Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23To-46-2012.pdf
PDF · 70.04 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/46/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Gáboríka a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. júla 2012 prejednal odvolanie obžalovaného
L. Y.,
nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom C. č. XX, okr. U., t.č. v mieste bydliska,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu v Partizánskom, č.k. 3T/7/2011-81 zo dňa 13.02.2012 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu v Partizánskom, č.k. 3T/7/2011-81 zo dňa 13.02.2012 bol obžalovaný L. Y. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr.zák. pretože dňa 27. septembra 2011 o 17:30 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. FORD Mondeo, farby: zelená metalíza, EČ: U. v obci S. M. M., po ceste č. I/64 v smere od obce Chynorany, kde pri čerpacej stanici bol zastavený a kontrolovaný hliadkou ODI PZ Partizánske, kedy bolo zistené, že viedol motorové vozidlo, hoci mu bol rozsudkom Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 1T/12/2009 zo dňa 23.3.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.4.2009, uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 2 roky s tým, že trest zákazu činnosti mu začal plynúť dňa 06.04.2011 po podmienečnom prepustení z výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a jeho výkon skončil až dňa 08.12.2011.
Bol za to odsúdený podľa § 348 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Tr.zák. súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá v trvaní 4 roky.
Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote napadnutý odvolaním obžalovaného. V odvolaní namietal, že mu nebol do zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá započítaný čas od skutočného zadržania vodičského oprávnenia policajtmi. Ďalej namietal, že aj keď zákon nepripúšťa dobu strávenú vo výkone trestu odňatia slobody započítať do doby výkonu trestu zákazu činnosti, táto doba mu započítaná musí byť, pretože polícia mu počas výkonu trestu mala vodičské oprávnenie vrátiť. Teda počas prerušenia výkonu trestu odňatia slobody mohol riadiť motorové vozidlo. S
týmto sa súd prvého stupňa nevysporiadal a túto skutočnosť považuje za porušenie práva na obhajobu. Žiadal preto, aby bol spod obžaloby oslobodený.
Keďže odvolanie bolo podané včas a osobou oprávnenou, odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Pokiaľ sa týka skutkového stavu tak, ako je tento uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, s týmto sa odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu v celom rozsahu stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal v predmetnej trestnej veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy a tieto aj správne vyhodnotil. Ani odvolací súd nemal na základe dôkaznej situácie žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný skutočne dňa 27.09.2011 riadil motorové vozidlo, a to aj napriek tomu, že mal uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu, ktorého výkon mu mal skončiť dňa 08.12.2011. Jeho obrana spočívajúca v tom, že si myslel, že uvedený trest už vykonal, v domnení, že do jeho výkonu sa započítava aj doba nepodmienečného trestu odňatia slobody, nie je právne relevantná. Z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného Y. vyplýva, že v súvislosti s priestupkom v doprave dňa 09.09.2006 mu bola ODI v Prievidzi uložená sankcia zákazu riadenia motorových vozidiel na 18 mesiacov, ktorá uplynula dňa 15.06.2007. Dňa 28.07.2007 však obžalovaný spôsobil dopravnú nehodu a bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu v Partizánskom, sp.zn. 1T/9/2008 zo dňa 24.01.2008, právoplatným dňa 13.02.2008 k podmienečnému trestu odňatia slobody a k trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na 2 roky. V prípade najpriaznivejšej alternatívy pre obžalovaného teda, ak by mu bol vodičský preukaz zadržaný hneď po nehode, so započítaním tejto doby by mu trest uplynul dňa 28.07.2009. Obžalovaný však v súdne uloženom zákaze činnosti riadiť motorové vozidlá a priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia hrubo porušil toto rozhodnutie súdu a dňa 27.07.2008 riadil motorové vozidlo za čo bol odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody na 8 mesiacov a k ďalšiemu trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na 2 roky rozsudkom Okresného súdu v Partizánskom, sp.zn. 1T/12/2009, právoplatného dňa 08.04.2009. Opäť pri najpriaznivejšej alternatíve pre obžalovaného teda, ak by mal vodičské oprávnenie zadržané pri dopravnej nehode dňa 28.07.2007 uplynuli by obidva dvojročné tresty dňom 28.07.2011. Keďže obžalovaný vykonával trest odňatia slobody od 06.08.2009 do 06.04.2010, teda 8 mesiacov, aj tento pre obžalovaného najpriaznivejší výpočet trestu zákazu činnosti, sa posunie na deň 28.03.2012, teda o 8 mesiacov. Ustanovenie § 61 ods. 3 Tr.zák. je jednoznačné v tom, že do doby výkonu trestu zákazu činnosti sa nezapočítava doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a zákon nepripúšťa žiadnu výnimku. Neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje a obžalovanému nič nebránilo v tom, aby sa písomne alebo osobne informoval, či na súde alebo u orgánov polície, o dni ukončenia trestu zákazu činnosti. Žiadny orgán nerozhodol o tom, že výkon tohto trestu už uplynul a obžalovaný nebol vyzvaný k tomu, aby sa dostavil na príslušné konanie o vrátení vodičského oprávnenia. Ani on sám v tomto smere nepodnikol žiadne kroky. Bez toho, aby mal v rukách rozhodnutie o vrátení vodičského oprávnenia, resp. samotné oprávnenie riadil motorové vozidlo, pričom vzhľadom na jeho predchádzajúce skúsenosti s výkonom trestu zákazu činnosti, ktorý viackrát porušil, za čo bol i odsúdený, si musel byť vedomý o protiprávnosti svojho konania. Svojím konaním nepochybne maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahovalo rozhodnutie súdu o zákaze činnosti, a preto bol správne uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr.zák.
Odvolací súd preskúmal aj výrok o treste napadnutého rozsudku, pričom ani tu zo strany súdu prvého stupňa nezistil žiadne pochybenie. Obžalovaný už bol v minulosti odsúdený pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr.zák., pričom uložený trest aj vykonal dňa 06.04.2010, kedy bol podmienečne prepustený. Ako tomu nasvedčuje jeho ďalšie konanie, keď aj po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bez príslušného oprávnenia riadil motorové vozidlo, je zrejmé, že výkon uloženého trestu sa minul svojím zákonom predpokladaným účinkom. Obžalovanému hrozil trest odňatia slobody až na dva roky. Trest uložený vo výške 8 mesiacov sa javí byť trestom primeraným a zákonným a vzhľadom na už uvedenú skutočnosť správne mu súd prvého stupňa uložil tento trest ako nepodmienečný. Napokon súd prvého stupňa nepochybil ani v tom, keď obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože tento v posledných 10 rokoch pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
Z takto rozvedených dôvodov nepovažoval preto odvolací súd odvolanie obžalovaného za dôvodné a toto potom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.