Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_2Er-1609-2011.pdf
PDF · 75.38 KB
Case nature
Subarea
2Er/1609/2011
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v exekučnej veci oprávneného: K. I.Á., V.. XX.X.XXXX, P. V. Ž., Y. XXX proti povinnému: R. I., V.. XX.X.XXXX, P. V. Ž., Y. XXX/X, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Vargom, Exekútorský úrad Trebišov, Pribinova 1, pod č. EX 426/2011, o vymoženie dlžného výživného vo výške 413,51 Eur a bežného výživného vo výške 16,60 Eur mesačne od decembra 2011 do budúcna a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúciu proti povinnému z a s t a v u j e .
II. U k l a d á Okresnému súdu Trebišov nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Vargovi, Exekútorský úrad Trebišov, trovy exekúcie a odmenu pri zastavení exekúcie vo výške 46,67 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Súd nemá právo na náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 20.12.2011 na Exekútorskom úrade JUDr. Ing. Štefana Vargu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky na dlžnom výživnom vo výške 413,51 Eur a pre bežné výživné vo výške 16,60 Eur mesačne počnúc decembrom 2011 do budúcnosti, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Okresného súdu v Trebišove č.k. 11C/278/99 zo dňa 10.2.2000 a trov exekúcie.
Dňa 22.12.2011 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
Dňa 26.6.2012 požiadal súdny exekútor o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného. Exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 50,75 Eur, na ktorých náhradu žiadal zaviazať príslušný súd.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Z predloženého exekútorského spisu č. EX 426/2011 súd zistil, že súdny exekútor vykonal šetrenie majetku povinného, ktorým bolo zistené, že povinný sa dlhodobo nezdržiava na adrese trvalého pobytu, adresa jeho súčasného pobytu nie je známa. Povinný nie je evidovaný dopravným inšpektorátom ako vlastník alebo držiteľ motorového vozidla, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom
úrade práce, ani v Sociálnej poisťovni ako platiteľ poistného, nepoberá mzdu, dôchodok ani iný príjem. Na Daňovom úrade v Trebišove nemá evidovaný žiaden účet.
Z predložených písomných dokladov má súd za preukázané, že povinný je nemajetný preto súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia exekúciu zastavil.
Keďže súd rozhodol o zastavení exekúcie, je povinný rozhodnúť aj o trovách exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
V zmysle ustanovenia § 200 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku má oprávnený a exekútor nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Týmto predpisom je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 Eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor si uplatnil paušálnu odmenu v minimálnej výške 33,19 Eur, a túto mu súd aj priznal. Ďalej si exekútor uplatnil náhradu hotových výdavkov 9,10 Eur pozostávajúcich z poštovného vo výške 8,70 Eur a náhrady za obálky a spisový obal vo výške 0,40 Eur. Súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v celkovej výške 5,70 Eur pozostávajúcich z poštovného ( 1x doporučená zásielka do vlastných s opakovaným doručením po 1,60 Eur, 1x doporučená zásielka do vlastných rúk po 1,30 Eur, 2 x doporučená zásielka po 1,40 Eur), tak , ako ich mal zistené a preukázané z exekútorského spisu č. Ex 426/11. Poštovné v prevyšujúcej výške 3,00 Eura a náhradu za spisový materiál súd nepriznal, nakoľko ich vynaloženie nebolo preukázané a spisový materiál ani nepatrí pod hotové výdavky v zmysle ustanovenia § 22 vyhlášky.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. v takom prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Súd priznal exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 46,67 Eur (33,19 Eur + 5,70 Eur hotové výdavky + 20% DPH - 7,78 Eur, keďže exekútor je registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty) a keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a predmetom exekúcie bolo vymáhanie pohľadávky na výživnom, zaviazal súd na ich náhradu v zmysle § 203 ods. 2 veta druhá a tretia Exekučného poriadku Okresný súd Trebišov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 O.s.p./.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.