Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/19/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Kontríkovou v právnej veci navrhovateľov: 1. R.. F.. W. V., I.. X.XX.XXXX, Z. T. XX, Bratislava, 2. W.. S. V., I.. XX.X.XXXX, Z. T. XX, Bratislava, navrhovatelia v 1. a 2. rade zastúpení advokátskou kanceláriou Alegal & Partners s.r.o., so sídlom Galvaniho 17/C, Bratislava, IČO: 47 238 615, proti odporcovi: Cirkevný zbor Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku, so sídlom Obchodná 12, Bratislava, IČO: 31 755 801, o neplatnosť výpovede z nájmu bytu takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že výpoveď odporcu z nájmu bytu č. 4, v bytovom dome súp. č. XXX, na T. U. XX v Bratislave zo dňa 21.10.2010 j e n e p l a t n á.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade trovy konania v sume 333,65 eura v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu navrhovateľov.

odôvodnenie:

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa návrhom doručeným súdu dňa 7.2.2011 domáhali vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že výpoveď odporcu z nájmu bytu č. 4 v bytovom dome súpisné číslo XXX na T. U. XX v Bratislave zo dňa 21.10.2010 je neplatná. Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že dlhodobo v nájme užívajú 4 - izbový byt č. 4 nachádzajúci sa v bytovom dome na T. ulici č. XX v Bratislave. Právo užívať byt /právo spoločného nájmu bytu manželmi/ im vzniklo na základe rozhodnutia Obvodného národného výboru v Bratislave zo dňa 24.6.1985 o schválení dohody o výmene bytov. Právo osobného užívania bytov bolo na základe novely účinnej od 1.1.1992 zmenené na nájom, resp. spoločný nájom bytu manželmi. Dňa 30.11.2010 bola navrhovateľom doručená písomná výpoveď z nájmu bytu z dôvodu podľa , t.j. z dôvodu, že prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich rodičov alebo súrodencov. Navrhovatelia sa domnievajú, že uvedený výpovedný dôvod právnická osoba nemôže použiť, pretože podstatou toho výpovedného dôvodu je potreba bytu na účely bývania fyzických osôb, ktoré sú vo vzťahu k prenajímateľovi osobami blízkymi. Z uvedeného dôvodu považujú navrhovatelia výpoveď za neplatnú.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 4.3.2011. Vo vyjadrení uviedol, že v danej veci je dôležité, že právne postavenie odporcu, ako jedného z článkov reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku je založené na SR, v zmysle ktorého cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov. Z tohto ústavného článku vyplýva, že náboženské organizácie disponujú ústavoprávnou zárukou svojej samostatnosti. Je teda právne garantovaná ich autonómnosť a samostatnosť vo vnútorných záležitostiach, ktoré sa týkajú organizácie cirkevného života a ich

nezávislosť od štátnej moci. Štát teda nezasahuje do vnútorných záležitostí cirkví a náboženských spoločností, tieto vo vzťahu k štátu majú autonómne a nezávislé postavenie. Odporca ako právnická osoba môže nadobúdať a vlastniť hnuteľný a nehnuteľný majetok a so svojím majetkom má právo nakladať podľa vlastného uváženia. Podľa teórie občianskeho práva vlastnícke právo oprávňuje vlastníka vec - predmet svojho vlastníctva mať u seba, užívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Odporca má právo vlastniť majetok. Základným vnútorným právnym dokumentom reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku je jej z roku 1995. Podľa jej cirkev môže vykonávať misijnú prácu, prevádzkovať charitatívne , vychovávať a zamestnávať cirkevných pracovníkov, zriaďovať a prevádzkovať cirkevné školy, doškoľovacie a konferenčné strediská, zariadenia slúžiace na rekreáciu duchovných a svetských cirkevných funkcionárov, zriaďovať rôzne spolky a nadácie, vykonávať diakonické služby doma i v zahraničí. Vedenie cirkevného zboru v záujme naplnenia uvedených predsavzatí sa rozhodlo vypovedať nájom bytov, medzi ktorými je aj byt navrhovateľov. Odporca zastáva názor, že výpovedný dôvod je daný, keďže odporca predmetný byt potrebuje pre svoje potreby v zmysle hore uvedeného. Iný výklad výpovede odporca považuje za snahu o neoprávnené zasahovanie do vlastníckeho práva odporcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - výpisom z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. M. W., rozhodnutím o schválení dohody o výmene bytov zo dňa 24.6.1985, výpoveďou z nájmu bytu zo dňa 21.10.2010, zmluvou o nájme bytu zo dňa 14.1.2004, výpoveďou z nájmu bytu zo dňa 21.10.2010, vyjadrením odporcu, ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie M. W. súd zistil, že odporca je vlastníkom bytového domu, súpisné číslo XXX, nachádzajúcom na T. XX v Bratislave, v ktorom sa nachádza byt navrhovateľov.

Z výpovede navrhovateľa v 1. rade súd zistil, že spolu s manželkou ostali bývať v Bratislave po štúdiách na vysokej škole. Pôvodne bývali v byte na Námestí 1. mája v Bratislave, neskôr sa presťahovali spolu s troma deťmi do bytu na T. U. XX v Bratislave. Vtedajší Obvodný národný výbor Bratislava I vydal dňa 24.6.1985 rozhodnutie o schválení dohody o výmene bytov, na základe ktorého navrhovateľom vzniklo právo spoločného užívania bytu manželmi nachádzajúcom sa na T. U. XX. V roku 2004 navrhovatelia uzavreli s odporom zmluvu nájme bytu, premetom ktorej je 4-izbový byt užívaný navrhovateľmi od roku 1985. Výpoveď z nájmu bytu zo dňa 21.10.2010 odporca doručil obom navrhovateľom. Navrhovatelia s výpoveďou nesúhlasia, nemajú sa kde presťahovať, pretože iný byt k dispozícii nemajú.

Z vyjadrenia odporcu súd zistil, že odporca je vlastníkom domu na T. ulici č. XX, kde sa nachádza 7 bytov. Byty sú užívané cudzími osobami a odporca preto svoj majetok užívať nemôže. Odporca chce realizovať rôzne aktivity /ktoré by nerád špecifikoval/, pre ktoré bol zriadený. Byt, ktorého nájomcami sú navrhovatelia potrebuje pre realizáciu svojich aktivít. Navrhovatelia zasahujú do vlastníckeho práva odporcu. Výpoveďou z nájmu bytu odporca len realizoval výkon svojho vlastníckeho práva.

Z výpovede zo dňa 21.10.2010 súd zistil, že odporca dal navrhovateľom výpoveď z nájmu bytu, pričom vo výpovedi uviedol, že výpoveď dáva z dôvodu uvedeného v , ods. 1 písm. a/ .

Podľa právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.

Podľa ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

Podľa , , prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich rodičov alebo súrodencov.

Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sa stali spoločnými užívateľmi 4-izbového bytu /manželmi/ nachádzajúcom sa na T. XX, v Bratislave, na základe rozhodnutia o schválení dohody o výmene bytov zo dňa 24.6.1985 Obvodným národným výborom Bratislava I, podľa vtedy platných ustanovení a nasledujúcich . V súlade s citovaným ustanovením O.z. počnúc od 1.1.1992, kedy nadobudla účinnosť novela sa spoločné užívanie bytu manželmi zmenilo na spoločný nájom. Navrhovatelia majú teda v spoločnom nájme 4-izbový byt nachádzajúci sa na T. XX v Bratislave, čo potvrdzuje aj nájomná zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcom zo dňa 14.1.2004. Odporca dal navrhovateľom výpoveď z nájmu bytu zo dňa 21.10.2010, pričom vo výpovedi uviedol, že výpoveď dáva podľa . Sporným ostalo, či výpoveď z nájmu bytu zo dňa 21.10.2010, ktorú dal odporca navrhovateľom je platná, resp. neplatná.

Z citovaného ustanovenia § 711 ods. 2 O.z. vyplýva, že v písomnej výpovedi z nájmu bytu musí byť výpovedný dôvod aj skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Skutkové vymedzenie výpovede nemožno obmedziť len na citáciu zákona, ako to urobil odporca, keď vo výpovedi uviedol, že dáva navrhovateľom výpoveď podľa , ale musí ísť o konkretizovanie naplnenia uvedeného dôvodu skutočnosťami, v ktorých prenajímateľ vidí realizáciu zákonného dôvodu výpovede nájmu bytu, teda s uvedením, či potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich rodičov alebo súrodencov. V prípade chýbajúceho skutkového vymedzenia výpovedného dôvodu tento nedostatok nemožno napraviť dodatočným dopĺňaním údajov, pretože dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť /porovnaj rozsudok NS SR zo dňa 29.1.2008/. A prenajímateľ skutkovo vôbec nevymedzí dôvod výpovede, s prihliadnutím ku skutočnosti, že výpovedný dôvod nie je možné dopĺňať, meniť, takúto výpoveď je potrebné považovať za neplatnú.

Podľa ustálenej súdnej praxe /porovnaj rozsudok NS SR z 24.1.2003/ výpovedný dôvod podľa § 711 ods. 1 písm. a/ O.z. možno uplatniť, ak prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich rodičov alebo súrodencov. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že podstatou tohto výpovedného dôvodu je potreba bytu na účely bývania. Je naplnený, ak prenajímateľ nemá vlastnú možnosť samostatného bývania, alebo ak chce svoje bytové podmienky zlepšiť, resp. svoj záujem bývať v byte odôvodňuje inými objektívnymi skutočnosťami. Na úroveň bytovej potreby prenajímateľa zákon stavia potreby bytu osôb výlučne fyzických, ktoré sú navyše k prenajímateľovi vo vzťahu osôb blízkych. Z uvedeného dôvodu potom vyplýva, že prenajímateľ - právnická osoba nemôže uplatniť tento výpovedný dôvod. Neprichádza u neho do úvahy potreba bytu na účely bývania. Potreba bytu na bývanie iných fyzických osôb je síce možná, tieto osoby však nemôžu byť vo vzťahu k prenajímateľovi, ktorý je právnickou osobou, vo vzťahu osôb blízkych. Nanajvýš môže ísť o jeho zamestnancov, prípadne o osoby, nachádzajúce sa k nemu v inom obdobnom vzťahu. O takýchto osobách však v ustanoveniach O.z. týkajúcich sa výpovede nie je zmienka, čo je dôkazom toho, že tento výpovedný dôvod sa týka len prenajímateľov - fyzických osôb.

Odporca vo vyjadrení poukazoval na skutočnosť, že navrhovatelia neprimerane zasahujú do vlastníckeho práva odporcu a odporca je obmedzovaný v realizácii svojho vlastníckeho práva, priznaného mu SR. Tvrdenie odporcu, že je obmedzovaný v realizácii vlastníckeho práva je síce pravdivé, ale podľa názoru súdu plne v súlade jednak s SR a aj s ustanoveniami , podľa ktorého je nájom bytu chránený / posledná veta O.z./. Ani vlastnícke právo nie je možné chápať neobmedzene, pretože SR v čl. 20 ods. 4 stanovuje, že vyvlastnenie, alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu. V danom prípade je podľa názoru súdu naplnené uvedené ustanovenie ústavného zákona obmedzujúce výkon vlastníckeho práva odporcu. Nájom bytu navrhovateľov v nehnuteľnosti odporcu je možné považovať za obmedzenie vlastníckeho práva v nevyhnutnej miere, na základe zákona / a nasl. O.z./ a za primeranú náhradu.

Súd návrhu navrhovateľov vyhovel z hore uvedených dôvodov a rozhodol, že výpoveď z nájmu bytu je neplatná.

O trovách konania súd rozhodol podľa a úspešným navrhovateľom priznal náhradu trov konania vo výške 333, eura. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 99,50 eura a z trov právneho zastúpenia v sume 234,15 eura za 3 úkony právnej služby, z toho 2 úkony právnej služby á 57 eur poskytnuté v roku 2011 /prevzatie a príprava zastúpenia vrátane

prvej porady s klientom, 31.1.2011, podanie návrhu vo veci samej 7.2.2011/ a 1 úkon právnej služby á 58,69 poskytnutý v roku 2012 účasť na pojednávaní 20.7.2012. Trovy konania ďalej pozostávajú z náhrady hotových výdavkov advokáta 2x á 7,41 eura a 1x 7,63 eura + 20% DPH v sume 39,01 eura. Súd nepriznal navrhovateľom právo na náhradu uplatnených trov konania pozostávajúcich z úkonu - prevzatie a príprava zastúpenia /2010/, vyjadrenie k výpovedi /2010/, pretože jednak nejde o trovy súdneho konania, konanie na súde začalo podaním návrhu vo veci samej 7.2.2011 a jednak z toho dôvodu, že v spise súdu sa nenachádzajú doklady preukazujúce vykonanie uvedených úkonov právnej služby. Tiež je potrebné dodať, že vyjadrenie k výpovedi nemožno považovať za úkon právnej služby v súlade s vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov. Súd tiež nepriznal navrhovateľom právo na náhradu uplatnených trov konania pozostávajúcich z úkonu - porada s klientom pred vypracovaním písomného podania na súd, pretože takýto úkon zahŕňa priznaný úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a za úkon prípis na súd ohľadom opakovanej výzvy na úhradu súdneho poplatku, pretože nejde o úkon právnej služby v súlade s vyhl. č. /nejde o písomné podanie vo veci samej .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona