Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoE-17-2011.pdf
PDF · 84.75 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/17/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného Československá obchodná banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Michalská č.18, IČO: 36 854 140 zast. Mgr. Miroslavom Rybanským, advokátom so sídlom v Bratislave, Grösslingová 10, proti povinnému: M. V., nar.XXXX, bytom G., L. XXX/XX o vymoženie 1.742,97 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 3. júna 2011, č.k.9Er/912/2011-24, jednohlasne v senáte, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaia, so sídlom v Galante, Mierové námestie 940/1, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 7. marca 2011 domáhal vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp.zn.II/2009-3825 vydaný rozhodcom JUDr. Richardom Földešom dňa 7. januára 2011. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 44 ods. 2 a § 41 ods.2 Exekučného poriadku a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z predloženého exekučného titulu súd prvého stupňa zistil, že dňa 6. mája 2006 bola medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným uzavretá zmluva o úvere č.85104-2037093/4900, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 75.000,-Sk (2.489,54 eur), s 11,50 % ročnou úrokovou sadzbou, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v pravidelných mesačných splátkach. Súd ďalej preskúmal zmluvu, ktorú s povinným uzavrela spoločnosť Istrobanka, a.s., Obchodné podmienky Istrobanky, a.s., pre poskytovanie spotrebných maxiúverov a zistil, že podľa článku VI bod 7. zmluvy, zmluvné strany sa podľa zákona č.244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov dohodli, že akékoľvek prípadné spory zo zmlúv súvisiacich s týmto obchodom, ktorých účastníkmi sú zmluvné strany, budú predložené na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu Asociácie bánk so sídlom v Bratislave.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že právny predchodca oprávneného uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra. Z tohto dôvodu sa považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené „na predtlačenom formulári“, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov, čo má súd preukázané z viacerých konaní vedených na tunajšom súde. Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy má súd za to, že úver bol povinnému poskytnutý ako spotrebiteľovi. Zmluva medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným má charakter
spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) zákona č.258/2001 Z. z. Preskúmaním článku VI bod 7. zmluvy, vzhliadol súd v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V danom prípade bola voľba riešenia sporov v rozhodcovskom konaní jednostranná, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy povinný vôbec pristúpil. Nekalú povahu má aj samotné znenie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej, všetky spory , ktoré vzniknú z tejto zmluvy budú riešené v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk, čím došlo k vylúčeniu riešiť prípadný spor pred všeobecným súdom. Daná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadne spory riešiť je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu Rozhodcovskému súdu, má o to väčší význam, pretože rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Uvedené zároveň naznačuje, že veriteľov výber riešenia sporu rozhodcovským súdom zrejme nebol náhodný. Oprávnený ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky, a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu ten istý rozhodcovský súd, keď podaním žaloby vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným súdom.
Rozhodca, resp. rozhodcovský súd, ktorých si vyberá oprávnený je oprávnený vydať aj bez vypočutia žalovaného rozhodcovský rozsudok, ak sa v žalobnom návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúcej zo skutočností uvedených žalobcom. Žalovaný, teda spotrebiteľ, nemal žiadnu, resp. minimálnu možnosť ovplyvniť tak spôsob riešenia sporu, výber rozhodcu a vyjadriť sa k osobe rozhodcu. Pri garantovanej rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní) dochádza k porušeniu uplatňovania práv na strane spotrebiteľa.
Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s účinnosťou od 01.01.2008 je v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je treba vykladať aj so zreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej
rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia.
Prvostupňový súd z úradnej moci zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý napadol v celom rozsahu uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.. Súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. - rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namieta, že súčasťou úverovej zmluvy bola dohoda zmluvných strán o tom, že akékoľvek prípadné spory z právnych vzťahov vyplývajúcich z tejto zmluvy budú predložené na riešenie Stálemu rozhodcovskému súdu Asociácie bánk so sídlom v Bratislave. Oprávnený vystupuje ako banka a jeho práva a povinnosti sú vymedzené v zákone č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov. V zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách sú banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, preto sa nepovažuje za neprijateľnú podmienku a oprávnenému preto nie je zrejmé, prečo sa súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení odvoláva na rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 240/98. Oprávnený nesúhlasí ani s aplikáciou článku 6 Smernice č. 93/13/ES, pretože uvedený rozsudok sa vzťahuje priamo na konkrétny skutkový stav a nie je možné ho aplikovať aj na tento prípad. Nesprávnosť postupu prvostupňového súdu vidí oprávnený najmä pri zisťovaní skutkového stavu a právnom posúdení veci, keď nesprávne označil dohodnutú rozhodcovskú doložku na neprimeranú podmienku, hoci bola individuálne dojednaná. Súd prvého stupňa podľa oprávneného nesprávne aplikoval spomínané rozhodnutia a uvedené rozsudky nie sú normatívnym prameňom práva, iba individuálnym právnym aktom zaväzujúcim účastníkov konania. Navrhol, aby odvolací súd po jeho preskúmaní zmenil Uznesenie Okresného súdu Prievidza tak, že súd vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vymoženie istiny s príslušenstvom v celom rozsahu.
Vyjadrenie k odvolaniu písomne podané nebolo.
Odvolací súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.
Krajský súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje dôvody napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje.
Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa vo veci dôsledne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení a vykonal aj správny výklad citovaných zákonných ustanovení.
V prejednávanej veci je podkladom na vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok, súd prvého stupňa sa správne zaoberal skúmaním materiálnej a formálnej stránky daného exekučného titulu. Aj odvolací súd zdieľa právny názor súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka v predmetnej zmluve je neprijateľnou podmienkou v súlade s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v náväznosti na judikatúru Európskeho súdneho dvora, ako aj na interpretačnú Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993.
Oprávnený taktiež namietal, že v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách sú banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a prvostupňový súd túto skutočnosť nevzal do úvahy. Odvolací súd preskúmal zmluvu o úvere a dospel k záveru, že oprávnený neuzatvoril s povinným osobitnú rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy o úvere v článku VII. pod názvom Rozhodcovská doložka.
Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, správne potom súd prvého stupňa uzavrel, že takéto dojednanie je v súlade s ustanovením § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy neplatné.
Vo zvyšku odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím súdom jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.