Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/83/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, samosudcom JUDr. Martinom Kollárom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. júla 2012, v trestnej veci obžalovaného S. N. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona, takto

rozhodol:

obžalovaný S. N. Y. M. J. H. Q. , nar. XX.XX.XXXX vo L., trvale bytom L., Z. XXXX/XX, toho času bytom L., S.. H. XXX/X, bez pracovného pomeru, občan N. V.,

j e v i n n ý, ž e

v období od 01.03.2010 do 01.11.2010 vo L., okres L. a na iných miestach, aj napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. -25 zo dňa 05.11.2008, právoplatným dňa 12.11.2008, zaviazaný prispievať na výživu svojho syna maloletého S. N., nar. XX.XX.XXXX, mesačným výživným vo výške 66,39,- € (2.000,- Sk) počnúc dňom 01.11.2008 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky I. G., nar. XX.XX.XXXX, sa vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, pričom v predmetnom období odo dňa 05.01.2010 do 23.08.2010 bol zamestnaný na dohodu o vykonaní práce vo firme Ranč u Maroša, s.r.o., Č. XXX, odkiaľ bol prepustený zamestnávateľom z dôvodu neplnenia pracovných povinností, následne sa nezaevidoval ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce, nepoberal ani nepožiadal o dávku v hmotnej núdzi a tak si sám privodil stav bez hmotného zabezpečenia, čím mu vznikol dlh na výživnom voči oprávnenej osobe k rukám matky I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X., I. XXXX/XX, za obdobie od 01.03.2010 do 01.11.2010 vo výške 531,12,- €,

t e d a

sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 /dvanásť/ mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 /osemnásť/ mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zákona súd u k l a d á obžalovanému povinnosť - príkaz zaplatiť zameškané výživné počas plynutia skúšobnej doby.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 11.05.2012 pod sp. zn. obžalobu na obvineného S. N. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle a zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Skutkový stav je preukazovaný dôkazmi a to čítaním výpovede obžalovaného S. N. /čl. 13-14/, svedkýň I. G. /čl. 15-17/, M. N. /čl. 22-25/, N. E. /čl. 26-27/ a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou trestného spisu.

Podľa súd rozhodol, že sa hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti obžalovaného. Z uvedeného dôvodu bola potom v zmysle na hlavnom pojednávaní čítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania.

Obžalovaný v rámci prípravného konania využil svoje právo a ku skutku nevypovedal. Uviedol len, že ľutuje, že neplatil výživné a bude sa snažiť podľa svojich možností dlh na výživnom splatiť.

Svedkyňa I. G. vo svojej výpovedi v rámci prípravného konania uviedla, že s obžalovaným žije asi 8 rokov v partnerskom vzťahu, z ktorého pochádza maloletý syn S. N., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. -25 zo dňa 05.11.2008 bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu maloletého syna S. sumou vo výške 66,39,- € (2.000,- Sk) mesačne, počnúc dňom 01.11.2008 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť splnil do marca 2010. Od 01.03.2010 jej nedal žiadne peniaze na výživné. Náhradné výživné jej bolo priznané rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č. B/2012/26433/Ma/1 zo dňa 31.01.2012 a je jej vyplácané od 01.10.2011 až doposiaľ vo výške 66,39,- € mesačne. Taktiež podala návrh na vykonanie exekúcie už pred rokom 2010 u súdnej exekútorky JUDr. Andrey Cimermanovej, ktoré exekučné konanie bolo pozastavené a následne obnovené. Za obdobie od marca 2010 do súčasnosti neboli vymožené žiadne peniaze. V období od marca 2010 do 01.11.2010 bývala s obžalovaným a ich spoločným dieťaťom v prenajatom 2-izbovom byte na Ul. G. XXXX/X vo L.. Byt prenajala sama a taktiež zaň sama platila nájomné. Obžalovaný jej neprispieval na bývanie, prispieval len na potraviny pre seba samého. Na chod domácnosti neprispieval. Zvykol jej dať 2,- € až 5,- € naraz, žiadne väčšie sumy jej nedával a tieto peniaze nepovažovala za výživné na dieťa. Od novembra 2010 sa presťahovali k matke obžalovaného M. N.. Matka obžalovaného nebrala od nich žiadne peniaze za bývanie, pričom sa vyjadrila v tom zmysle, že ich necháva u seba bezplatne bývať preto, aby pomohla svojmu synovi. Platila celý nájom a tretinu z nájmu považovala za sumu, ktorú by mal jej syn platiť na výživné za dieťa. Taktiež najčastejšie hradila výdavky za stravu pre všetkých členov domácnosti vrátane jej a ich dieťaťa. Svedkyňa vyhlásila, že za toto obdobie, t.j. od 01.11.2010 do 23.04.2012 si od obžalovaného neuplatňuje nárok na výživné, toto považuje za zaplatené. Obdobie, za ktoré si obžalovaný neplnil vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa je od 01.03.2010 do 01.11.2010, za toto obdobie jej neuhradil žiadnu čiastku na výživnom a teda jej na výživnom dlhuje 531,12,- €. Taktiež svojmu synovi nedal za uvedené obdobie žiadne dary, ktoré by mohla započítať ako výživné. Za predmetné obdobie jej dieťa netrpelo núdzou, o dieťa je riadne postarané. Obžalovaný je so svojím synom v kontakte, všetci traja spolu bývajú v domácnosti matky obžalovaného, ktorá sa o nich stará. V súčasnej dobe s obžalovaným čaká druhé dieťa.

Svedkyňa M. N., matka obžalovaného, v prípravnom konaní vypovedala, že obžalovaný s ňou býva v spoločnej domácnosti zhruba od júna 2010. Tento je vo vzťahu s I. G. asi tak 7 rokov. Majú spolu syna S.. Ich vzťah je problematický, neustále sa schádzajú a rozchádzajú. Spolu už žili na rôznych miestach, naposledy niekedy v roku 2010 v prenajatom byte vo L. na sídlisku N.. Z bytu však museli odísť, pretože

nemali dosť peňazí nájomné. Obžalovaný sa vrátil k nej a jeho partnerka spolu s dieťaťom odišla k svojim rodičom. Po krátkom času ju syn požiadal, čí by nemohla prísť jeho partnerka s dieťaťom bývať k nim, s čím ona súhlasila. Od tej doby, teda od leta 2010 bývajú všetci traja u nej. Bývajú spolu s ňou v byte, ktorý si sama prenajala, pričom nájomné platí ona. Za celý čas nežiadala od synovej partnerky peniaze na nájomné. Od obžalovaného peniaze nechcela, pretože je to jej syn. Má vedomosť o tom, že obžalovaný bol zaviazaný platiť výživné na maloletého syna S. vo výške asi 70,- € mesačne. Obžalovaný nemá stabilnú prácu od začiatku roku 2010, pracuje len príležitostne brigádnicky, kde si zarobí pár eur. Niekedy jej prispeje na stravu, avšak len malou sumou, občas jej dá 10,- € až 20,- €. Svedkyňa nevedela presne uviesť koľko dní v týždni, resp. v mesiaci obžalovaný pracuje a donesie peniaze. Stravu pre celú rodinu zabezpečuje najmä ona zo svojho dôchodku. S obžalovaným a s jeho partnerkou sa dohodla, že jej nemusia prispievať na bývanie, ale že I. G. bude považovať čiastku, ktorú by musela dať za byt, za výživné na dieťa, ktoré by mal zaplatiť obžalovaný.

Svedkyňa G.. N. E. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že pracuje ako referentka na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, odbor sociálnych vecí, na oddelení dávok v hmotnej núdzi. Úrad práce vypláca náhradné výživné za obžalovaného, na jeho dieťa maloletého S. N., nar. XX.XX.XXXX. Náhradné výživné začali vyplácať na základe žiadosti I. G. o náhradné výživné. Náhradné výživné tak bolo svedkyni priznané na základe rozhodnutia č. B/2012/26433/Ma/1 zo dňa 31.01.2012 a je jej aj vyplácané vo výške 66,39,- € mesačne od 01.11.2011. Vyplácanie stále trvá.

Na hlavnom pojednávaní sa v súlade s čítali listinné dôkazy a to rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 05.11.2008 /čl. 28-29/, rodný list maloletého S. N., nar. XX.XX.XXXX /čl. 30/, tabuľka plnenia výživného /čl. 71/, správy a odpis z registra trestov na obžalovaného S. N. /čl. 32-70/.

Tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, bolo nepochybne preukázané, že rozhodné obdobie pre vyvodenie zodpovednosti za neplnenie vyživovacej povinnosti obžalovaného voči svojmu maloletému synovi bol marec 2010 až november 2010. Tento záver preukazuje výpoveď svedkyne I. G. o úhrade výživného obžalovaným podporený výpoveďou svedkyne M. N. a listinným dôkazom, ktorým je prehľad o plnení výživného obžalovaným. Za uvedené obdobie tak obžalovanému vznikol dlh na výživnom vo výške 531,12,- €. Ďalej mal súd za preukázané a to rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 05.11.2008, právoplatným dňa 10.11.2008, že obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého S. N., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 66,39,- € mesačne, počnúc dňom 01.11.2008, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa I. G.. Obžalovaný si túto svoju vyživovaciu povinnosť plnil a aj v súčasnosti plní, okrem obdobia od 01.03.2010 do 01.11.2010.

Podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona, kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Uvedeným konaním obžalovaný S. N. po objektívnej a subjektívnej stránke naplnil zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona, keďže sa v období od 01.03.2010 do 01.11.2010, napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 05.11.2008, právoplatným dňa 12.11.2008, zaviazaný prispievať na svojho maloletého syna S. N., nar. XX.XX.XXXX vo výške 66,39,- € počnúc dňom 01.11.2008 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky I. G., vyhýbal plneniu svojej zákonnej vyživovacej povinnosti, pričom v období od 05.01.2010 do 23.08.2010 bol zamestnaný na dohodu o vykonaní práce vo firme Ranč u Maroša, s.r.o, Č., odkiaľ bol prepustený pre neplnenie si pracovných povinností, následne sa nezaevidoval na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal a ani nepožiadal o dávku v hmotnej núdzi a tak si privodil stav bez hmotného zabezpečenia, čím mu vznikol dlh na výživnom voči oprávnenej osobe matke dieťaťa I. G. za obdobie od 01.03.2010 do 01.11.2010 vo výške 531,12,- €, teda sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného.

Obžalovaný je toho času bez pracovného pomeru. Žije v spoločnej domácnosti s družkou I. G. a ich spoločným dieťaťom. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený. Doposiaľ bol 1-krát súdne trestaný, avšak sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie trestov. Z týchto vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následky, zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Súd zistil, že u obžalovaného je daná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, t.j., že sa k trestného činu priznal a jeho spáchanie oľutoval. Na druhej strane súd u neho zistil aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, t.j., že už bol za trestný čin odsúdený. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je tak u obžalovaného v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona rovnaký.

Vychádzajúc z týchto skutočností a po dôslednom vyhodnotení osoby obžalovaného, dospel súd k záveru, že na jeho prevýchovu a nápravu bude postačujúce uložiť výchovný trest a tak mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s tým, že výkon tohto trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.

Obžalovaný počas plynutia skúšobnej doby bude musieť viesť riadny život, nesmie sa dopustiť žiadneho úmyselného protiprávneho konania, lebo v opačnom prípade by súd vyslovil, že podmienečný trest vykoná.

Zároveň súd obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť počas plynutia skúšobnej doby zameškané výživné na svojho maloletého syna.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( ). Odvolanie má odkladný účinok.