Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_51C-73-2012.pdf
PDF · 80.28 KB
Case nature
Subarea
51C/73/2012
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Údernícka 5, Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Údernícka 5, Bratislava, proti odporkyni: G. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. XX, XXX XX U., t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou: D. R., Y. U. T., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, zast.: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 3 126,07 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
Navrhovateľovi sa vracia krátený súdny poplatok z návrhu na začatie konania 180,87 € prostredníctvom Daňového úradu Bratislava v Bratislave po právoplatnosti tohto uznesenia.
Odporkyni sa nepriznáva proti navrhovateľovi náhrada trov konania.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne sa nepriznáva proti navrhovateľovi náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 03.01.2012, podanom na súd dňa 12.01. 2012, domáhal proti odporkyni zaplatenia 3.126,07 € s príslušenstvom a náhrady trov konania, titulom dlhu odporkyne vzniknutého nevrátením peňažných prostriedkov poskytnutých odporkyni Všeobecnou úverovou bankou, a. s. na základe uzavretej zmluvy o poskytnutí flexipôžičky podľa § 497 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník) v znení neskorších predpisov.
Podaním zo dňa 24.02.2012, doručeným súdu dňa 29.02.2012, oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Važecká 6, vstup do konania na strane odporkyne a súčasne s týmto oznámením podalo návrh na náhradu trov konania.
Súd ustanovil odporkyni uznesením zo dňa 24.04.2012 č. k.: 51C/73/2012-36 opatrovníčku.
Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 31.05.2012, doručeným súdu dňa 04.06.2012, vzal späť návrh na začatie konania v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu, skôr než začalo pojednávanie.
Podľa § 96 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh účinne vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O. s. p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O. s. p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
O vrátení súdneho poplatku z návrhu na začatie konania bolo rozhodnuté v súlade
s § 11 ods. 3), 4), 6) zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,63 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť trovy.
Navrhovateľ procesne zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, bol preto povinný uhradiť trovy konania odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne.
Odporkyni žiadne trovy v konaní nevznikli, ani nepodala návrh na náhradu trov konania podľa § 151 ods. 1 O. s. p., súd jej preto náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznal.
Vychádzajúc zo zásady úspešnosti boli so zreteľom na výsledok konania v prípade vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci splnené predpoklady na to, aby mal vedľajší účastník podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. právo na náhradu trov konania. Vedľajší účastník totiž v konaní vystupoval na strane odporkyne, ktorá bola v konaní v celom rozsahu úspešná, čo vo všeobecnosti vytvára predpoklady pre priznanie náhrady trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi, pričom pod úspechom účastníka v konaní treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku.
Právo dať sa v konaní zastúpiť advokátom je realizáciou ústavou garantovaného práva na právnu pomoc pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), na úrovni zákona upraveného v ustanoveniach § 24 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Preto nemožno nikomu brániť, aby bez zreteľa na jeho možnosti, či schopnosti, splnomocnil advokáta na zastupovanie v konaní pred súdom. Účastník konania, ktorý advokátovi udelí plnomocenstvo na zastupovanie v konaní pred súdom si však musí byť vedomý aj rizika, že mu v konaní nevznikne právo na náhradu trov konania, prípadne, že mu náhrada týchto trov nebude priznaná. Právo účastníka konania dať sa v konaní zastúpiť je úzko späté s právom na náhradu trov konania, ktoré ako jedna z obsahových súčastí práva na súdnu ochranu, tiež v súlade s ochrannou funkciou civilného procesného práva, zabezpečuje, aby bola kompenzovaná ujma na majetku účastníka, ktorý len dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje práva (porov. napr. Nálezy ÚS ČR vo veci IV. ÚS 2777/11, tiež vo veci III. ÚS 2984/09). Tieto dve práva však nie sú späté nerozlučne, čo nachádza v Občianskom súdnom poriadku odraz práve v znení ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré okrem zásady úspešnosti (rovnocenne) ako ďalšiu podmienku priznania náhrady trov konania zakladá účelnosť vynaložených trov. Obe tieto podmienky musia byť pritom naplnené súčasne a teda iba vtedy, ak úspešnému účastníkovi (vedľajšiemu účastníkovi) vznikli v konaní trovy, ktoré možno považovať za účelne vynaložené, súd účastníkovi môže priznať náhradu takto vzniknutých trov.
Ak preto súd rozhoduje o trovách konania (o ich náhrade) podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. (no i podľa iných ustanovení ako je v danej veci ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.), nemôže si vystačiť iba so zistením, že účastníkovi trovy vznikli, no musí skúmať aj to, či ide o trovy vynaložené účelne a ani náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať bez skúmania účelnosti ich vynaloženia.
Správnosť vyššie uvedeného potvrdzujú aj závery doterajšej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v Slovenskej republike, no tiež Ústavného súdu SR. V tejto súvislosti možno poukázať na Nález ÚS SR vo veci II. ÚS 78/03 z 09. 9. 2004, podľa odôvodnenia ktorého, cit.: "Samotné nepriznanie náhrady trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ súd uplatní zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania, nemôže predstavovať zásah do podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc zaručenej čl. 47 ods. 2 Ústavy", pričom predmetom skúmania bolo nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia za zastupovanie štátneho orgánu komerčným právnikom.
V prejednávanej veci vedľajší účastník žiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia za zastupovanie advokátom, konkrétne v sume 154,56 € za jeden úkon právnej služby.
Súd sa dôkladne zaoberal otázkou účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pričom však po starostlivom zvážení všetkých okolností prejednávanej veci dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nemožno považovať za trovy účelne vynaložené na uplatnenie či bránenie jeho práv, resp. práv odporkyne, na ktorej strane vedľajší účastník vystupoval v prejednávanej veci, a to z nasledovných dôvodov:
Vedľajším účastníkom v prejednávanej veci je Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOSS, teda združenie podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle tohto ustanovenia je účelom zriadenia takejto právnickej osoby okrem iného podávanie návrhov na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, účasť v konaní v procesnom postavení účastníka konania a tiež zastupovanie spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa na základe plnomocenstva. Predpokladom pre zápis združenia okrem iného je aj to, že združenie aktívne pôsobí v oblasti ochrany spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov (§ 25 ods. 3 uvedeného zákona). Z týchto oprávnení združenia potom vyplýva aj požiadavka, aby združenie bolo spôsobilé bez toho, aby muselo byť zastúpené advokátom, poskytovať aktívnu pomoc spotrebiteľovi, a to vrátane kvalifikovanej právnej pomoci. Kvalifikovanosť združenia oprávneného na zastupovanie účastníka konania (spotrebiteľa) pritom vyplýva nielen z uvedených požiadaviek podmieňujúcich zápis združenia do zoznamu oprávnených osôb na vykonávanie tejto činnosti, ale aj z ďalších právnych úprav (napr. oprávnenia vyplývajúce z § 10 zák. č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, § 10 zák. č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa). Reálne napĺňanie dikcie zákona a s tým súvisiace dostatočne kvalifikované personálne a materiálne zabezpečenie v prípade vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci je zrejmé aj z jeho základných dokumentov a obsahu jeho internetovej stránky (. na ktorej ponúka svoje služby spotrebiteľom. Zodpovedajú tomu totiž verejne dostupné stanovy vedľajšieho účastníka, jeho cieľové aktivity, ako aj to, že na svojej stránke umiestnil v elektronickej podobe aj viacero spravidla vzorových podaní na súd, a to napr. žaloby proti spoločnostiam R., R. a Y. A., avšak aj vzorovú žalobu proti J. o náhradu škody a žalobu proti správcovi bytového domu o zdržanie sa výkonu činnosti a primerané zadosťučinenie, pričom vo všetkých týchto žalobách vedľajší účastník zadefinoval svoje procesné postavenie ako žalobca (príp. spolu so spotrebiteľom), alebo ako zástupca žalobcu - spotrebiteľa. Taktiež tomu zodpovedá aj skutočnosť, že podľa aktuálnych údajov v registri združení za vedľajšieho účastníka je okrem iných oprávnená konať navonok aj H.. Z. T..
Vyššie uvedené nič nemení na tom, že aj takéto združenie na ochranu spotrebiteľa, ktoré vzniklo práve na to, aby poskytovalo predovšetkým právnu pomoc spotrebiteľom (a jeho registrácia tým bola podmienená), sa môže v postavení vedľajšieho účastníka konania dať zastúpiť v konaní advokátom (podľa čl. 2 Ústavy to zákon združeniu nezakazuje). Náhradu za takéto zastúpenie však v prípade subjektu, ktorý vznikol práve z dôvodu, aby účastníka konania (spotrebiteľa) v konaní zastupoval, nie je
možné považovať za účelne vynaložené náklady pre účely náhrady trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., resp.
§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.
Z uvedených dôvodov súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.