Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-81-2012.pdf
PDF · 79.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-4P/81/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pred samosudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého F. A., D.. XX.XX.XXXX a W. A., D.. XX.XX.XXXX, v konaní deti zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, deti matky V. A., D.. XX.XX.XXXX, H. N. Y. X a otca Ľ. A., D..XX.XX.XXXX, konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Zvyšuje sa vyživovacia povinnosť otca na maloletého F. zo sumy 50,-Eur na sumu 100,-Eur, s účinnosťou od 10.4.2012.
II. Zvyšuje sa vyživovacia povinnosť otca na maloletú W. zo sumy 50,-Eur na sumu 90,-Eur, s účinnosťou od 10.4.2012
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom, č.k. 4C/107/2009-26, zo dňa 22.10.2009 v časti výšky výživného na maloletého F. a maloletú W..
IV. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého F., za obdobie od 10.4.2012 do 31.7.2012 vo výške 188,33 Eur súd povoľuje odporcovi splácať v mesačných splátkach po 20,-Eur, spolu s bežným výživným, k rukám matky, pod stratou výhody splátok. V. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú W., za obdobie od 10.4.2012 do 31.7.2012 vo výške 146,66 Eur súd povoľuje odporcovi splácať v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným, k rukám matky, pod stratou výhody splátok.
VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 10.04.2012 žiadala matka maloletých detí, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k obom maloletým deťom zo sumy 50,- Eur na sumu 130,- Eur s účinnosťou od 01.01.2012. V dôvodoch návrhu uviedla, že sa podstatne zvýšili náklady spojené s výchovou, výživou, ošatením ako aj školskými potrebami oboch detí , pričom otec maloletých detí sa od poslednej úpravy výživného zamestnal a má pravidelný príjem. Býva v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorí sú na starobnom dôchodku, prispieva na výdavky spojené s užívaním rodinného domu.
Otec maloletých detí súhlasil so zvýšením výživného, avšak len na sumu 70,- Eur na F. a na sumu 65,- Eur na mal. W.. Poukázal na to, že má pravidelný príjem vo výške cca 600,- Eur , ale z tohto uhrádza splátku úveru 106,- Eur, ktorý vznikol za trvania manželstva s matkou detí, ďalej prispieva na náklady domácnosti sestre, u ktorej žije, výdavky má spojené s denným cestovaním do zamestnania cca 100,- Eur, za stravu v práci platí 30,- Eur mesačne.
Kolízny opatrovník doporučil vzhľadom na vek a potreby detí zvýšiť výživné na každé dieťa na sumu 100,- Eur mesačne, najmä z dôvodu, že pri poslednej úprave bola zohľadňovaná strata zamestnania na strane otca.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámil správy od zamestnávateľov oboch rodičov a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 4C/107/2009-26 zo dňa 22.10.2009, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené, bola otcovi detí určená povinnosť prispievať na mal. F. sumou 50,- Eur a mal. W. sumou 50,- Eur mesačne. Obe deti navštevovali základnú školu. Pri určovaní vyživovacej povinnosti vychádzal súd z príjmu matky vo výške 550,25 Eur. Otcovi detí v čase rozhodnutia plynula výpovedná lehota z pracovného pomeru , ktorý končil dňom 31.10.2009 z dôvodu nadbytočnosti a nasledujúce mesiace mal poberať len podporu v nezamestnanosti.
Maloleté deti sú stále žiakmi základnej školy, sú však od poslednej úpravy výživného o cca 2,5 roka staršie, mal. F. má 13 rokov, ide do ôsmeho ročníka a mal. W. 11 rokov, ide do šiesteho ročníka.
Matka mal. detí je zamestnaná s priemerným čistým mesačným zárobkom vo výške 653,48 Eur , otec detí pracoval v spoločnosti IC -AUMONT, s.r.o., Svidník od 1.8.2011 do 14.05.2012 s priemerným čistým zárobkom 607,- Eur mesačne. Od 15.05.2012 je zamestnaný v spoločnosti Volkswagen Slovakia, a.s. Bratislava, za mesiac jún mal čistý príjem vo výške 682,24 Eur. Obaja rodičia sú stále rozvedení, po rozvode majú vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a nemajú žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine). Ak má súd rozhodovať o návrhu na zvýšenie výživného podľa tohto ustanovenia, musí porovnávať pomery na strane oprávnenej i povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného má vzťahovať. Plynutím času môže nastať akákoľvek zmena pomerov súvisiaca s dieťaťom alebo zmena pomerov na strane rodičov, ktorá spravidla súvisí s ich zárobkovými, osobnými alebo majetkovými pomermi.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zvýšenie vyživovacej povinnosti je od poslednej úpravy dôvodné vzhľadom na prirodzený nárast výdavkov na strane maloletých detí. Na strane matky došlo od ostatnej úpravy k zvýšeniu príjmu o cca 100,- Eur.
K výraznej zmene príjmových pomerov došlo na strane otca, ktorý sa opätovne zamestnal a jeho príjem dosahuje u súčasného zamestnávateľa 682,- Eur . Vzhľadom na to, že je otec stále v skúšobnej dobe, je predpoklad, že po jej skončení sa jeho príjem ešte zvýši. Napriek obrane otca, mal súd za preukázané, že aj pri vynaložení jeho nevyhnutných výdavkov ( strava, domácnosť, cestovné) je zvýšenie výživného opodstatnené. Za primerané výživné pre mal. F., ktorý je v období prudkého rastu s vysokými nákladmi nielen na stravu , ale i ošatenie, považoval súd sumu 100,- Eur a pre mal. W., ktorá je mladšia o dva roky, sumu 90,- Eur.
Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého F. o 50,- Eur s účinnosťou od 10.04.2012. Za obdobie od podania návrhu na zvýšenie výživného do 31.07.2012, vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za tri mesiace a alikvotnú časť mesiaca apríl, spolu vo výške 188,33 Eur (3 mesiace x 50 = 150,- a za apríl 33,- ). Súd povolil otcovi nedoplatok splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,-Eur, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok v zmysle § 160 ods.1 ods. O.s.p.
Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú W. o 40,- Eur s účinnosťou od 10.04.2012. Za obdobie od podania návrhu na zvýšenie výživného do 31.07.2012, vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za tri mesiace a alikvotnú časť mesiaca apríl , spolu vo výške 146,66 Eur (3 mesiace x 40 = 120,- a za apríl 26,66 ). Súd povolil otcovi nedoplatok splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,-Eur, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok v zmysle § 160 ods.1 ods. O.s.p.
Konanie o zvýšenie výživného na maloleté dieťa možno začať i bez návrhu, preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že § sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, § ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, § účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, § v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, § sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, § účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, § rozhodoval vylúčený sudca, § súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, § konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa), § rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.)