Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9CoCsp-35-2022.pdf
PDF · 80.16 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/35/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zást. Remedium Legal, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, za ktorého ako konatelia konajú advokáti A. A. B., C. A. D. a C. C. E., proti žalovanému: F. E., F. B., G. H. I. XX, nar. XX.X.XXXX, o 500 € s príslušenstvom, o trovách konania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č. k. 16Csp/133/2021 - 148 z 29. apríla 2022
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) I. výrokom rozsudku označeného v záhlaví žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť 500 € s úrokmi z omeškania 5 % p. a. od 10.12.2019 do zaplatenia s tým, že tomuto povolil dlh splatiť v dvoch splátkach po 250 €, ktorých podmienky splatnosti určil pod následkom straty výhody splátok a II. výrokom stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Vychádzal zo zistenia, že Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako právnym predchodcom žalobcu v zmluvnom postavení veriteľa k 24.9.2018 medzi inými došlo aj k vypovedanou zmluvy so žalovaným z 8.1.2014 o povolenom prečerpaní a následne medzi bankou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení o. i. aj pohľadávky veriteľa voči žalovanému vo výške 500 € ako dosiaľ neuhradeného dlhu žalovaného z predmetnej zmluvy o povolenom prečerpaní. Mal preukázané, že predmetná zmluva spĺňala všetky zákonné predpoklady a že na jej základe žalovanému vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť dlh 663,17 € ku dňu postúpenia pohľadávky, z čoho v súdnom konaní žalobca si uplatnil len neuhradenú istinu 500 €. S námietkou žalovaného, že nedošlo k platnému zosplatneniu jeho dlhu voči veriteľovi a rovnako nedošlo ani k platnému postúpeniu pohľadávky z veriteľa na žalobcu, pretože veriteľ nepostupoval správne, keď jemu ako dlžníkovi výzvy na zaplatenie dlhu doručoval na jeho adresu vo Veľkých Kapušanoch, hoci od ním splnomocnenej osoby veriteľ preukázane vedel, že žalovaný v období od 3.10.2018 do 29.5.2020 sa nachádzal v zahraničí (najprv vo vydávacej väzbe vo Francúzsku a následne vo výkone trestu odňatia slobody v Maďarsku), s poukazom na čl. 321a a 4110 VOP sa vysporiadal konštatovaním, že zmena zmluvy vrátane v nej uvedenej adresy dlžníka sa nedá vykonať cez splnomocnenú osobu a žalovaný nesie preto zodpovednosť za to, že zmenu svojej adresy na doručovanie veriteľovi neoznámil písomne, listom zaslaným na jeho adresu, hoci aj z výkonu trestu či z vydávacej väzby mal možnosť tak urobiť.
3. Žalobe preto vyhovel a vzhľadom na preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovaného, ktoré sú sociálneho charakteru a spočívajú v tom, že žalovaný preukázane je študentom 2. ročníka bakalárskeho štúdia na J. K. L. M. F. B. a od 3.6.2020 aj na ÚPSVaR Michalovce je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, úspešnému žalobcovi, ktorému nárok na náhradu trov konania v zmysle §255 ods. 1 CSP inak patrí, s poukazom na §257 CSP tento nárok výnimočne nepriznal.
4. Proti tomuto rozsudku, čo do jeho výroku o trovách konania, žalobca podáva odvolanie vytýkajúc, že v danom prípade nebola naplnená zákonná požiadavka výnimočnosti rozhodnutia o trovách konania podľa §257 CSP a že toto rozhodnutie v danom prípade ani nie je náležite odôvodnené. Nepriaznivé majetkové a zárobkové pomery sporovej strany podľa neho nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd jemu ako úspešnej protistrane by nemal priznať nárok na náhradu jeho trov. Okrem toho súdu vytýka, že pri rozhodovaní o danom nároku opomenul prihliadať aj na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde. V danom prípade žalovaný si bol totiž vedomý existencie svojho záväzku, pred podaním žaloby na toto bol upozornený viacerými výzvami veriteľa a tiež bol upozornený aj na uplatnenie nároku v súdnom konaní. Dlžnú sumu napriek tomu neuhradil ani len sčasti, žalobcu za účelom mimosúdneho zmierneho vybavenia veci ani nekontaktoval a ten bol preto nútený svoj nárok uplatniť žalobou na súde, pričom tak urobil dôvodne. V danom prípade aplikáciu §257 CSP voči úspešnému žalobcovi, ktorý sa aj snažil o zmierlivé mimosúdne vyrovnanie sporu, považuje preto za neprimerane tvrdú a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku buď zmenil tak, že jeho odvolaniu vyhovie alebo ho zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalovaný aj vo vyjadrení k odvolaniu zotrváva na svojej obrane, že veriteľ preukázane mal vedomosti o tom, že on ako dlžník tak v dobe rozhodnej pre zosplatnenie dlhu, ako aj v dobe rozhodnej pre postúpenie pohľadávky na žalobcu, vykonával trest odňatia slobody v zahraničí a v danom prípade neboli preto splnené zákonnej podmienky ani na zosplatnenie, ani na postúpenie pohľadávky, ktoré úkony veriteľa boli preto vykonané v rozpore so zákonom. Nebolo pritom v jeho možnostiach veriteľa priamo informovať o mieste, kde v tom čase sa zdržiaval, nakoľko vo výkone trestu v Maďarsku komunikácia podobou listinnej formy je možná len po jej schválení autoritami výkonu trestu a aj to len s osobami registrovanými v ich internom systéme. Tvrdí preto, že objektívne nebolo v jeho možnostiach uvedené oznámenie veriteľovi podať a na kontaktovanie veriteľa využil preto jedinú možnosť, akú v danej situácii mal, a to prostredníctvom svojej priateľky ako splnomocnenej osoby, čo však veriteľ a napokon ani súd neakceptoval. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej však nepodáva a žiada, aby odvolací súd po preskúmaní celej situácie náhradu trov konania vzhľadom na jeho životnú situáciu a snahu zaradiť sa do spoločnosti formou štúdia, protistrane nepriznal.
6. Vyjadrenie žalovaného protistrane bolo doručené na vedomie, žiadna zo strán ďalšie vyjadrenie vo veci neurobila.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§354 a 355 a nasl. CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
8. Po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade, keď žalobe v celom rozsahu vyhovel, o trovách konania rozhodol zákonne a spravodlivo, pokiaľ na daný prípad aplikoval ustanovenie §257 CSP, a to tak, že úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, aj keď odvolací súd výnimočnosť a dôvody hodné osobitného zreteľa pre takéto rozhodnutie na rozdiel od súdu prvej inštancie nevzhliadol v nepriaznivých osobných a majetkových pomeroch žalovaného, ale vzhliadol ich v nasledovných okolnostiach samotnej veci, pre ktoré napadnuté rozhodnutie o trovách konania považuje za rozhodnutie vecne správne a preto postupom podľa §387 ods. 1 CSP ho potvrdil.
9. Žalobca ako postupník žalovanú pohľadávku zo zmluvy z 8.1.2014 o povolenom prečerpaní titulom jej postúpenia v danom prípade nadobudol od zmluvného veriteľa, ktorým bola banka a žalobou na súde 17.6.2021 túto uplatnil argumentujúc, že žalovaný svoj dlh voči veriteľovi a ani následne voči žalobcovi ani len sčasti nesplnil, a to ani napriek opakovaným výzvam banky ako veriteľa, ktoré pripojil k žalobe spolu s fotokópiami nedoručených poštových zásielok, kde podľa poznámky poštového doručovateľa na každej z nich je zrejmé, že adresát zásielky na veriteľom uvedenej adrese je neznámy. Obsahom zásielok boli výzvy zo 17.7.2018 na úhradu omeškanej platby v lehote do 15 dní s upozornením, že inak vymáhanie pohľadávky bude zverené do mandátnej správy tretej osobe (v spise na č. l. 27 – 28), z 22.8.2019 na úhradu dlhu žalovaného s upozornením na možnosť oprávnenia predmetnú pohľadávku postúpiť tretej osobe (v spise na č. l. 25 – 26) a napokon oznámenie banky z 10.12.2019 o postúpení pohľadávky žalobcovi (v spise na č. l. 29 – 30). Vzhľadom na to, že doručenie ani jednej z týchto
písomností žalovanému preukázané nebolo, keďže ten ako ich adresát podľa oznámenia poštového doručovateľa poznamenaného priamo na každej zásielke vrátenej veriteľovi, na odosielateľom uvedenej adrese (D., I. XX) je neznámy, veriteľ mal si byť vedomý neúčinnosti týchto svojich právnych úkonov, keďže preukázane vedel, že tieto do sféry dispozície žalovaného ako ich adresáta sa nedostali (§45 ods. 1 o. z., a contrario). Navyše neúčinnosť ich doručenia namietal aj žalovaný v rámci svojej obrany v konaní (odpor proti platobnému rozkazu), kde pripojenými listinami zároveň preukázal, že v rozhodnej dobe ich doručovania najprv sa nachádzal vo vydávacej väzbe vo Francúzsku a bezprostredne nato vo výkone trestu odňatia slobody v Maďarsku, pričom obsahom emailu veriteľa z 27.9.2019 žalovaný preukázal aj vedomosť veriteľa o týchto skutočnostiach.
10. Veriteľ a rovnako aj žalobca preto už pred začatím tohto súdneho konania preukázane musel vedieť, že predmetné jeho výzvy a oznámenie o postúpení pohľadávky do dispozičnej sféry žalovaného sa nedostali z objektívnych dôvodov, pokiaľ ide o miesto jeho zdržiavania sa v danom čase. Nemožno pritom opomenúť ani fakt, že žiadnu z týchto výziev či oznámení veriteľ ani neadresoval na adresu trvalého pobytu dlžníka podľa žiadnej z predložených zmlúv (Veľké Kapušany, P. O. Hviezdoslava 58. Len jediná, dosiaľ nezmienená listina označená ako výpoveď zmluvy z 24.9.2018 s výpovednou dobou dva mesiace, žalovanému bola adresovaná na adresu podľa zmluvy, pri tejto žalujúca strana však nepreukázala ani jej odoslanie, nieto ešte jej doručenie žalovanému.
11. Za daných skutkových okolností žalovaný napriek svojej obrane v konaní, že zhora uvedené úkony veriteľa aj žalobcu spred uplatnenia nároku žalobou na súde boli vykonané v rozpore so zákonom a tiež v rozpore so zmluvou z 8.1.2014, prejavil ochotu žalovanú istinu spolu s úrokmi z omeškania žalobcovi predsa len zaplatiť, ale navrhoval, aby protistrane náhrada trov konania priznaná nebola.
12. Za uvedených skutkových okolností z listinných dôkazov v konaní nesporne vyplynulo, že ani jedna z predžalobných výziev pôvodného veriteľa vrátane jeho hmotnoprávneho úkonu o predčasnom zosplatnení dlhu dlžníkovi doručená nebola, nakoľko tento v rozhodnom čase nespochybniteľne bol v zahraničí, kde odpykával trest odňatia slobody, a tieto úkony voči nemu sa nestali preto účinnými, keďže sa nedostali do sféry jeho dispozície (§45 ods. 1 o. z., a contrario). Z toho dôvodu nie v nepriaznivej sociálnej situácii žalovaného ako vysokoškolského študenta a uchádzača o zamestnania evidovaného na úrade práce, ale práve v týchto okolnostiach prejednávanej veci, keď úspech žalobcu v konaní absolútne nezávisel od dôkaznej sily ním prezentovaných listinných dôkazov, ale závisel jedine od pre žalobcu priaznivého postoja žalovaného v konaní, ktorý napriek svojej pôvodnej obrane o neplatnom zosplatnení jeho dlhu a nadväzne na to aj o neplatnom postúpení pohľadávky z veriteľa na žalobcu, napokon sa rozhodol proti žalobe (a nakoniec ani proti pre neho nepriaznivému rozsudku súdu vo veci samej podaním odvolania) sa nebrániť a prejavil ochotu celú žalovanú istinu žalobcovi zaplatiť pred termínom jej konečnej splatnosti (25.4.2056), odvolací súd vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepriznaní náhrady trov konania úspešnému žalobcovi potvrdil, pretože toto z týchto dôvodov považuje za vecne správne, zákonné a spravodlivé.
13. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).