Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PO-3Sa-1-2023.pdf
PDF · 115.96 KB
Case nature
Area
Subarea
PO-3Sa/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Lucia Kallová, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX C., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.12.2022 v sociálnych veciach, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Na základe žiadosti žalobkyne o prehodnotenie zdravotného stavu, prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.09.2022 podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku. Záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálne poisťovne pobočky Humenné zo dňa 16. septembra 2022, podľa ktorého je žalobkyňa naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálnej poisťovne určená na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala nepriaznivý zdravotný stav s opisom konkrétnych zdravotných ťažkostí a žiadala o jeho opätovné prehodnotenie.
II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
2. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.12.2022 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie.
3. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že z dôvodu podania odvolania žalobkyne, bol jej zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálnej poisťovne, pobočky Humenné dňa 15. novembra 2022, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posúdení a keďže nevyhovel odvolaniu žalobkyne predložil kompletný posudkový spis posudkovému sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach.
4. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 07.decembra 2022 so záverom: žalobkyňa bola od 01. júla 2013 uznaná invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, od 27 júla 2018 s mierou poklesu schopní vykonávať zárobkovú činnosť 60 % (50 % pre bolesti chrbtice + 10 % pre bolesť kĺbov a ostatné ochorenia). Žalobkyňa dlhodobo trpí bolesťami bedrových kĺbov, najmä ľavého, je sledovaná v ortopedickej ambulancii. Na zobrazovacom vyšetrení bola verifikovaná bionekróza hlavice ľavej stehennej kosti, vpravo deformácia nasvedčujúca pre koxartrózu 2. stupňa. Vyšetrená bola vo fakultnej nemocnici Prešov zo záverom ľavostrannej koxartózy 4. stupňa s bionekrózou hlavice, indikovaná bola totálna endoprotéza ľavého bedrového kĺbu, je objednaná na január 2023. Objektívne klinicky: chôdza s oporou 1 FB. Hybnosť bedrových kĺbov, ohnutie – flexia obojstranne do 90 st, obmedzené rotácie vľavo. Dlhodobo je uznaná invalidnou pre bolesti chrbtice pri polytopnom postihnutí chrbtice. Zároveň je prítomná spinálna stenóza driekovej časti chrbtice s nervovým dráždením. V roku 2018 bol konzultovaný neurochirurg so záverom, že vzhľadom na difúzne postihnutie driekovej chrbtice, je úspech chirurgickej liečby otázny, doporučená bola konzervatívna liečba a liečba v ambulancii chronickej bolesti. Dňa 18. novembra 2021 mala pracovný úraz (spadla z plošiny), utrpela zlomeninu tŕňových výbežkov hrudných stavcov, pomocným zobrazovacím vyšetrním bolo verifikované, že zlomeniny sú zhojené, prechodnú dobu nosila korzet, rehabilitovaná. Psychiatrom je dokumentovaná depresívna porucha u emočne nestabilnej osobnosti v chronickej polymofnej, bez psychotivkých príznakov. Od októbra 2022 bolo nasadené antidepresívum a anxiolytikum. Je sledovaná v pneumologickej ambulancii ako stav po covidovom zápale pľúc, posledným vyšetrením zo dňa 12.októbra 2022 bola diagnostikovaná astma bronchiale. Sledovaná je aj v nefrologickej ambulancii pre ľavostrannú hydrinefrózu pri zúžení ľavého močovodu – aplikovaný stent – v januári 2022 si omylom stent vytiahla. Funkčné obličkové parametre, ľahko znížená glomerulárna filtrácia.
5. Ďalej posudkový lekár konštatoval, že na základe predložených lekárskych nálezov je v súčasnosti odôvodnené zaradenie do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G – postihnutie končatín, položky 41.3 – obmedzenie pohybu bedrových kĺbov, ťažkého stupňa, písmena a) – jednostranné, prílohy č. 4 k zákonu č. 431/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 50 % t.j. na hornej hranici percentuálneho rozsahu 40% - 50%, pre degeneratívne postihnutie ľavého bedrového kĺbu s bionekrózou so stredne ťažko obmedzenou hybnosťou (horná hranica volená pre potrebu totálnej endoprotézy) s maximálne možným zvýšením podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o 10% pre všetky ostatné ochorenia – multietážové postihnutie chrbtice s prejavmi nervovosvalového dráždenia (ako rozhodujúce zdravotné postihnutie by tiež zodpovedalo miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tiež maximálne 50 %), depresívnu poruchu, stav po prekonanej zlomenine hrudných stavcov, novodiagnostikovaná preidušková astma, stav po implantácií JJ stentu pre prechodné zúženie ľavého močovodu – stav upravený, degeneratívne zmeny pravého bedrového kĺbu s ľahko zníženou hybnosťou, na celkových 60%. Žiadne z pridružených ochorení neprevyšuje mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 50% ako má rozhodujúce ochorenie. V závere posudkový lekár zotrval na posudkovom závere posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné zo dňa 16. septembra 2022 a zo dňa 15. novembra 2022. Celková miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
6. Na základe uvedeného žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že v odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne je celková miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť naďalej 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V rámci odvolacieho konania žalobkyňa nepredložila také dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. Nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
III.
Zhrnutie argumentov žalobcu
7. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove, ktorú žalobkyňa označila ako „odvolanie zamietnutie o celý dôchodok“, sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.12.2022, ktoré zároveň priložila k podanej žalobe. V správnej žalobe uviedla, že žiada o posúdenie zdravotného stavu. Dňa 08.01.2023 výmena bedrového kĺbu Prešov,
ľadviny, astma, vysoký tlak, psychické problémy, chrbtica. Nakoľko nie je schopná pracovať po úraze, ktorý sa stal 19.11.2021 pričom sa jej stav ešte zhoršil bola do 18.11.2022 PN. Konštatovala, že jej bola ponechaná doterajšia invalidita 60 %. K žalobe predložila lekárske správy zo dňa 22.08.2022, 22.07.2022, 29.12.2022, 29.11.2022, 12.10.2022, 01.06.2022, 10.11.2022, 02.06.2022, 06.12.2022, 10.10.2022 a prepúšťacie správy zo dňa 21.12.2021 a 20.01.2022.
IV.
Vyjadrenie žalovaného a žalobcu
8. K podanej správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 04.04.2023 v ktorom uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. decembra 2022 bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenie žalovaného, zo dňa 07. decembra 2022, podľa ktorého je žalobkyňa invalidná podľa ktorého je žalobkyňa invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 60 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného, ústredie určil inú primárnu artózu bedrového kĺbu vľavo (IV. stupeň), ktorú zaradil do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu oddielu G – postihnutie končatín, položky 41.3 – obmedzenie pohybu bedrových kĺbov, ťažkého stupňa, písmena a) – jednostranné, prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 50 % z percentuálneho rozpätia 40 % - 50 %. Za iné zdravotné postihnutia bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., v znení zákona č. 310/2006 Z.z. o 10 %. Ďalej uviedol, že pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav, najmä určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť neboli posudkovým lekárom sociálneho poistenia pred vydaním rozhodnutia v predmetnej veci správne posúdené, nie je relevantné. Sú vyvolané subjektívnym presvedčením žalobkyne, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovým lekárom poistenia. Žalobkyňa nepreukázala k odvolaniu doloženou zdravotnou dokumentáciou žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver. Poukázal na § 135 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku s tým, že k povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce počas konania o invalidnom dôchodku treba doložiť v rámci dokazovania pred vydaním rozhodnutia. V konaní nie je možné prihliadať na lekársku správu z neurologického vyšetrenia zo dňa 29. decembra 2022. K ďalším priloženým lekárskym správam žalovaný uviedol, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie predmetné lekárske správy zhodnotil v rámci posúdenia zdravotného stavu žalobcu vykonaného dňa 07.decembra 2022. Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, má možnosť opätovne kedykoľvek požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu a posúdenie podmienok nároku na invalidný dôchodok. Z uvedených dôvodov trval na správnosti rozhodnutia a žiadal správnu žalobu žalobkyne zamietnuť ako nedôvodnú. Zároveň nežiadal správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.
9. Žalobkyňa v replike, doručenej súdu dňa 28.04.2023 uviedla, že s vyjadrením žalovaného nesúhlasí nakoľko sa jej zdravotný stav zhoršuje a nie zlepšuje. Zároveň namietala skutočnosť, prečo posudkový lekár zmenil diagnózu, keď od roku 2014 mala základnú diagnózu „chrbtica“, ktorá bola hodnotená na 50 % invalidity a tentokrát už hodnotenie 10 % aj s ostatnými diagnózami.
10. Žalovaný sa ak podanému vyjadreniu následne nevyjadril.
V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
11. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“). Z uvedeného dôvodu bola predmetná vec, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, náhodným výberom pridelená sudcovi správneho súdu.
12. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“), konajúc o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 SSP a nasl.), preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj postup, ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov v zmysle § 203 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
13. Správny súd rozhodol vo veci verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, keďže nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP. Správny súd postupoval v súlade s §137 ods. 4 SSP. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 13.10.2023 bolo zverejnené na úradnej tabuli dňa 02.10.2023.
14. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
15. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
16. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
17. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o sociálnom poistení“), poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
18. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
19. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
20. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
21. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
22. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
23. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
24. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
25. V zmysle Prílohy č. 4 (Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení - Kapitola XV (choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G – postihnutie končatín, položky 41.3. – obmedzenie pohybu bedrových kĺbov, ťažkého stupňa, písmena a) – jednostranné, je uvedené v danom prípade percentuálne rozpätie 40 - 50 %.
26. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobkyni zamietnutá žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku.
27. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5).
28. V rozhodujúcom zdravotnom postihnutí boli u žalobkyni zhodnotené poruchy v oblasti obmedzenia pohybu bedrových kĺbov. V zmysle posudku posudkového lekára zo dňa 07. decembra 2022 žalobkyňa dlhodobo trpí bolesťami bedrových kĺbov, najmä ľavého, je sledovaná v ortopedickej ambulancii. Na zobrazovacom vyšetrení bola verifikovaná bionekróza hlavice ľavej stehennej kosti, vpravo deformácia nasvedčujúca pre koxartrózu 2. stupňa. Vyšetrená bola vo fakultnej nemocnici Prešov zo záverom ľavostrannej koxartózy 4. stupňa s bionekrózou hlavice, indikovaná bola totálna endoprotéza ľavého bedrového kĺbu, je objednaná na január 2023. Objektívne klinicky: chôdza s oporou 1 FB. Hybnosť bedrových kĺbov, ohnutie – flexia obojstranne do 90 st, obmedzené rotácie vľavo. Posudkový lekár konštatoval, že na základe predložených lekárskych nálezov je v súčasnosti odôvodnené zaradenie do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G – postihnutie končatín, položky 41.3 – obmedzenie pohybu bedrových kĺbov, ťažkého stupňa, písmena a) – jednostranné, prílohy č. 4 k zákonu č. 431/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť50 % t.j. na hornej hranici percentuálneho rozsahu 40% - 50%, pre degeneratívne postihnutie ľavého bedrového kĺbu s bionekrózou so stredne ťažko obmedzenou hybnosťou (horná hranica volená pre potrebu totálnej endoprotézy) s maximálne možným zvýšením podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o 10% pre všetky ostatné ochorenia – multietážové postihnutie chrbtice s prejavmi nervovosvalového dráždenia, depresívnu poruchu, stav po prekonanej zlomenine hrudných stavcov, novodiagnostikovaná preidušková astma, stav po implantácií JJ stentu pre prechodné zúženie ľavého močovodu – stav upravený, degeneratívne zmeny pravého bedrového kĺbu s ľahko zníženou hybnosťou, na celkových 60%. V závere konštatoval, že žiadne z pridružených ochorení neprevyšuje mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 50% ako má rozhodujúce ochorenie. Celková miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
29. Podstata žalobných dôvodov žalobkyne uplatnených v správnej žalobe spočívala v nesúhlase s posúdením jej zdravotného postihnutia pre potreby zmeny rozhodnutia o invalidnom dôchodku, keď miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola žalobkyni posudkovým lekárom stanovená na celkových 60 %. Namietala, že nie je schopná pracovať po úraze, s tým že sa jej stav sa ešte zhoršil.
30. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne, boli dostatočne ozrejmené
posudkovým lekárom v odbornom posudku zo dňa 07. decembra 2022, ktorý vyhodnotil zdravotné postihnutie žalobkyne na základe predložených odborných vyšetrení, ktoré mu boli zo strany žalobkyne ku dňu rozhodovania žalovaného predložené a doplnené. Správny súd zároveň poukazuje na rozhodovaciu činnosť kasačného súdu, v zmysle ktorej správny súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaný vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov, s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok (rozsudok NS SR sp. zn.10So/97/2014 zo dňa 15.07.2015). Vzhľadom na to, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok, nakoľko to môže vykonať iba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.
31. Výhrady žalobkyne o nesprávnom posúdení zdravotného stavu nie sú spôsobilé spochybniť úplné a objektívne závery posudkového lekára. Ani okolnosť, že žalobkyňa sa necíti schopná vykonávať pracovnú činnosť, nie je pre posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť právne významná a preto ju správny súd nemohol zohľadniť. Správny súd má za to, že závery plynúce tak zo žalobkyňou predložených lekárskych správ ako aj z vlastného šetrenia posudkových lekárov vytvárajú dostatočné východiská pre ustálenie si rámca všetkých zdravotných postihnutí žalobkyne a k tomu prislúchajúcej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
32. K žalobe a vyjadreniam síce žalobca priložil viaceré lekárske správy, tie však už podliehali posudkovému hodnoteniu a neodôvodňovali zmenu v hodnotení zdravotného stavu. Pre úplnosť súd dodáva, že posudkový lekár vychádza z aktuálnych lekárskych nálezov. Ak fyzická osoba v priebehu konania predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku. V prejednávanej veci však v čase vypracovania lekárskeho posudku, posudkový lekár nemohol zohľadniť lekársku správu zo dňa 29. decembra 2022 vzhľadom na to, že lekársky posudok bol vypracovaný 07. decembra 2022 a preskúmavané rozhodnutie žalovaného v danom prípade bolo vydané dňa 13. decembra 2022. Správny súd v zásade preskúmava zákonnosť rozhodnutia vo vzťahu ku skutkovému stavu, ktorý existoval ku dňu rozhodnutia. Ak je žalobkyňa toho názoru, že uvedená lekárska správa preukazuje zhoršenie zdravotného stavu, má právo kedykoľvek sa obrátiť na žalovaného s novou žiadosťou o zmenu rozhodnutia o jej invalidnom dôchodku.
33. Za najpodstatnejšiu námietku, ktorá však nie je spôsobila zmeniť závery predmetného rozhodnutia považuje správny súd námietku žalobkyne ohľadom „zmeny základnej diagnózy chrbtice, ktorá bola hodnotená 50% invalidity a tentokrát už je hodnotená aj s ostatnými diagnózami, a to 10 %“.
34. Ako správny súd uviedol, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).
35. Z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa bola dlhodobo uznaná invalidnou pre bolesti chrbtice. Rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne podľa dovtedajších lekárskych posudkov bolo určené podľa kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, pložka 3 – degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničiek, písm. c) - s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi,
dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu (40 - 50)
36. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne podľa lekárskeho posudku zo dňa 15.novembra 2022, 16. septembra 2022 a 07. decembra 2022 bolo určené podľa kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G – postihnutie končatín, položky 41.3 – obmedzenie pohybu bedrových kĺbov, ťažkého stupňa, písmena a) – jednostranné, s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 50 % a s maximálne možným zvýšením o 10% pre všetky ostatné ochorenia – multietážové postihnutie chrbtice s prejavmi nervovosvalového dráždenia, depresívnu poruchu, stav po prekonanej zlomenine hrudných stavcov, novodiagnostikovaná preidušková astma, stav po implantácií JJ stentu pre prechodné zúženie ľavého močovodu – stav upravený, degeneratívne zmeny pravého bedrového kĺbu s ľahko zníženou hybnosťou, na celkových 60%.
37. Správny súd má za to, že v zmysle posudku posudkového lekára zo dňa 07.decembra 2022 tento náležite ozrejmil rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne – na základe lekárskych nálezov (popisujúcich klinický stav), pričom konštatoval, že toho času je odôvodnené rozhodujúce zdravotné postihnutie obmedzenie pohybu bedrových kĺbov, ťažkého stupňa, jednostranné. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil vzhľadom na rozsah 40- 50 %, na hornej hranici percentuálneho rozsahu - 50% pre degeneratívne postihnutie ľavého bedrového kĺbu s bionekrózou, so stredne ťažkou obmedzenou hybnosťou.
38. Podľa § 71 ods. 6 a 8 zákona o sociálnom poistení, zároveň došlo k zvýšeniu miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % pre všetky ostatné ochorenia, vrátane multietážového postihnutia chrbtice s prejavmi nervovosvalového dráždenia. V zmysle predmetného posudku, posudkový lekár zároveň uviedol, že ako rozhodujúce zdravotné postihnutie by tiež zodpovedalo miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť maximálne 50 %.
39. Tu správny súd zároveň poznamenáva, že posudkový lekár určuje mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedeného dôvodu, nakoľko rozhodujúcim zdravotným postihnutím bolo určené obmedzenie pohybu bedrových kĺbov, ťažkého stupňa, jednostranné, pôvodné rozhodujúce zdravotné postihnutie (multietážového postihnutia chrbtice s prejavmi nervovosvalového dráždenia ) bolo klasifikované ako ostatné ochorenie s maximálnym možným zvýšením o 10 %.
40. Na základe uvedených skutočností správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že skutkové okolnosti prípadu boli zistené dostačujúco na riadne posúdenie veci a že následné právne posúdenie žalovaného vychádzalo zo správnych zistení pre rozhodnutie vo veci, preto podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
41. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a nasl. SSP, tak že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže žalobca nemal vo veci úspech celkom a ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2).