 záznamov v registri trestov pre rôznorodú trestnú činnosť, vo výkone trestu odňatia slobody nie je prvýkrát. Odsúdený
má opakovane sklony k páchaniu trestnej činnosti a ani predchádzajúce odsúdenia a vykonané tresty nepôsobili na odsúdeného dostatočne výchovne a preventívne tak, aby odsúdeného odradili od páchania ďalšej trestnej činnosti. Odsúdený mal opakovane šancu dokázať, že je schopný viesť riadny život, napriek tomu sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti. V prípade odsúdeného je tak prognóza riadneho vedenia života po podmienečnom prepustení značne neistá a riziko recidívy príliš veľké.
Po vyhlásení napadnutého uznesenia sa prokurátor vzdal práva podať sťažnosť a odsúdený si podal sťažnosť, ktorú zdôvodnil podaním doručeným okresnému súdu dňa 19.7.2023. V odôvodnení sťažnosti odsúdený uviedol, že jeho žiadosť bola zamietnutá arbitrárnym spôsobom bez zváženia všetkých okolností a skutočností. Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie len domnienkou páchania ďalšej trestnej činnosti. Odsúdený uviedol, že si uvedomil, že ublížil svojím deťom a že im chce byť dobrým otcom. Odsúdený žiadal, aby krajský súd jeho žiadosti vyhovel.
Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 odsek 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná.
Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného poriadku, preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým odsúdený podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť bola podaná voči rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná, podala ju osoba oprávnená - odsúdený a v zákonom stanovenej lehote. Zároveň preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil aj to, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne skonštatoval, že v zmysle § 66 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku odsúdený vykonal dve tretiny uloženého trestu odňatia slobody.
Okresný súd vyhodnotil správanie odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu tak, že toto preukazuje polepšenie odsúdeného, keďže bol päťkrát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol, nedostatky v správaní sa u neho vyskytovali len na začiatku výkonu trestu, je pracovne zaradený a k trestnej činnosti je kritický.
Pokiaľ ide o splnenie druhej materiálnej podmienky, okresný súd správne a v súlade so zákonom dospel k záveru o tom, že žiadna z objektívne zistiteľných skutočností nedáva dostatočné záruky na to, že v prípade prepustenia na slobodu odsúdený bude viesť riadny život a viac sa do rozporu so zákonom nedostane. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojim spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné zaradiť aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti. Očakávanie vedenia riadneho života u odsúdeného nie je reálne, pretože odsúdený bol pred spáchaním skutku, za ktorý vykonáva trest odňatia slobody, 7-krát súdne trestaný najmä za majetkovú trestnú činnosť vo forme krádeží, ale aj lúpeže, pričom v posledných 10 rokoch sa trestnej činnosti dopúšťal aj v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, resp. v krátkych časových intervaloch medzi jednotlivými skutkami, pričom viac ako štyri roky bol v tomto období vo výkone trestu odňatia slobody. Povaha trestného činu, pre ktorý je odsúdený aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody a z nich vyplývajúce okolnosti charakterizujúce odsúdeného ako osobu so sklonom k opakovanému páchaniu majetkových trestných činov spojených aj s násilným konaním, napriek predchádzajúcemu odsúdeniu aj na nepodmienečný trest odňatia slobody, spolu s menej priaznivou prognózou resocializácie, nesvedčí v prospech predpokladu, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený už v minulosti mal možnosť preukázať, že vie viesť riadny život, avšak počas doby, kedy bol na slobode, prejavoval opakovane sklony k páchaniu trestnej činnosti.
Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Treba zdôrazniť fakt, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje žiadny právny nárok. Podmienečné prepustenie je odôvodnené len vtedy, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život, teda, že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Takouto okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného vrátane jeho trestnej minulosti a správania sa po jednotlivých odsúdeniach.
Záverom krajský súd pripomína, že na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody musí v zmysle § 66 odsek 1 Trestného zákona okrem formálnej podmienky súčasne spĺňať aj dve materiálne podmienky a to, že svojim správaním vo výkone trestu odňatia slobody preukázal polepšenie a zároveň je možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený nespĺňa druhú materiálnu podmienku, a preto okresný súd správne a v súlade so zákonom rozhodol, keď jeho žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Rozhodnutie okresného súdu nie je vôbec arbitrárne ako namieta odsúdený, ani založené na subjektívnych a nedôvodných domnienkach. Okresný súd komplexne vyhodnotil možnosť očakávať vedenie riadneho života odsúdeným, zhodnotením jeho osobnosti, doterajšieho života, jeho správania na slobode aj po právoplatných odsúdeniach a dospel k logicky podloženému záveru, s ktorým sa krajský súd stotožňuje.
Keďže krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie, resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného jednomyseľne ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.