Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/142/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Q. V., narodený XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, zastúpený advokátkou JUDr. Janou Bezákovou so sídlom Bakalárska 6, Prievidza, proti odporcovi: X. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, O., zastúpený advokátkou JUDr. Margaretou Polčíkovou so sídlom Hviezdoslavova 3/A, Prievidza, o zaplatenie 16.596,96 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. marca 2012, č. k. -122, v senáte jednohlasne takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. marca 2012, č. k. -122, bolo rozhodnuté tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 16.596,96 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,5 % ročne od 22.12.2010 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti sa návrh zamieta a odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 4.141,95 eur, ktoré je povinný zaplatiť advokátke navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal proti odporcovi zaplatenia 16.596,96 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9% ročne od podania návrhu do zaplatenia a náhrady trov konania. Okresný súd vydal dňa 18.01.2011 platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca odpor, v ktorom uviedol, že finančné prostriedky, ktorých sa navrhovateľ domáha ako odstupné za nebytové priestory a vnútorné vybavenie, mu zaplatil.

Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že Q. V., dcéra navrhovateľa, mala od obce S. prenajatý podnikateľský nebytový priestor. Po rozvode navrhovateľa s jeho vtedajšou manželkou sa navrhovateľ rozhodol prevádzku tohto nebytového priestoru previesť na inú osobu. Navrhovateľ sa s odporcom 04.01.2008 dohodol, že mu túto prevádzku spolu s jej zariadením odstúpi, za čo mu odporca zaplatí 1.000.000 Sk, a to v dvoch rovnakých splátkach vo výške 500.000 Sk, prvej splatnej pri odovzdaní priestoru a druhej splatnej do siedmych dní potom, ako odporca nadobudne nebytový priestor do svojho vlastníctva. Odporca na základe kúpnej zmluvy, uzavretej s obcou S. dňa 29.01.2008, sa stal dňa 13.02.2008 vlastníkom nebytového priestoru, ktorý predtým mala v prenájme dcéra navrhovateľa.

Podľa zistení okresného súdu odporca v priebehu konania tvrdil, že s navrhovateľom sa za odstúpenie nebytového priestoru dohodol len na odplate vo výške 500.000 Sk, ktoré aj navrhovateľovi zaplatil. Toto tvrdenie odporcu nemal okresný súd preukázané žiadnym dôkazom. S ohľadom na to, čo v priebehu konania tvrdili účastníci konania, bolo možné očakávať len to, že toto tvrdenie odporcu bude preukázané len jeho výsluchom. Naopak tvrdenie navrhovateľa o tom, že za odstúpenie nebytových priestorov zaplatí odporca celkom 1.000.000 Sk priamo preukazoval výsluch navrhovateľa a výsluch svedkov Y. Y., H. Q. a

J. V.. Pravdivosť tvrdenia navrhovateľa o ústnej dohode, týkajúcej sa odplaty v celkovej výške 1.000.000 Sk, potvrdzovalo aj čestné prehlásenie, v ktorom sa odporca zaviazal na zaplatenie 500.000 Sk. Ak by malo byť pravdivé tvrdenie odporcu o dohode len vo výške odplaty 500.000 Sk, ktorá mala byť zaplatená pri prevzatí nebytového priestoru, nebol by dôvod na to, aby odporca navrhovateľovi osobitne vystavoval čestné prehlásenie s jeho notársky overeným podpisom potom, ako mu mal týchto 500.000 Sk zaplatiť.

Vzhľadom na takto zistené skutočnosti okresný súd nevykonal dôkaz výsluchom odporcu, keďže nebolo možné očakávať to, že by odporca vo svojom výsluchu uviedol iné skutočnosti ako tie, ktoré tvrdil vo svojom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené 18.10.2011, teda potom, ako boli vykonané všetky dôkazy navrhnuté odporcom. Okresný súd sa nestotožnil s tvrdením zástupkyne odporcu, ktorá výsluchu odporcu pripisovala vysokú dôležitosť. Podľa názoru okresného súdu výsluch účastníka je jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý možno hodnotiť s ohľadom na to, že pravdivosť takéhoto dôkazu je ovplyvnená záujmom výsluchaného účastníka a tým, že prípadná nepravdivosť jeho tvrdení vo výsluchu sa nespája so žiadnymi negatívnymi právnymi následkami. V rámci systému voľného hodnotenia dôkazov treba výsluch účastníka posudzovať len za doplňujúci dôkazný prostriedok k tým dôkazným prostriedkom, ktoré nie sú ovplyvnené subjektívnym náhľadom účastníka na výsledok konania (listiny, svedkovia). Na rozdiel od tvrdení odporcu, boli podľa názoru okresného súdu v konaní na tvrdenia navrhovateľa vykonané aj iné dôkazy, z ktorých vyplývala pravdivosť tvrdení navrhovateľa. Naopak na tvrdenia odporcu neboli vykonané a ani neboli navrhované také dôkazy, ktoré by boli spôsobilé potvrdiť pravdivosť jeho tvrdení. Okresný súd uviedol, že výsluch odporcu je len dôkazným prostriedkom a nesúvisí s právom odporcu na prejednanie veci v jeho prítomnosti., resp. s právom byť prítomný na pojednávaní a vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom. Tieto práva nie sú viazané na fyzickú prítomnosť účastníka konania v tom prípade, ak sú splnené podmienky pre vykonanie pojednávania v neprítomnosti účastníka a v tom prípade, ak si účastník zabezpečil výkon týchto práv prostredníctvom advokáta tak, ako tomu bolo na každom pojednávaní v tejto veci. To platí o to viac, že dôvody, ktoré odporca uvádzal pre svoju neprítomnosť na pojednávaní, boli podľa názoru okresného súdu prispôsobované priebehu konania a činnosti súdu za účelom preverenia pravdivosti týchto tvrdení o dôvodoch neprítomnosti odporcu na pojednávaní.

V súvislosti s návrhom odporcu vykonať ďalšie dôkazy, a to inventúrny zoznam DKP prevádzky, ktorej užívanie, navrhovateľ prenechal odporcovi okresný súd poukázal na to, že navrhovateľ sa k návrhu na tento dôkaz vyjadril tak, že tento zoznam nemá, rovnako že nemá listiny, ktoré sa týkajú nadobudnutia ďalšieho zariadenia prevádzky. Preto okresný súd tento dôkaz nevykonal. Dôvody na jeho vykonanie neboli aj preto, lebo zistenie skutočností, či si navrhovateľ alebo jeho dcéra účtovali tento majetok, resp. náklady vo svojom účtovníctve, nebolo spôsobilé vyvrátiť pravdivosť tvrdení navrhovateľa, resp. preukázať také tvrdenia, ktoré by boli podstatné pre právne posúdenie veci. Odporca ďalej navrhol vykonať dôkaz potvrdením o zaplatení 500.000 Sk navrhovateľovi, pričom navrhovateľ uviedol, že takáto listina vyhotovená nebola, a preto ju nemá. Z tohto dôvodu okresný súd takýto dôkaz vykonať objektívne nemohol a jeho vykonanie by bolo aj zbytočné, keďže navrhovateľ potvrdil, že odporca mu prvú splátku vo výške 500.000 Sk bez potvrdenia zaplatil. Za nadbytočné považoval okresný súd vykonanie odporcom navrhovaných dôkazov, a to vyžiadaním účtovných dokladov o nadobudnutí vecí v prevádzke dcéry navrhovateľa, keďže zistenie skutočností, kto vlastnil zariadenie prevádzky nebolo podstatné pre právne posúdenie návrhu navrhovateľa. Z vykonaného dokazovania vyplynuli skutočnosti, ktoré potvrdzovali platnosť dohody navrhovateľa a odporcu, pričom skutočnosť, že odporca nebol vlastníkom týchto vecí nebola spôsobilá ovplyvniť platnosť tejto zmluvy. Okresný súd nevykonal ani navrhované dokazovanie zmluvou o nájme medzi dcérou navrhovateľa a obcou S., keďže skutočnosť, že zmluvu o nájme nemal uzavretú s touto obcou navrhovateľ, ale jeho dcéra, navrhovateľ nepopieral. Okresný súd tiež nevykonal dokazovanie zisťovaním toho, či sa navrhovateľ rozviedol, a prípadne ako sa vyporiadal v rámci bezpodielového spoluvlastníctva s bývalou manželkou, keďže návrhy na takéto dokazovanie neboli spojené s primeranými tvrdeniami odporcu.

Okresný súd poukázal na znenie , , , a nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , pričom základná úroková sadzba NBS k 21.02.2008 predstavovala 4,25 % ročne.

Zo zisteného skutkového stavu mal okresný súd preukázané, že návrh je v prevažnej časti dôvodný. Medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá zmluva, pričom podstatou záväzku navrhovateľa bolo to, aby odporca nadobudol do svojho vlastníctva veci tvoriace zariadenie prevádzky a aby mu nebolo právom dcéry navrhovateľa z nájomnej zmluvy bránené v možnosti získať oprávnenie užívať tento nebytový priestor. Takýto zmiešaný právny záväzok nie je podľa názoru okresného súdu zákonom zakázaný, pričom svojou podstatou a účelom sa najviac blíži záväzku z kúpnej zmluvy podľa . Preto okresný súd vychádzajúc z posúdil právny vzťah navrhovateľa a odporcu. Analogické posúdenie právneho vzťahu účastníkov podľa vyplynulo aj z toho, že podstatou záväzku odporcu bolo zaplatenie odplaty za veci a práva, ktorými na základe svojho príbuzenského vzťahu so svojou dcérou nepriamo disponoval navrhovateľ. Podstatou záväzku odporcu bolo zaplatenie odplaty vo výške 1.000.000 Sk, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že túto povinnosť si odporca splnil len vo vzťahu k 500.000 Sk, ktoré aj navrhovateľovi zaplatil. Zaplatenie druhej časti odplaty vo výške 500.000 Sk bolo podľa podmienené tým, že odporca sa stane vlastníkom prenechaného nebytového priestoru a uplynutím siedmych dní od dňa nadobudnutia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca sa na základe kúpnej zmluvy, uzavretej s obcou S. dňa 29.01.2008, stal dňa 13.02.2008 vlastníkom nebytového priestoru, pričom lehota na zaplatenie uplynula dňa 20.02.2008. Preto je odporca od 21.02.2008 povinný zaplatiť navrhovateľovi 500.000 Sk a v tento deň sa podľa dostal do omeškania so zaplatením tejto čiastky. Úroková sadzba NBS v tento deň predstavovala 4,25% ročne. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi uplatnených 16.596,96 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,5% ročne od 21.02.2008 do zaplatenia. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania len odo dňa podania návrhu 22.12.2010. Preto okresný súd navrhovateľovi priznal úrok z omeškania len od tohto dňa a len vo výške vyplývajúcej zo zákona ku dňu 21.02.2008, teda vo výške 8,5% ročne a v prevyšujúcej časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,5% z 16.596,96 eur od 22.12.2010 do zaplatenia návrh zamietol.

Podľa záverov okresného súdu neboli dôvodné ani právne námietky odporcu k uplatnenému nároku, ktoré spochybňovali aktívnu legitimáciu navrhovateľa. Námietky vychádzajú z toho, že navrhovateľ nemal právo disponovať so zariadením prevádzky, resp. s právom užívať nebytový priestor. Tieto námietky nepovažoval okresný súd za dôvodné, keďže skutočnosť, že určitá osoba nie je vlastníkom vecí, resp. práv, ktoré prevádza, či sa ich vzdáva, nevplýva, na platnosť záväzku tieto veci, resp. práva previesť na inú osobu. Aj keby navrhovateľ nebol nositeľom tých práv, ktoré sa zaviazal previesť na odporcu, nespôsobuje to neplatnosť dohody účastníkov. Len v prípade nesplnenia záväzku navrhovateľom by to spôsobilo zodpovednosť navrhovateľa voči odporcovi za porušenie ich zmluvy. Nesplnenie záväzku navrhovateľom však z vykonaného dokazovania nevyplynulo, keďže navrhovateľ preukázal, že odporcovi zariadenie prevádzky odovzdal a zabezpečil to, aby nebol rušený výkonom nájomného práva jeho dcéry pri užívaní nebytového priestoru. Rovnako neboli dôvodné námietky odporcu, postavené na tvrdení, že i prípadná dohoda, na základe ktorej sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 1.000.000 Sk, je v rozpore s dobrými mravmi. Z vykonaného dokazovania a ani z tvrdení odporcu podľa záveru okresného súdu nevyplynuli žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné takýto záver vyvodiť. Uzavieranie obdobných zmlúv o odstúpení podnikateľských nebytových priestorov, ktorých právnou podstatou je prenechanie vecí, tvoriacich zariadenie nebytového priestoru a prenechanie možnosti uzavretia nájomnej zmluvy s vlastníkom nebytových priestorov, je bežné.

O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa tak, že navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne z dôvodov podľa a , V dôvodoch odvolania vytýkal okresnému súdu, že rozhodol bez navrhovaného výsluchu odporcu. Poukázal na znenie , až 4, až 4, , a ods. 1 Podľa názoru odporcu neobstoja závery okresného súdu, ktorými odôvodnil nevykonanie výsluchu odporcu a podľa jeho názoru súd nemôže dopredu vedieť, čo bude obsahom výpovede účastníka na pojednávaní. Poukázal na to, že okresný súd viackrát odročil pojednávanie za účelom výsluchu odporcu a na pojednávaní dňa 14.03.2012 rozhodol, že dovtedy dôležitý dôkaz nevykoná. Dôvodom, prečo sa odporca nedostavil na nariadené termíny pojednávania, bola jeho dlhodobá práceneschopnosť, pričom predložil súdu potvrdenie lekára, že sa nemôže dostaviť na pojednávanie. Preto podľa názoru

odporcu neboli splnené podmienky pre vykonanie pojednávania v neprítomnosti účastníka, v dôsledku čoho bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Odporca ďalej vytýkal okresnému súdu, že bezvýhradne uveril tvrdeniam navrhovateľa napriek tomu, že ich navrhovateľ stále menil. Z návrhu na začatie konania nevyplýva, že bola dohodnutá odmena 1.000.000 Sk. V čestnom prehlásení nebol uvedený konkrétny dôvod na zaplatenie odmeny 500.000 Sk a až na pojednávaní dňa 13.06.2011 navrhovateľ uviedol sumu 1.000.000 Sk s tým, že prevádzka bola napísaná na jeho dcéru. Právna zástupkyňa navrhovateľa v záverečnej reči uviedla, že navrhovateľ sa s odporcom dohodol na odpredaji prevádzky. Z uvedených okolností podľa názoru odporcu vyplýva, že záver okresného súdu o právnom vzťahu nebol podložený tvrdením navrhovateľa a jeho právnej zástupkyne. V konaní nebolo preukázané, za čo mala byť vyplatená „odmena“, výška tejto odmeny, komu patrili veci v prevádzke, vložené investície do prevádzky. Podľa názoru odporcu bolo potrebné skúmať, či uplatnená pohľadávka bola súčasťou dohody o vyporiadaní BSM navrhovateľa s bývalou manželkou. Odporca sa nestotožnil so skutkovými závermi okresného súdu a nevie, akú konkrétnu zmluvu medzi účastníkmi mal na zreteli okresný súd a kedy bola uzavretá. Navrhovateľ v celom konaní uvádzal, že odporca mu zaplatil 500.000 Sk, nepovedal však kedy. Navrhovateľ podal návrh na základe čestného prehlásenia zo dňa 04.01.2008, čo je jediná zmluva medzi účastníkmi. Odporca zaplatil navrhovateľovi 500.000 Sk na základe čestného prehlásenia po nadobudnutí listu vlastníctva k prevádzke. Na objekte boli nedoplatky za služby a na obecnom úrade účastníkom povedali, že pokiaľ nebudú podlžnosti vyrovnané, odporca nemôže nič odkupovať. Kúpna cena za objekt bude 500.000 Sk a sumu 500.000 Sk si účastníci dohodli ako odmenu. Odporca poukázal na to, že zmluvu o nájme priestorov prevádzkarne uzavrel dňa 31.12.2007 a dňa 01.01.2008 prevzal priestor do užívania. Čestné prehlásenie vyhotovili písomnou formou, aby mal navrhovateľ istotu, že peniaze dostane, keďže odporca už bol nájomcom priestoru. Z uvedených dôvodov nemohol medzi účastníkmi vzniknúť taký právny vzťah, ako ho určil okresný súd. Odporca namietal aj správnosť výroku o trovách konania. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Nestotožnil sa s tvrdením odporcu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázal na to, že počas práceneschopnosti odporcu tohto pravidelne stretával v meste a v jednom prípade to bolo v kaviarni 10 minút po ukončení pojednávania. Pokiaľ ide o zistenia okresného súdu, tieto navrhovateľ považoval za správne, opierajúce sa o vykonané dôkazy. Preto navrhol potvrdiť rozsudok okresného súdu a odporcu zaviazať k náhrade trov právneho zastúpenia navrhovateľa v odvolacom konaní v celkovej výške 393,56 eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa zrušiť z týchto dôvodov:

Ako vyplýva z odvolania, odporca okrem iného vytýkal okresnému súdu, že mu boli upreté jeho procesné práva na prístup k súdu, vrátane práva byť vypočutý ako účastník konania a vyjadriť sa k predloženým dôkazom, teda uplatnil odvolací dôvod podľa v spojení s

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcu je v tomto smere dôvodné. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že okresný súd viackrát odročil pojednávanie na návrh odporcu tak, ako to odporca uvádzal v odvolaní. Okresný súd následne vykonal pojednávanie dňa 14.03.2010 bez prítomnosti odporcu a rozhodol rozsudkom vo veci samej. Odvolací súd tiež zistil, že odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal návrh na odročenie pojednávania dňa 14.03.2012 z dôvodu jeho práceneschopnosti s potvrdením o tejto okolnosti a s vyjadrením ošetrujúcej lekárky, že odporca sa nemôže zúčastniť pojednávania z dôvodu závažného zhoršenia zdravotného stavu.

Podľa pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ustálená súdna prax považuje za dôležitý dôvod odročenia pojednávania žiadosť účastníka o odročenie pojednávania kvôli jeho práceneschopnosti s tým, že v zmysle , účinného od 01.01.2012, návrh na

odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka neumožňuje účasť na pojednávaní.

Zo spisového materiálu vyplýva, že odporca podal žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu jeho práceneschopnosti s vyjadrením ošetrujúceho lekára, podľa ktorého zdravotný stav odporcu neumožňuje je ho účasť na pojednávaní. Keďže posúdenie závažnosti zdravotného stavu je otázkou, na posúdenie ktorej treba odborné znalosti, súd v zmysle ustanovenia nie je oprávnený sám riešiť tieto otázky a vyvodzovať závery, ktoré nie sú v súlade so závermi odborníka, v danom prípade ošetrujúceho lekára odporcu.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že vykonaním pojednávania v neprítomnosti odporcu a rozhodnutím vo veci samej na tomto pojednávaní napriek tomu, že odporca navrhol odročiť pojednávanie dňa 14.03.2012 v zmysle , bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom v rozpore s a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto odvolací súd podľa zrušil rozsudok okresného súdu a podľa vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu umožniť odporcovi riadne uplatnenie jeho procesných práv v konaní, pričom odvolací súd pripomína, že obsahuje účinné prostriedky na zabezpečenie účasti aj účastníka konania na pojednávaní v prípade známeho pobytu účastníka, ktorý by na základe opodstatnených záverov robil obštrukcie v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .