Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-85-2023.pdf
PDF · 108.76 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/85/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr. Martina Baločka a JUDr. Anny Kohutovej, na neverejnom zasadnutí dňa 12.októbra 2023, v trestnej veci proti obvineného A. B., pre prečin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Tr. zák., o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 19.mája 2023 sp.zn. 5T/22/2023 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamieta sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. trestné stíhanie proti obvinenému A. B., nar. XX. XXXXX XXXX v A., trvale bytom C., D. XXXX/XX, pre skutok kvalifikovaný ako prečin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
v Košiciach, na ulici E. F. XX, dňa 28. júla 2021, v budove Okresného súdu Košice II, v konaní vedenom pod spisovou značkou 20C/25/2021, týkajúcom sa právnej veci navrhovateľky A. G. B. proti povinnému A. B. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zákazu priblíženia; prostredníctvom právnej zástupkyne JUDr. Zuzany Hancinovej predložil do uvedeného konania listinný dôkaz, ktorý bol prílohou „Odvolania" povinného zo dňa 28. júla 2021 voči uzneseniu Okresného súdu Košice 2 zo dňa 16. júla 2021 spisovej značky 20C/25/2021, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým sa povinnému zakazuje úmyselne priblížiť k navrhovateľke a k maloletej Z.O. na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov s presne definovanými výnimkami, a to súbor screenshotov jeho komunikácie s navrhovateľkou prostredníctvom aplikácie Viber vo forme textových správ, z ktorých po dni 29. júna 2021, v dvoch prípadoch jednotlivých textových správ zo dňa 21.novembra 2020 ním bol ich text dodatočne upravený tým spôsobom, že pôvodný obsah správ týkajúci sa ich spoločnej maloletej dcéry, maloletej Z.O. v znení: „Zabijem ju 22:02" a v znení: „Nebyť mojej ženy rak to decko neprežije dnešný večer 22:04", pozmenil na: „Zbijem ju Upravené 22:02" a„nebyť mojej ženy tak to decko neprežije dnešný večer bez bitky Upravené 22:04", teda tak; aby ich obsah vyznieval miernejšie a dňa 08. septembra 2021 v konaní vedenom na Okresnom súde Košice 2, pod spisovou značkou 19P/90/2021, týkajúcom sa právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa Z.O. v konaní o návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom a o návrhu otca na zrušenie neodkladného opatrenia, prostredníctvom právnej zástupkyne JUDr. Zuzany Hancinovej predložil do uvedeného konania listinný dôkaz, ktorý bol prílohou „Podania" otca zo dňa 08. septembra 2021, a to súbor screenshotov jeho komunikácie s A. G. B. prostredníctvom aplikácie Viber vo forme textových správ, z ktorých po dni 29. júna 2021, v dvoch prípadoch, jednotlivých textových správ zo dňa 21.novembra 2020 ním bol ich text dodatočne upravený tým spôsobom, že pôvodný obsah správ týkajúci sa ich spoločnej maloletej dcéry Z.O. v znení: „Zabijem ju 22:02" a v znení: „Nebyť mojej ženy rak to decko neprežije dnešný večer 22:04", pozmenil na: „Zbijem ju Upravené 22:02" a „Nebyť mojej ženy rak to decko neprežije dnešný večer bez bitky Upravené 22:04", teda tak, aby ich obsah vyznieval miernejšie, čím takto svojím konaním predložil v súdnych konaniach dôkaz, o ktorom vedel, že je pozmenený, na účel použiť ho ako pravý zastavil, pretože sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods.1.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil sťažnosť prokurátor okresnej prokuratúry, ktorú aj písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že Okresný súd Košice I svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že z uvedených ustanovení CSP je možné bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť jediný možný a súčasne odôvodnený právny záver a to, že súbor textov označených v obžalobe ako listinný dôkaz, ktorý bol prílohou odvolania, a to súbor screenshotov komunikácie obvineného s A. G. B. prostredníctvom aplikácie Viber vo forme textových správ, nie sú listinou a ani listinným dôkazom v zmysle § 204 resp. 205 CSP, a to z dôvodu absencie podpisu, teda autenticity ich vyhotovenia a z dôvodu, že nemajú ani len povahu písomnosti. Text, ktorý uvedené súbory textov obsahujú, bol vytvorený vzájomnou komunikáciou pravdepodobne obvineným na jednej strane a A. G. B. na druhej strane a činnosť osoby, ktorá takúto písomnosť na súd sprostredkovane predložila, spočívala len v tom, že tento už hotový text elektronicky vytlačila a následne upravila. Nejde teda o písomný záznam nesenej informácie, čo predpokladá charakter právne relevantnej súkromnej písomnosti. Odhliadnuc od vyššie uvedeného civilnoprávneho aspektu vyplývajúcemu súdu riešiť v zmysle § 7 Tr. por. ako predbežnú otázku, predmetný skutok má aj ústavnoprávny rozmer. Podľa čl. 22 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava) listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú. Z citácie a výkladu uvedených ustanovení je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že prejav osobnej povahy fyzickej osoby v akejkoľvek forme (teda aj komunikácia v elektronickej forme) je možné použiť len s jej privolením. Aplikujúc na konkrétny prípad, bez súhlasu oboch zúčastnených komunikujúcich osôb nie je možné takúto komunikáciu použiť. V ďalšom súd uviedol nepodstatné skutočnosti nesúvisiace s predmetnou vecou.
S rozhodnutím Okresného súdu Košice I zo dňa 19. mája 2023 sa nestotožňuje a považuje ho za nesprávne, nezodpovedajúce dôkazom, ktoré boli zistené v prípravnom konaní. Obvinený sa dopustil prečinu marenia spravodlivosti podľa ustanovenia § 344 odsek 1 písmeno a/ Tr. zák., a to po stránke objektívnej, ako aj subjektívnej.
Spáchanie prečinu marenia spravodlivosti podľa § 344 odsek 1 písm. a/ Tr. zák. v podstate popiera. Na druhej strane však priznáva úpravu predmetnej komunikácie, a to z dôvodu, že v aplikácii Viber došlo k chybnému napísaniu správ a k automatickému dopĺňaniu slov, ktoré si on všimol až následne a teda v skutočnosti mohla A. G. B. v tom čase dostať správu takú, ako predložila do vyšetrovacieho spisu. On s odstupom nejakého času sa stále vracia ku komunikácii s bývalou manželkou a keď zistí nejaké nepresnosti tak to upraví. Takto upravenú komunikáciu prostredníctvom svojej advokátky predložil súdu v civilnom konaní. Je však úplne nepravdepodobné, aby pri automatickom dopĺňaní slov došlo k tomu, že ním myslený text „Zbijem ju“ sa zmenil na „Zabijem ju“, resp. text „Nebyť mojej ženy rak to decko neprežije dnešný večer bez bitky“ sa zmenil na „Nebyť mojej ženy rak to decko neprežije dnešný večer“.
Svedkyňa A. G. B. vypovedala, že z konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod spisovou značkou 20C25/2021 zistila, že bývalý manžel obvinený A. B. v rámci podaného odvolania proti uzneseniu zo dňa 16.07.2021, ktorým súd rozhodol o zákaze priblíženia k jej osobe a k ich maloletej dcére, predložil ako prílohy prepis komunikácie z aplikácie Viber. Keďže disponovala pôvodnými správami z tejto komunikácie, po ich porovnaní zistila, že tieto boli dodatočne upravené v tom zmysle, že pôvodné hanlivé výrazy, hrozby a vyhrážky boli pozmenené tak, že vyznievali miernejšie a nenásilne. Z predložených správ obvineným, ktoré jej doručil súd spolu s jeho odvolaním na vyjadrenie bolo možné po ich preštudovaní zistiť, že pri niektorých správach je v aplikácii poznámka „upravené". Keďže sama túto aplikáciu používa, tak vie, že túto poznámku aplikácia zobrazuje v prípade, ak je pôvodne odoslaná správa jej odosielateľom dodatočne, vedome a cielene upravovaná, takže sa nejedná o prípadné automatické upravovanie obsahu správ zo strany samotnej aplikácie. Vytvorila screenshoty z tejto komunikácie keď ešte nebola nijako upravená, keďže ich predložila ako dôkaz k jej návrhu na zákaz priblíženia v označenom konaní, čím preukazovala nevhodné správanie sa obvineného k nej a k dcére, to znamená, že disponuje fotografiami, z ktorých je možné zistiť, k akému dátumu bola táto komunikácia ešte neupravená. Následne súd vydal uznesenie o zákaze priblíženia dňa 16.07.2021, ktoré bolo doručované aj obvinenému A. B. aj s prílohami, pričom k úprave komunikácie v aplikácii Viber z jeho strany podľa jej názoru došlo až potom, čo mu bolo toto uznesenie zo strany súdu doručené, o čom rovnako disponuje fotografiami, z ktorých je možné zistiť tento dátum. Odo dňa, kedy táto komunikácia s obvineným pôvodne prebehla, do doby, kedy podľa jej názoru došlo k účelovej úprave obsahu tejto komunikácie ubehlo 8 a pol mesiaca, čo u nej posilňuje dojem, že sa nejednalo o úpravu
správ z dôvodu akýchkoľvek „preklepov", ako to bežne v rámci komunikácie býva, ale že touto úpravou mal byť sledovaný ten zámer, aby obsah danej komunikácie vyznieval miernejšie, slušnejšie, nenásilne, a teda aby ovplyvnil názor odvolacieho súdu pri rozhodovaní o odvolaní obvineného v civilnom konaní proti nariadenému neodkladnému opatreniu - zákazu priblíženia. Svedkyňa disponuje fotografiou zo dňa 29.06.2021, čas 10:58 hodina, kde je táto komunikácia ešte v pôvodnom znení a zo dňa 09.08.2021 o 08:29 hodine, kde je táto komunikácia už upravená, pričom v daný deň prevzala zásielku zo súdu s odvolaním a prílohami obvineného proti uzneseniu o zákaze priblíženia. Taktiež uviedla, že okrem toho prebieha i ďalšie konanie na Okresnom súde Košice 2, vedené pod spisovou značkou 19P90/2021, kde obvinený A. B. podal návrh na úpravu styku s maloletou dcérou, pričom v oboch konaniach podľa jej názoru mohla táto upravená komunikácia zhoršiť jej postavenie ako strany konania. Dojem účelovosti úpravy správ v nej potvrdzuje aj tá skutočnosť, že v rámci danej komunikácie boli upravené iba dve správy, kde v jednom prípade sa hovorilo o tom, že maloletú dcéru zabije a v druhom prípade, že neprežije dnešný večer, pričom však aj v ostatnej komunikácii sa vyskytuje niekoľko preklepov, tieto však nijako opravené neboli.
Spáchanie predmetného zločinu vyplýva aj zo zabezpečených listinných dôkazov z Okresného súdu Košice 2, z konania vedeného pod spisovou značkou 20C25/2021, a to uznesenie tohto súdu spisovej značky 20C25/2021 zo dňa 16.07.20021 uznesenie Krajského súdu v Košiciach, spisovej značky 3Co125/2021 zo dňa 30.07.2021, elektronická komunikácia predložená súdu navrhovateľkou A. G. B. spolu s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia dňa 15.7.2021 a elektronická komunikácia predložená súdu právnou zástupkyňou povinného - obvineného A. B. spolu s jeho odvolaním dňa 28.07.2021. Z uznesenia Okresného súdu Košice 2, spisovej značky 20C25/2021 zo dňa 16.07.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.09.2021 a stalo sa vykonateľným dňa 16.07.2021 okrem iného vyplýva, že ním bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým sa povinnému - obvinenému A. B. zakazuje úmyselne priblížiť k navrhovateľke A. G. B. a k maloletej Z.O. na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov s presne definovanými výnimkami. Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach, spisovej značky 3Co125/2021 zo dňa 30.07.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.09.2021 okrem iného vyplýva, že ním krajský súd o odvolaní obvineného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Košice 2, spisovej značky 20C25/2021 zo dňa 16.07.2021 rozhodol tak, že toto uznesenie potvrdil. Z elektronickej komunikácie predloženej súdu A. G. B. spolu s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia dňa 15.07.2021 okrem iného vyplýva, že obsahuje screenshoty (snímky obrazovky) komunikácie z aplikácie Viber vo forme textových správ, okrem iných zahŕňa i dve správy zo dňa 21.11.2020 s textom v doslovnom znení: „Zabijem ju 22:02" a ,Nebyť mojej ženy rak to decko neprežije dnešný večer 22:04". Z elektronickej komunikácie predloženej súdu právnou zástupkyňou obvineného A. B. spolu s jeho odvolaním dňa 28.07.2021 okrem iného vyplýva, že obsahuje screenshoty (snímky obrazovky) komunikácie z aplikácie Viber vo forme textových správ, okrem iných zahŕňa i dve správy zo dňa 21.11.2021 textom v doslovnom znení: „Zbijem ju Upravené 22:02" a Nebyť mojej ženy rak to decko neprežije dnešný večer bez bitky Upravené 22:04". V popise k týmto správam je uvedené „Komunikácia s exmanželkou cez aplikáciu VIBER zo dňa 21.11.2020 poukazujúca na opravu textu, keďže dochádzalo často k preklepom a doplňovaniu slov samotnou aplikáciou + celý kontext komunikácie po údajných vyhrážkach viď čas písania:". Vo veci boli zabezpečené listinné dôkazy z Okresného súdu Košice 2, z konania vedeného pod spisovou značkou 19P/90/2021, a to podanie obvineného A. B. predložené súdu jeho právnou zástupkyňou spolu s elektronickou komunikáciou dňa 08.09.2021, elektronická komunikácia predložená súdu právnou zástupkyňou A. G. B. dňa 18.10.2021, uznesenie Okresného súdu Košice 2, spisovej značky 19P90/2021 zo dňa 7.01.2022 odvolanie obvineného A. B. zo dňa 21.01.2022. Z podania obvineného A. B. predloženého súdu jeho právnou zástupkyňou spolu s elektronickou komunikáciou dňa 08.09.2021 okrem iného vyplýva, že ide o jeho podanie v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa Z.O., v konaní o návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom a o návrhu otca na zrušenie neodkladného opatrenia, ktorého prílohou je aj elektronická komunikácia zo dňa 21.11.2021 z ktorej okrem iného vyplýva, že obsahuje screenshoty (snímky obrazovky) komunikácie z aplikácie Viber vo forme textových správ, okrem iných zahŕňa i dve správy zo dňa 21.11.2020 s textom v doslovnom znení: „Zbijem ju Upravené 22:02" a ,Nebyť mojej ženy rak to decko neprežije dnešný večer bez bitky Upravené 22:04". V popise k týmto správam je uvedené „Komunikácia s exmanželkou cez aplikáciu VIBER zo dňa 21.11.2020 poukazujúca na opravu textu, keďže dochádzalo často k preklepom a doplňovaniu slov samotnou aplikáciou + celý kontext komunikácie po údajných vyhrážkach viď čas písania:". Z elektronickej komunikácie predloženej súdu právnou zástupkyňou MUDr. Zuzany Ondkovej dňa 18.10.2021, okrem iného vyplýva, že obsahuje screenshoty (snímky obrazovky) komunikácie z aplikácie Viber vo forme
textových správ, okrem iných zahŕňa i dve správy zo dňa 21.11.2020 s textom v doslovnom znení: „Zabijem ju 22:02" a Nebyť mojej ženy rak to decko neprežije dnešný večer 22:04". Z uznesenia Okresného súdu Košice II, spisovej značky 19P/90/2021 zo dňa 07.01.2022 okrem iného vyplýva, že v konaní o návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom a o návrhu otca na zrušenie neodkladného opatrenia návrh otca na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol, pričom obvinený A. B. voči tomuto uzneseniu podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 21.01.2022 odvolanie. Zo zabezpečenej snímky displeja mobilného telefónu A. G. B. okrem iného vyplýva, že v ňom mala uloženú snímku obrazovky z komunikácie z aplikácie Viber vo forme textových správ s obvineným A. B., zahŕňa okrem iných i dve správy zo dňa 21.11.2020 s textom v doslovnom znení: „Zabijem ju 22:02" a Nebyť mojej ženy rak to decko neprežije dnešný večer 22:04", pričom snímka obrazovky, ktorá preukazuje stav takejto komunikácie bola vyhotovená dňa 29.06.2021v čase o 10:58 hodine. Z ďalšej zabezpečenej snímky displeja mobilného telefónu A. G. B. okrem iného vyplýva, že v ňom mala uloženú snímku obrazovky komunikácie z aplikácie Viber vo forme textových správ s obvineným A. B., zahŕňa okrem iných i dve správy zo dňa 21.11.2020 s textom v doslovnom znení: „Zbijem ju Upravené 22:02" a Nebyť mojej ženy rak to decko neprežije dnešný večer bez bitky Upravené 22:04", pričom snímka obrazovky, ktorá preukazuje stav takejto komunikácie bola vyhotovená dňa 09.08.2021 v čase o 08:29 hodine.
Zo zabezpečenej rozsiahlej komunikácie cez aplikáciu Viber medzi obvineným a A. G. B. vyplýva extrémne vulgárne vyjadrovanie obvineným nielen voči bývalej manželke, ale aj voči svojej maloletej dcére.
Z odborného vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice spisovej značky PPZ-KEU-KE- EXP-2023/332 zo dňa 07.02.2023 vyplýva, že dodatočnú úpravu už odoslaných správ umožňuje aplikácia Viber v aktualizáciách, resp. v dostupných verziách vydaných od októbra 2018. Správu odoslanú pomocou aplikácie Viber má možnosť upraviť jej odosielateľ, resp. používateľ, ktorý má prístup k uvedeným správam, pomocou funkcie „Edit/Upraviť“, pričom pod správou je zobrazený indikátor, ktorý označuje, že bola správa upravená.
Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že predmetné správy boli súdu predložené ako dôkaz tak zo strany obvineného, ako aj zo strany A. G. B. dobrovoľne a teda jednoznačne išlo o dôkaz predložený súdu o ktorom obvinený A. B. vedel, že je pozmenený a chcel ho na tento účel použiť ako pravý. Nie je tu teda na mieste hovoriť o nejakom ústavnoprávnom rozmere ohľadne listového tajomstva, tajomstva dopravovaných správ a iných písomností a ochrane osobných údajov v tomto konkrétnom prípade.
Prečinu marenia spravodlivosti podľa ustanovenia § 344 odsek 1 písmeno a/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní predloží dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný alebo pozmenený, na účel použiť ho ako pravý. Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane nerušeného a zákonného trestného procesu aj v jeho kontradiktórnej podobe. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa niektorým zo spôsobov uvedených v odseku 1 v písmenách a/ až d/ v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní. Súd nesprávne vyložil znaky základnej skutkovej podstaty zločinu marenia spravodlivosti, ktorá je špecifickým prípadom podvodu, kde konanie pácha- teľa spočíva v tom, že predloží, v súdnom konaní alebo v trestnom konaní, dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný alebo pozmenený a to za účelom, aby sa použil ako pravý. Ide samozrejme aj o prípady občianskeho súdneho konania, v ktorých jeden z účastníkov súdneho konania predloží súdu falošný dôkaz (spravidla ide o listinný dôkaz) s cieľom dosiahnuť, pre seba, pozitívne rozhodnutie súdu. Z toho vyplýva, že sporové občianskoprávne (aj obchodnoprávne) súdne konanie podlieha zasadám prejednania veci a zisťovania stavu bez dôvodných pochybností a výsledok dôkazného konania sa odvíja od iniciatívy a aktivity účastníkov. Tieto procesnoprávne zásady umožňujú žalovanému, aby sa prípadným nesprávnym či nepravdivým tvrdeniam žalobcu (prípadne iných subjektov vystupujúcich v súdnom konaní) bránil a vyvracal ich (žalovaný nekoná v omyle, nakoľko pozná všetky dôkazy, ktoré žalobca predložil súdu a môže sa voči nim účinne brániť). Účastníci konania sú povinní označiť dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení. Súd potom rozhodne, ktorý z navrhovaných dôkazov vykoná. Aj v sporových konaniach môže súd vykonať iné, než účastníkmi navrhované dôkazy v prípadoch, kedy potreba ich vykonania ku zisteniu skutkového stavu vyšla v priebehu súdneho konania najavo. Rozhodnutie vo veci je potom autoritatívnym skutkovým záverom, ktorý je možné následne
zmeniť len zákonom stanovenými procesnými prostriedkami. Na vyvodenie trestnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu marenia spravodlivosti preto postačí len to, že páchateľ úmyselne predloží súdu sfalšovaný alebo pozmenený dôkaz (tzv. základný úmysel zahŕňajúci len akt predloženia takéhoto dôkazu), pričom, z hľadiska zavinenia, stačí, ak páchateľ len vie o tom, že dôkaz je sfalšovaný, či pozmenený (páchateľ teda nemusí byť totožný s osobou, ktorá dôkaz sfalšovala alebo pozmeňovala). Iný úmysel páchateľa, ktorý zahŕňa motiváciu predloženia sfalšovaného alebo pozmeneného dôkazu v súdnom konaní (napríklad úmysel páchateľa získať predloženým sfalšovaným dôkazom prospech, spôsobiť inej osobe škodu, či pomstiť sa inej osobe a podobne) je z hľadiska naplnenia znakov základnej skutkovej podstaty bez významu (alebo povedané inak, prečo páchateľ úmyselne predkladá falošný dôkaz nie je pri základnej skutkovej podstate rozhodujúce), avšak tento tzv. kvalifikovaný úmysel páchateľa môže byť podstatným práve pre naplnenie znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu marenia spravodlivosti. Trestný čin marenia spravodlivosti je dokonaný už predlože- ním sfalšovaného alebo pozmeneného dôkazu súdu, teda dňom, kedy bol takýto sfalšovaný alebo pozmenený dôkaz doručený (odovzdaný) súdu. Táto skutočnosť je podstatná, nakoľko z nej vyplýva, že trestný čin marenia spravodlivosti nie je trestným činom trvácim, pretože k jeho zákonným znakom patrí len spôsobenie (predloženie sfalšovaného alebo pozmeneného dôkazu), ale nie už udržiavanie protiprávneho stavu, teda trestný čin marenia spravodlivosti nie je páchaný kontinuálne počas celého súdneho konania (napríklad od podania žaloby v civilnom konaní do meritór- neho skončenia veci), ale predmetný trestný čin postihuje len moment predloženia sfalšovaného alebo pozmeneného dôkazu, ktorý je zároveň aj momentom jeho dokonania. Pre posúdenie toho, kedy je (alebo môže byť) dôkaz „sfalšovaný, respektíve pozmenený“ treba uviesť, že ide najmä o predkladanie rôznych listinných dôkazov (zmlúv, potvrdení a podobne), pričom za „sfalšovaný“ listinný dôkaz bude potrebné považovať taký listinný dôkaz, ktorý bol úplne celý vyhotovený (vyrobený) tak, aby vyzeral ako pravý. Ide teda o listinný dôkaz, ktorého obsah nezodpovedá skutočnosti, obsah tohto listinného dôkazu je vymyslený a osvedčuje niečo, čo nie je pravdou. O „pozmenený“ listinný dôkaz pôjde spravidla vtedy, keď páchateľ vykoná rôzne zásahy do obsahu inak pravého listinného dôkazu. Dôkazom je len výsledok činnosti súdu (respektíve orgánov činných v trestnom konaní) pri dokazovaní, pričom dokazovanie sa vedie za účelom objasnenia skutkových okolností prejednávaného prípadu v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, t. j. v dokazovaní sa za pomoci dôkazných prostriedkov rekonštruuje už uplynulá skutočnosť (udalosť) a zisťuje sa ako sa odohrala.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené nesprávne vyhodnotil dôkazy zabezpečené v rámci prípravného konania, keď predmetné správy neuznal ako dôkaz a nesprávne postupoval aj pri hodnotení listového tajomstva, tajomstva dopravovaných správ a iných písomností a ochrane osobných údajov a v neposlednom rade aj pri vyžadovaní údajného súhlasu obvineného A. B. a A. G. B. na použitie predmetnej komunikácie.
Z dôkazov zabezpečených v rámci prípravného konania jednoznačne vyplýva, že obvinený sa skutku dopustil tak, ako je to uvedené v obžalobe okresného prokurátora. V predmetnej veci prevažujú dôkazy svedčiace proti obvinenému, oproti dôkazom svedčiacim v jeho prospech.
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v predmetnej veci existujú priame dôkazy o vine obvineného. Je možné teda urobiť jednoznačný záver, že obvinený A. B. sa dopustil prečinu marenia spravodlivosti podľa ustanovenia § 344 odsek 1 písmeno a/ Tr.zák. a to po stránke objektívnej, ako aj subjektívnej.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil uznesenie Okresného súdu Košice 1, spisovej značky 5 T 22/2023 zo dňa 19. mája 2023 a vec vrátil Mestskému súdu Košice na nové prejednanie a rozhodnutie.
K sťažnosti prokurátora okresnej prokuratúry sa vyjadril obvinený, prostredníctvom svojho obhajcu nasledovne.
V prvom rade je potrebné uviesť, že napadnuté uznesenie mestského súdu považuje obvinený za zákonné, logické a vecne správne, pričom sa plne stotožňuje s jeho výrokom a vyčerpávajúcou argumentáciou jeho odôvodnenia.
Podanie sťažnosti prokurátorom okresnej prokuratúry je síce očakávané, no nie pochopiteľné, nakoľko ako uviedol napadnuté uznesenie mestského súdu nielen, že niet zákonného dôkazu k skutku obžaloby, ktorú podal prokurátor okresnej prokuratúry mestskému súdu (Okresnému súdu Košice I) dňa 15. mája 2023 a existuje tu teda „absolútna dôkazná núdza“, pričom tento stav tu existuje už od prípravného konania, ale sú tu tiež pochybnosti o zákonnosti „dôkazov“, predložených svedkom A. G. B. (ďalej aj ako „svedok') v trestnom konaní, a síce „screenshotov“ komunikácie v aplikácii „Viber“ medzi ňou a obvineným.
Je potrebné zvýrazniť, že niet technických „nosičov“ (mobilných telefónov) týchto informácií, ktoré majú vyplývať z komunikácie medzi svedkom a obvineným.
Potom ho nie je možné, tak ako to v sťažnosti uviedol prokurátor okresnej prokuratúry, trestnoprávne sankcionovať za to, že on má k dispozícii vytlačenú komunikáciu v aplikácii „Viber“ v znení ako ju predložil pri uplatňovaní svojich práv v civilnom konaní dňa 28. júla 2021 a dňa 8. septembra 2012, ktorá má byť „upravená“ naproti komunikácii v aplikácii „Viber“ ktorú predložila v civilnom konaní svedkyňa, ak niet technických nosičov, v tomto prípade mobilných zariadení obvineného a svedkyne a kedy tiež nie je možné zo žiadneho existujúceho dôkazu nateraz predloženého v trestnom konaní zistiť kedy a v akej „súvislosti“ došlo k „úprave“ komunikácie v aplikácii „Viber“ predloženej v civilnom konaní.
Prokurátor okresnej prokuratúry nie je oprávnený bez dôkazu tvrdiť, že obvinený „pozmenil“ komunikáciu v aplikácii „Viber“ v priamej „súvislosti“ s civilným konaní, kde ju potom dňa 28. júla 2021 a dňa 8. septembra 2021 predložil. Dôkazom o tom nie je ani odborné vyjadrenie KEU Košice zo dňa 7. februára 2023, nakoľko už nie je možné spätne zistiť kto, kedy a hlavne v akej súvislosti komunikáciu medzi svedkom a obvineným „upravil“.
Obvinený preto sťažnostnému súdu navrhol sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúry ako nedôvodnú zamietnuť.
Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil nasledovné:
V odôvodnení napadnutého uznesenia v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Tr. por. prvostupňový súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal a zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré charakterizujú osobné a rodinné pomery obžalovaného.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia vo vzťahu ku všetkým napadnutým výrokom a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.
Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a právny záver okresného súdu.
Bolo by nad rámec hodnotiť vykonané dôkazy pred okresným súdom, nakoľko okresný súd toto hodnotenie v napadnutom uznesení vykonal úplne vyčerpávajúco, avšak je potrebné zvýrazniť už spomínané z tohto napadnutého uznesenia a síce, že súbor textov označených v obžalobe ako listinný dôkaz, ktorý bol prílohou odvolania, a to súbor screenshotov komunikácie obvineného s A. G. B. prostredníctvom aplikácie Viber vo forme textových správ, nie sú listinou a ani listinným dôkazom v zmysle § 204 resp. 205 CSP a to z dôvodu absencie podpisu, teda autenticity ich vyhotovenia a z dôvodu, že nemajú ani len povahu písomnosti. Text, ktorý uvedené súbory textov obsahujú, bol vytvorený vzájomnou komunikáciou pravdepodobne obvineným na jednej strane a A. G. B. na druhej strane a činnosť osoby, ktorá takúto písomnosť na súd sprostredkovane predložila, spočívala len v tom, že tento už hotový text elektronicky vytlačila a následne upravila. Nejde teda o písomný záznam nesenej informácie, čo predpokladá charakter právne relevantnej súkromnej písomnosti.
Nie je možné a ani reálne bez dôkazu tvrdiť, že obvinený „pozmenil“ komunikáciu v aplikácii „Viber“ v priamej „súvislosti“ s civilným konaní, kde ju potom dňa 28. júla 2021 a dňa 8. septembra 2021 predložil. Dôkazom o tom nie je ani odborné vyjadrenie KEU Košice zo dňa 7. februára 2023, nakoľko už nie je možné spätne zistiť kto, kedy a hlavne v akej súvislosti komunikáciu medzi svedkom a obvineným „upravil“. Nie je totiž zachovaná autenticita predložených screenshotov komunikácie obvineného s A. G. B. prostredníctvom aplikácie Viber vo forme textových správ. Uvedené umocňuje aj fakt, že niet technického nosiča /mobilné telefóny/ týchto informácií, ktoré majú vyplývať z komunikácie medzi svedkom a obvineným.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.