Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24P-17-2012.pdf
PDF · 94.5 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/17/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou v právnej veci navrhovateľky: X. F., N.. X., Q.. XX.X.XXXX, U. Q. N. XX, proti odporcovi: J. F., Q.. XX.X.XXXX, U. W. R. XXX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. J. F., Q.. X.XX.XXXX G. J.. W. F., Q.. X.X.XXXX, obaja bytom u matky, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča, takto
rozhodol:
R o z v á d z a manželstvo účastníkov J. F., Q.. XX.X.XXXX G. X. F., N.. X., Q.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 30.9.2006, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v U., M. X, N.Q. XXXX, Y. XXX, R. Č. XX.
S c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v tomto znení :
Z v e r u j e mal. J. F.G., Q.. X.XX.XXXX G. mal. W. F., Q.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená ich zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. J. sumou 60 Eur a mal. W. sumou 60 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku, opakovane do budúcna.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. J. jeden víkend v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele 17.00 hod. s tým, že presný príchod oznámi matke minimálne 4 dni vopred.
Otec je o p r á v n en ý stretávať sa s mal. W. H.eden piatok v mesiaci od 16.00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti matky s tým, že je povinný oznámiť svoj príchod matke minimálne 4 dní vopred.
Matka je p o v i n n á deti na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať mu ich pred svojim bytom, kde je otec povinný deti po uplynutí doby vrátiť matke.
Obaja rodičia sú p o v i n n í v prípade, že styk z vážnych dôvodov nemôže môcť byť zrealizovaný oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi, najneskôr deň pred začatím styku.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.1.2012 žiadala navrhovateľka rozviesť jej manželstvo s odporcom z dôvodu, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne rozvrátené, manželstvo neplní svoj účel a obnova manželského spolužitia nie je možná.
Odporca súhlasil s rozvodom manželstva.
Účastníci ohľadom úpravy práv a povinností k maloletým deťom v priebehu konania uzavreli rodičovskú dohodu.
Súd v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku prejednal vec v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, ktorý ako riadne predvolaný účastník sa neustanovil na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy, a zistil tento skutkový stav:
Zo sobášneho listu zo dňa 5.10.2006 vyplýva, že navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa 30.9.2006 v Tichom Potoku a toto je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Brezovici vo zväzku 5, ročník 2006, strana 104, pod poradovým číslom 12. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo.
Navrhovateľka uviedla, že spolužitie s odporcom bolo spočiatku harmonické. Podľa jej názoru prvé rozpory nastali, v roku 2009, keď odporca odišiel pracovať do Českej republiky, kde si našiel novú známosť. Od uvedenej doby sa začal odporca k navrhovateľke správať odmerane, prestal jej dávať peniaze na domácnosť, prestal chodiť do práce. Začal brať pôžičky a úvery, o ktorých sa navrhovateľka až postupne dozvedela. Navrhovateľka býva so svojimi deťmi v byte svojej matky. Pracuje ako predavačka v COOP Jednota s priemerným mesačným zárobkom vo výške 246 Eur. Poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 Eur a prídavky na obe deti vo výške 45,08 Eur. Uviedla, že obe deti majú zdravotné problémy. Mal. Matúš užíva lieky, nosí plienky, s čím má navrhovateľka zvýšené výdavky vo výške 30 Eur mesačne. Obe deti navštevujú materskú školu v Nižných Repašoch, kde matka uhrádza mesačne stravné vo výške 50 Eur, za mal. Tamaru školné vo výške 5 Eur mesačne a na školské potreby a pomôcky minie 4 Eur mesačne.
Odporca uviedol, že spolužitie s navrhovateľkou bolo dobré. Podľa jeho názoru, majú obaja podiel viny na rozvrate ich manželstva. Obnovenie manželského spolužitia podľa odporcu nie je možné. V súčasnosti pracuje v Českej republike ako montážny pracovník pre spoločnosť IDEAL AUTOMOTIVE a.s. s priemerným mesačným zárobkom 8.000, Kč. Z platu mu zamestnávateľ zráža 500,-Kč za ubytovanie. Je ochotný prispievať 60 Eur mesačne na každé dieťa.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 27P 622/2010 vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 27P 622/2010 -46 zo dňa 14.6.2011 súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej mal. Matúš Hroš, nar. 03.11.2006 a mal. Tamara Hrošová, nar. 05.07.2009 sa zverili do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. Matúša sumou 90 Eur a mal. Tamary sumou 90 Eur mesačne.
Z potvrdenia o výške príjmu navrhovateľky zo dňa 2.2.2012 súd zistil, že navrhovateľka mala čistý priemerný mesačný príjem za obdobie september 2011 až december 2011 vo výške 366,14 Eur. V posledných troch mesiacoch bola navrhovateľka práce neschopná.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča zo dňa 23.2.2012 vyplýva, že navrhovateľka je zamestnaná ako predavačka na skrátený úväzok. Jej mesačný príjem je vo výške 146 Eur, je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 194,70 Eur mesačne a prídavku na dieťa vo výške 45,08 Eur mesačne. Pri pohovore matka uviedla, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplní, o deti sa nezaujíma nijakým spôsobom. Obe deti navštevujú materskú školu. Mal. J. býva často chorý. Matka s mal. deťmi býva v trojizbovom byte u svojich rodičov. Na náklady spojené s chodom domácnosti matka prispieva podľa svojich finančných možností.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. , súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania nejde o krátkodobý a prechodný nesúlad, ale nezhody a nesúlad medzi nimi pretrvávajú dlhú dobu. Vzťahy medzi sebou manželia vytvárajú vzájomným správaním sa, predovšetkým výkonom práv a povinností vyplývajúcich z manželstva. Pravidlá vzájomného správania sa manželov,
24 P 17/2012
ku ktorým patrí povinnosť životného spoločenstva (nielen spoločného bývania) s cieľom vytvorenia zdravého rodinného prostredia, povinnosť vernosti a povinnosť vzájomnej pomoci, povinnosť spoločnej starostlivosti o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, podľa schopností a možností oboch manželov, spoločné rozhodovanie manželov o záležitostiach rodiny a vzájomné zastupovanie manželov v bežných záležitostiach, sú právnym vyjadrením mravných postulátov, na ktorých je harmonické manželstvo založené (§ 18,19 Zákona o rodine).
Tieto povinnosti nemožno právne vynucovať, ak sa však neplnia, môže to mať za následok rozvrat manželstva. V danom prípade z vykonaného dokazovania je zrejmé, že došlo k citovému ochladeniu zo strany navrhovateľky ako aj odporcu, ktorí súhlasne vyhlásili, že nemajú v úmysle obnoviť manželské spolužitie. Odporca súhlasil s návrhom na rozvod. Z takéhoto stavu možno konštatovať, že manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý neplní svoje spoločenské funkcie a to biologickú, hospodársku, výchovnú a funkciu vzájomnej pomoci a podpory. Navrhovateľka nežije s odporcom v spoločnej domácnosti od novembra 2010. Ako dôvod rozvratu manželstva navrhovateľka uviedla odporcov mimomanželský pomer a nezáujem o rodinu a odporca uviedol, že dôvodom rozvratu manželstva je navrhovateľkin mimomanželský pomer a ťažká komunikácia s navrhovateľkou. Z uvedených dôvodov súd manželstvo rozviedol.
Účastníci konania sa v priebehu konania dohodli o úprave práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom. V zmysle tejto dohody sa maloleté deti zverujú do osobnej starostlivosti matky - navrhovateľky a odporca - otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletých detí sumou po 60 Eur mesačne na každé dieťa. Keďže navrhovateľka - matka má všetky predpoklady pre zverenie maloletých detí do svojej starostlivosti a výživné vo výške 60 Eur mesačne na každé dieťa zo strany odporcu - otca súd považoval vzhľadom na vek detí a ich odôvodnené potreby, ako aj schopnosti a možnosti otca za primerané. Keďže dohoda rodičov je v záujme maloletých detí, súd túto dohodu schválil.
Keďže účastníci sa dohodli v zmysle § 25 ods. 1 Zákona o rodine aj na úprave styku odporcu - otca s maloletými deťmi, súd ich dohodu schválil. V zmysle tejto dohody je otec oprávnený stretávať sa s mal. Matúšom jeden víkend v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele 17.00 hod. s tým, že presný príchod oznámi matke minimálne 4 dni vopred a s mal. Tamarou jeden piatok v mesiaci od 16.00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti matky s tým, že je povinný oznámiť svoj príchod matke minimálne 4 dní vopred.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 O.s.p. , podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie iba opatrovník odporkyne, pretože navrhovateľ sa po vyhlásení rozhodnutia výslovne vzdal práva na podanie tohto opravného prostriedku (§ 207 ods. 1 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p. ).
U P O Z O R N E N I E :
Podľa § 27 ods.1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.