Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-136-2023.pdf
PDF · 86.78 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/136/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/X, E. – F. G. B., toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, proti manželke navrhovateľa: H. B., I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, K., v konaní o rozvod manželstva, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5P/92/2023-22 zo dňa 31.08.2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podanie navrhovateľa označené ako „Žiadosť o rozvod s H. B. XX.XX.XXXX“ odmietol.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 127 ods. 1, § 129 ods. 1, 3, § 132 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a ust. § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľ podal dňa 03.07.2023 na súd podanie označené ako „Žiadosť o rozvod s H. B. XX.XX.XXXX“, ktoré podanie posúdil ako podanie vo veci samej, ktorá však nemá náležitosti podľa ust. § 132 CSP. Preto súd uznesením č. k. 5P/92/2023-15 zo dňa 13.07.2023 vyzval navrhovateľa, aby chýbajúce údaje vo svojom podaní doplnil, nakoľko v návrhu chýbalo riadne označenie strán konania, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, dôkazy a určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit. Dňa 18.08.2023 navrhovateľ predložil súdu podanie označené ako „Doloženie do spisu 5P/92/2023 žiadosť o rozvod“. Z doplnenia návrhu vyplývalo, že navrhovateľ a podľa jeho tvrdenia aj jeho manželka rozvod nechcú, lebo sa stále milujú. Navrhovateľ ďalej uvádzal, že žiada pozastaviť manželkine exekúcie, aby matka mohla zabezpečiť plnohodnotný život deťom. Súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ svoje podanie v súdom určenej lehote doplnil, avšak vady podania, súdom určeným spôsobom, neodstránil. Porovnaním obsahu pôvodného podania s obsahom doplneného podania, dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie je možné jednoznačne určiť žalobný petit, pretože podania sú v tomto smere nejasné, nezrozumiteľné a zmätočné. V prvom podaní navrhovateľ žiadal rozvod manželstva, v druhom žiadal pozastaviť manželkine exekúcie, ktoré konanie však nesúvisí s konaním o rozvod manželstva. V návrhu chýbajú údaje o maloletých deťoch, pričom v zmysle § 100 CMP, ak z manželstva pochádzajú aj maloleté deti, je s konaním o rozvod manželstva spojené aj konanie o úpravu manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, a preto návrh musí obsahovať aj návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Na základe týchto skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že pre uvedené nedostatky nie je možné v konaní pokračovať, preto podanie navrhovateľa odmietol. O trovách konania nerozhodoval, pretože na základe podania navrhovateľa konanie vo veci nezačalo, preto stranám sporu ani trovy konania nemohli vzniknúť.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote navrhovateľ podanie označené ako „Sťažnosť“, ktoré bolo súdom prvej inštancie i odvolacím súdom posúdené ako odvolanie, keďže podľa ust. § 124 CSP sa každé podanie posudzuje podľa obsahu. Uviedol, že nesúhlasí s neprijatím rozvodového konania, pretože s manželkou sa brali ako ľudia, ktorí sa v tomto štáte môžu slobodne rozhodnúť ako naložia so svojou budúcnosťou, teda bol toho názoru, že aj toto ich slobodné rozhodnutie treba akceptovať. Dodal, že sa nachádza vo vyšetrovacej väzbe a pravdepodobne vďaka veľkým porušeniam zákona zo strany polície bude odsúdený na niekoľko rokov, preto žiada manželstvo rozviesť a žiada, aby boli manželke vyplácané alimenty vo výške, ktorú súd určí. Ďalej uviedol, že svoju manželku a deti miluje, aj keď ona neverí, že jeho city k nej sú úprimné a tým, že 19 mesiacov je tam, sama nevie, či k nemu ešte niečo cíti. Chcel, aby ich deti mohli žiť plnohodnotnejšie a aby mu manželka deti nosila na návštevu. O ich ďalšej budúcnosti po jeho prepustení sa buď znova vezmú alebo bude súd žiadať o iné výroky.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba – navrhovateľ (§ 359 a § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok – ďalej len „CSP“ a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 CSP, § 59 ods. 1 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, v dôsledku čoho bolo potrebné napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým podanie navrhovateľa označené ako „Žiadosť o rozvod s H. B. XX.XX.XXXX“ odmietol.
6. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa ust. § 93 CMP, konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.
8. Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
9. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
10. Podľa ust. § 262 od. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa podaním označeným ako „Žiadosť o rozvod s H. B. XX.XX.XXXX“, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 03.07.2023 domáhal rozvodu manželstva. Podanie neobsahovalo náležitosti návrhu na začatie konania, nakoľko navrhovateľ neuviedol označenie účastníkov konania, neopísal pravdivo a úplne rozhodujúce skutočnosti, neoznačil dôkazy na ich preukázanie, neuviedol navrhovaný výrok a nepredložil súdu potrebné listiny, preto súd prvej inštancie uznesením č. k. 5P/92/2023-12 zo dňa 13.07.2023 vyzval navrhovateľa na opravu a doplnenie jeho podania. Súčasne bol navrhovateľ poučený o možnosti súdu odmietnuť podanie. Dňa 18.08.2023 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie navrhovateľa označené ako „Doloženie do spisu sp. zn. 5P/92/2023 žiadosť o rozvod“, avšak ani v tomto podaní neodstránil vytýkané vady podania, keďže opätovne uviedol, že je vo vyšetrovacej väzbe a požadované doklady zaslať nevie. Tvrdil, že on, ani manželka rozvod nechcú, nakoľko si vedia stále do očí povedať, že sa milujú. Skôr ako rozvod manželstva, by bolo riešením pozastaviť manželkine exekúcie, aby mohla deťom zabezpečiť plnohodnotnejší život s tým, že ak by táto forma nebola možná, tak navrhuje rozvod manželstva. Žiadal, aby sa všetky manželkine dlhy prepísali na jeho meno. Tvrdil, že po prepustení z väzby majú v pláne
zostať naďalej spolu, teda nie je potrebné riešiť ich deti. Doplnil len nemo, dátum narodenia a adresu manželky a doložil výplatnú pásku s rozpísanými výdavkami.
12. Konanie o rozvod manželstva je konaním návrhovým. Náležitosti návrhu na začatie konania vymedzuje Civilný mimosporový poriadok v § 25 a § 26 tak, že v návrhu na začatie konania sa okrem všeobecných náležitostí podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie označenie účastníkov, ich zástupcov, ak ich majú, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a musí byť zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha. Návrh na začatie konania vo veciach, kedy konanie nemožno začať iným zákonom dovoleným spôsobom, je základnou procesnou podmienkou, za splnenia ktorej môže súd konať a rozhodovať vo veci. Jej základnou náležitosťou je petit návrhu. Je významné, aby navrhovateľ v návrhu jednoznačne formuloval, čoho sa návrhom na začatie konania domáha. Jednoznačná formulácia samotného návrhu a petitu návrhu je významná z hľadiska ďalšieho postupu súdu aj preto, že súd návrh podľa § 167 CSP doručí druhému manželovi do vlastných rúk a vyzve ho, aby sa k návrhu písomne vyjadril. Druhý manžel teda má zaujať stanovisko k tomu, čo navrhovateľ žiada. Takýto postup je možný len za situácie, keď je z návrhu na začatie konania jednoznačne zrejmé, čoho sa navrhovateľ podaným návrhom domáha. Rovnako je nutné pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti. Navrhovateľ je ďalej povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, o ktoré opiera svoje tvrdenia uvedené v návrhu. Ide o základnú procesnú povinnosť toho subjektu, ktorý iniciuje konanie. Ústupkom zo strany zákona je len situácia, keď nie je splnenie povinnosti priložiť listinné dôkazy k návrhu možné pre určité objektívne, nezavinené dôvody. Ak z manželstva pochádzajú maloleté deti, je s takýmto konaním obligatórne spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, preto návrh na rozvod musí obsahovať aj návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode.
13. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dodáva, že navrhovateľ svoje podanie doplnil ďalším písomným podaním, z ktorého obsahu bolo zrejmé, že sa výzvou súdu prvej inštancie dôsledne neriadil, keď v ňom neuviedol označenie účastníkov, ich zástupcov, ak ich majú, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a petit návrhu, teda uvedenie čoho sa navrhovateľ domáha, ani ako má súd rozhodnúť o maloletých deťoch na čas po rozvode manželstva. Nestačí uviesť iba meno, dátum narodenia a adresu druhého manžela a žiadať o rozvod manželstva, najmä, keď v doplnenom podaní popisuje ako sa s manželkou milujú, vlastne rozvod ani nechcú a po jeho prepustení z väzby majú v pláne aj naďalej zostať spolu s tým, že súd nemusí vôbec riešiť ich deti. V doplnenom podaní absentoval aj jeho návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Keďže navrhovateľ podanie nedoplnil zákonom predpísaným spôsobom, a to aj napriek výzve súdu prvej inštancie, v ktorej bol poučený o tom, ako treba opravu a doplnenie vykonať, ako aj o možnosti podanie odmietnuť, pričom pre uvedený nedostatok nebolo možné v konaní pokračovať, súd prvej inštancie postupoval zákonným spôsobom, keď podanie navrhovateľa odmietol. Odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľ vytknuté vady podania neodstránil ani v odvolaní proti uzneseniu. Pritom ani okolnosť, že navrhovateľ je vo väzbe ho nezbavuje povinnosti v návrhu uviesť zákonom vyžadované všeobecné náležitosti každého podania (§ 127 CSP) a náležitosti zvláštne pre podanie, ktoré je návrhom vo veci samej. Odvolací súd zároveň dodáva, že odmietnutie podania netvorí prekážku veci právoplatne rozsúdenej a navrhovateľ môže podať úplný návrh opätovne.
14. Preto odvolací súd konštatuje správny postup súdu prvej inštancie a napadnuté uznesenie s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia ustanovenia § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).