Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5T-100-2010.pdf
PDF · 113.04 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/100/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. 07. 2012, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v trestnej veci obžalovaného C. L., stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a/Tr. zákona takto
rozhodol:
Obžalovaný C. L. G. B. U. B. K. L. , nar. XX. XX. XXXX v N., trvale bytom N. XX, okres N.,
s a
podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby pre skutok, ktorý sa mal stať tak,
že
od presne nezisteného času v roku 2007 najneskôr do 13. 05. 2008 v L., okres N., v rodinnom dome na adrese L. č. XX fyzicky a verbálne napádal svoju manželku G. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. č. XX, okres N. spôsobujúc jej tým telesné a duševné bolesti a to pohŕdavým zaobchádzaním, bezdôvodným kritizovaním jej osoby, vulgárnym nadávaním, vyhrážaním sa, strkaním o stenu, alebo iné predmety, stláčaním ramien, hlavy a chytaním pod krk, pričom takéto správanie vyvolávalo u poškodenej G. L. strach a stres v dôsledku čoho bola nútená dňa 11. 02. 2008 vyhľadať odbornú lekársku pomoc psychiatra,
t e d a
týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu,
č í m s p á c h a l
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a/ Tr. zákona,
pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Na tunajšom súde bola podaná obžaloba proti obžalovanému C. L., pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a/ Tr. zákona. Súd vo veci vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní v dňoch 24. 05. 2011, 16. 03. 2012 a 20. 07. 2012.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní zotrval na výpovedi v prípravnom konaní, kedy uviedol, že s poškodenou žili v spoločnej domácnosti asi 17 rokov, zo vzťahu pochádzajú dve dcéry. Manželstvo bolo bežné, mali bežné problémy. Najväčší problém ich manželstva videl v tom, že do spolužitia sa starali rodičia manželky a z toho dôvodu vznikali medzi nimi hádky. Manželka trvala na tom, aby pomáhal jej rodičom, čo on odmietal. Poprel však, že by kedykoľvek manželku bil, alebo sa jej vyhrážal. Na konci roku 2007, keď sa poškodená dozvedela o tom, že má novú známosť, a že chce od nej odísť, začala sa jemu vyhrážať, že ho dostane do basy. Podľa neho nezvládla situáciu, on však bol rozhodnutý, že od nej odchádza a 15. alebo 16. 03. 2008 sa odsťahoval. Je pravdou, že mu manželka navrhla, aby zostali bývať spolu kvôli deťom s tým, že on bude platiť výživné na dieťa, ktoré čakal so svojou priateľkou. S týmto však on nesúhlasil. Následne ešte chodil voziť staršiu dcéru M. na skúšky do súboru, taktiež boli spolu v apríli roku 2008 s poškodenou aj s dcérou M. v D., na trhoch. Po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti si následne prišiel po svoje veci, avšak pri každom stretnutí poškodená ho obviňovala, že jej pobral veci, húkala na neho a ani jedno stretnutie neprešlo bez verbálneho konfliktu. Z toho dôvodu si so sebou brával svedka. K incidentu dňa 13. 05. 2008 obžalovaný uviedol, že nie je pravdou, že by poškodenú chytil pod krk ako to vypovedala aj dcéra M.. Je pravdou, že keď prišiel domov, poškodená bola nervózna, mala v ruke kandličku s mliekom a chcela ho obliať, chcel jej v tom zabrániť, tak jej ruku odsunul. Na čo ona vybehla von a kričala, že ju chce zabiť a volala policajtov. Následne, keď prišla polícia, manželka odmietla ísť na ošetrenie k lekárovi, pretože nemala žiadne zranenie. Čo sa týka obvinenia z alkoholizmu, obžalovaný poukázal na to, že niekedy šiel na pivo, avšak každý deň chodil do zamestnania autom, robil na SAD majstra, a taktiež trpí chorobou DNA a má problémy so štítnou žľazou. Berie lieky, na čo sa nesmie konzumovať alkohol. Návrh na rozvod manželstva podával on v apríli, alebo v máji 2008, rozvedení boli 18. 06. 2008. V dome, ktorý postavili spoločne zostala bývať poškodená aj s dcérami, on platí výživné na dve dcéry, majetkovo sa vysporiadali.
Poškodená na hlavnom pojednávaní taktiež zotrvala na svojich vyjadreniach z prípravného konania. Vypovedala, že konanie manžela voči nej u nej vyvolávalo strach a stres, čo pociťovala i v zamestnaní, kedy robila chyby na pokladni s peniazmi. Jeho konanie bolo prevažne psychického rázu, ale bolo tam aj fyzické konanie. V prvom rade to boli vulgárne nadávky, bezdôvodne ju kritizoval vo všetkom, napr. za stravu, hovoril jej, že sa za ňu hanbí, používal rôzne vyhrážky, napr., že ju stade vynesú len muži v čiernom z domu, dostanem ťa na psychiatriu a podobne. Pri hádkach ju chytal pod krk rukami, avšak ju nestisol tak, aby nezostali modriny. Jeho štýlom bolo však viac chytiť ju za plecia a sotiť dozadu, kedy si udrela hlavu a potom mala bolesti. Je pravdou, že nikdy na žiadnom lekárskom ošetrení nebola. Taktiež je pravdou, že navrhla manželovi, keď sa dozvedela, že čaká dieťa s inou ženou, aby ich neopustil, aby na dieťa platil, pretože chcela udržať rodinu pohromade. K incidentu dňa 13. 05. 2008 uviedla, že volala políciu, nakoľko ju taktiež chytil pod krk, strčil do nej a bála sa, že jej ublíži. Bola tam prítomná aj dcéra M.. Dôvodom konfliktu medzi nimi bolo, že manželovi vytkla, že si nespomenul na narodeniny dcéry, ktoré boli 17. 04., v tom z jeho strany nastal výbuch zlosti. Hovoril, že si vymýšľa, že trepe, že jej šibe, lebo, že on jej dal 200,00 Sk, avšak jej ani nepodal ruku, ani nezagratuloval. Je pravdou, že dňa 12. 04. boli spolu v D. s dcérou, pretože to dcére sľúbil ešte pol roka predtým. Je pravdou, že po odchode zo spoločnej domácnosti jej bol pomôcť s drevom, bolo to raz, alebo dva krát, ale vždy to bolo s hádkou. Pri tom sa však dohodli, že po rozvode sa na deti nevykašle, ale že príde pomôcť. Avšak stále sa to medzi nimi stupňovalo, hádky a podobne. K tomu obžalovaný uviedol, že dcére M., keď boli v D., dal polovicu na kožák a okrem toho jej dal tých 200,00 Sk k narodeninám. Viac k tomu nemá čo dodať. Zotrval na svojej verzii k udalosti dňa 13. 05.
Svedkyňa M. L., dcéra obžalovaného a poškodenej pred súdom vypovedala k vzťahu medzi mamou a otcom, že všetko začalo v roku 2007 po tom, čo v júni si kúpili nové auto. V tom období začal veľmi otec piť, bolo to od júna 2007 a do konca augusta 2007, kedy intenzívne pil. V tom období vôbec nechodil na čas domov a mama ju zvykla poslať, keď prišiel v noci domov, aby šla vziať kľúče, aby neodišiel niekam podnapitý. Kým bol otec triezvy, bol veľmi dobrý človek, pokiaľ si vypil, nastali problémy. Stalo sa, keď prišiel skôr, bol nervózny, vypukla hádka, avšak najčastejšie mama robila tak, že sa pred ním skrývala, alebo sa tvárila, že spí. V septembri nastal aký si zlom, pil menej, avšak jeho agresivita pokračovala aj za triezva. Stávalo sa, že odmietal jesť čo navarila mama, čomu svedkyňa nerozumela, keďže dovtedy mal rád domácu stravu. Potom nastúpil do novej práce, aspoň tak im povedal a vrátil sa na štedrý večer
24. 12. s tým, že bol v práci, mal pracovať na autobuse do F.. Neskôr sa však dozvedeli, že chodil za inou ženou a v januári im povedal, že čakajú spolu dieťa. V januári 2008 mala matka haváriu a otec ju obvinil, že to urobila preto, lebo nechcela, aby on odišiel. Bola svedkom toho, ako matka bola zosypaná po havárii a otec na ňu ziapal, že prečo to urobila, určite kvôli tomu, aby on neodišiel, následne ju aj sotil. Následne v roku 2008, ten mesiac, keď ešte ostal v marci, bolo to celé o tom, o klamstvách, o hádkach, o nej ako dieťati. Bola vtedy vo veku 15-16 rokov, kedy to dosť zvláštne vnímala. Je pravdou, že vtedy matka navrhla, aby na to dieťa platil alimenty, že s ním kedykoľvek môže prísť. Svedkyňa však uviedla, že ju od tohto odhovárala, pretože sa oveľa lepšie cítila doma, keď otec nebol doma, pretože bol kľud a neboli nervy. Uviedla, že zo strany otca nadávanie bolo normálne, ponižovanie bolo na dennom poriadku. Napríklad, keď chceli ísť na návštevu, povedal mame, že on sa za ňu hanbí a nikam nejde. Spočiatku to ona nevnímala, avšak neskôr pochopila, že takéto správanie nie je normálne. Voči nej ako dcére však nebol až tak veľmi zlý. Avšak v tom období mala ona veľa vecí na starosti, čo sa týkalo mladšej sestry, videla, že matka je úplne na dne, vedela, že vyhľadala psychiatra pre psychické problémy kvôli tomu, čo sa doma odohrávalo. Svedkyňa k incidentu, kedy poškodená privolala políciu v apríli, alebo v máji 2008 uviedla, že sa snažili problémy vyriešiť rozhovorom, nakoniec to však skončilo hádkou kvôli jej narodeninovému darčeku. Otca to strašne rozčúlilo a chytil matku pod krk pravdou rukou, na to svedkyňa začala kričať, pretože sa zľakla. K tomu obžalovaný uviedol, že zotrváva na svojej výpovedi, že sa poškodená na neho tou kandličkou zahnala a preto len jednou rukou chytil kandličku a druhou odtlačil. Svedkyňa však zotrvala na svojej výpovedi, že poškodenú obžalovaný chytil pod krk a stlačil ju pod tým krkom.
V súlade s ustanovením § 135 ods.2 Tr. poriadku súd oboznámil zápisnicu o výsluchu osoby mladšej ako 14 rokov - M. L., dcéry obžalovaného a poškodenej, ktorá vypovedala v prípravnom konaní. Výsluch bol vykonaný za prítomnosti psychológa D.. G. T. dňa 21. 07. 2008. Maloletá vtedy vypovedala, že býva spolu s maminkou a sestričkou M., ocko s nimi nebýva, odišiel, lebo čaká dieťa s druhou tetou, chodí však na návštevu, ale nie často. Občas jej niečo donesie, občas spolu aj telefonujú, niekedy chodí s ockom a tetou na kúpalisko. Keď ocko príde, rozpráva sa s maminkou, ale sa hádajú, niekedy sa nehádajú, ale viac sa hádajú. Stalo sa pred Vianocami, keď maminka ocka žiadala, aby neodišiel, ale on ju neposlúchol a odišiel. Raz počula hádku a videla ako ocko drhol maminku, aj plakala. Vtedy ocko na ňu skríkol: „prestaň“, avšak ona sa bála. Ocko neverí, že by si pamätala tieto veci, vraví jej, že maminku nedrhol, že sa jej len tak dotkol pod krkom. Keď už bola väčšia, tak jej dedo a ešte niekto povedal, že keď sa mama s otcom hádali, tak otec mamu drhol. Od kedy sa otec odsťahoval, chodieva k nemu, rozprávajú sa o hocičom. Ocko sa jej pýta, či mama má niekoho, ona sa len smeje a vraví, že nie. Mame pomáha ujo, s ktorým sa zoznámila a tiež starký, a tiež jej kamarátkin ocko. Keď príde od ocka, maminka sa pýta, že či sa oco na ňu vypytoval. Sestrička M. k otcovi nechodí, lebo sa ho bojí, lebo ona často videla, že maminku oco drhol.
Na hlavnom pojednávaní vypovedal ako svedok O. Ľ., otec poškodenej, ktorý uviedol, že medzi ním a obžalovaným boli aj dobré obdobia, napr. mu zohnal prácu v SAD-ke, pokiaľ bol triezvy. Pokiaľ však mal vypité, radšej ho obchádzal. Osobne nevidel žiadny fyzický útok zo strany obžalovaného voči poškodenej. Je však pravdou, že počul spoza dverí, že sa vyhrážal dcére, že ju zadrhne, alebo zabije, to mohlo byť v roku 2007. Taktiež svedkyňa Y. Ľ., matka poškodenej uviedla, že konkrétne nevidela žiadny fyzický, alebo verbálny útok obžalovaného voči poškodenej, iba to, čo počula od dcéry, alebo videla, že mala modriny na krku, na stehne. Obžalovaný však každý rok vyvádzal na zabíjačke, keď si vypil. Je pravdou, že v roku 2007 na zabíjačke nepil, lebo šiel na druhý deň za frajerkou. Svedkyňa uviedla, že stalo sa, potom ako bol odídený, keď doviezol dcéru zo súboru autom, mal vypité. Obžalovaný toto tvrdenie poprel. Svedkyňa ďalej dodala, že o problémoch sa jej dcéra - poškodená zverila až po rozvode manželstva.
Ďalej boli ako svedkovia vypočutí kolegovia obžalovaného z práce, svedok A., svedok D., bola tiež prečítaná výpoveď svedka B.. D., vedúceho v zamestnaní obžalovaného. Ďalej vypovedali svedok R., ktorý bol kolegom obžalovaného, aj bývalým priateľom dcéry M. obžalovaného, ktorí zhodne vypovedali, že pokiaľ navštevovali rodinu obžalovaného, neregistrovali žiadne nezhody, ani vyhrážky, alebo fyzické útoky voči poškodenej. Spravidla k nim chodili na brigády a nikdy si nevšimli, že by sa obžalovaný poškodenej nejakým spôsobom vyhrážal, alebo ju urážal, či fyzicky napádal. Svedok R. vypovedal, že v roku 2007, pokiaľ chodil s dcérou obžalovaného, M. L., táto sa nikdy na otca nesťažovala. Svedok B.. D. potvrdil, že pokiaľ ide o pracovné výkony obžalovaného, nemôže na neho povedať nič zlé, v práci alkohol nepil, nechodil do práce pod vplyvom alkoholu. Obdobne vypovedal i svedok D. Q.,
spolužiak obžalovaného, ktorý je zároveň kmotrom ich detí. Uviedol, že počas návštev mal zato, že vzťah obžalovaného a poškodenej je dobrý, priateľský. Keď sa dozvedel, že sa rozvádzajú, bola to pre neho ako studená sprcha. Aj v súčasnej dobe navštevuje poškodenú, stretne sa aj s obžalovaným. Nikdy však nebol svedkom žiadnych hádok, ani si na poškodenej nevšimol známky fyzického násilia. Taktiež sa mu títo nikdy nezverovali o problémoch medzi nimi. Je pravdou, že neskôr mu poškodená hovorila, že ju obžalovaný chce pripraviť o dom. Ďalej sa svedok vyjadril k tomu, že vedel o tom, že pokiaľ obžalovaný prišiel z práce, robil na dome aj so svokrom, bola to pre neho drina. Ešte mu hovoril, že sa to nedá takto vydržať. Vo vzťahu obžalovaného k alkoholu uviedol, že pri návšteve sa vždy niečo vypilo, avšak vždy v rámci normy. V práci však piť nemohol, pokiaľ sa v práci stretli, urobili si maximálne kávu.
Svedok F. L., synovec obžalovaného uviedol, že chodieval do jeho domácnosti, avšak nikdy nevidel, že by bol obžalovaný voči poškodenej nejako útočil, nadával, vyhrážal sa, alebo ju fyzicky napádal. Je pravdou, že jeden krát po ich rozchode bol pomôcť odniesť veci obžalovaného, kedy došlo k hádke a poškodená zavolala policajtov. Obžalovaný bol vtedy pokojný, nekričal ani nenadával.
Svedok C. H., bezprostredný sused vedľa domu obžalovaného a poškodenej uviedol, že nikdy nepočul žiadne vyhrážky ani nadávky z domu obžalovaného. Poškodená sa mu nikdy nesťažovala o takýchto problémoch. Chodieval im pomáhať na stavbu rodinného domu. Je pravdou, že chodil k obžalovanému do garáže, kde si spolu aj vypili. On však nevyvolával hádky, zvykol skôr zaspať na stole. Veľa robil a bol z toho unavený. Svedok potvrdil tiež svoju výpoveď z prípravného konania, kedy sa vyjadril aj k osobe svokra obžalovaného, ku ktorému uviedol, že tento bol namyslený za majetok a vravieval, že obžalovaný sa k nim prisťahoval len s kapsičkou, mali ho len za paholka, o čom vedel skoro každý v dedine. Všetko začalo vtedy, keď si obžalovaný našiel priateľku.
Svedok C. H., starosta obce L. uviedol, že nevedel o žiadnych problémoch v rodine obžalovaného a poškodenej. Na obecnom úrade sa nikto nebol sťažovať. Manželia si postavili nový rodinný dom a žili normálnym životom. Nepotvrdil, že by obžalovaný holdoval konzumu alkoholu. Na dedine je bežné, že občania si navzájom vypomáhajú a po ukončení prác si vypijú alkohol.
Vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného ako aj psychologický rozbor jeho osobnosti. Vo veci bol vypočutý znalec MUDr. Vážny, ktorý na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu zotrval na výsledkoch znaleckého dokazovania. Potvrdil závery znaleckého posudku s tým, že nebola zistená žiadna závažná psychiatrická choroba alebo porucha. Vyšetrenie potom bolo zamerané na rozbor osobnosti obžalovaného, čo bolo úlohou psychológa a tiež vyšetrenie agresivity u obžalovaného. V oblasti jeho povahy boli zistené výraznejšie egocentrizujúce črty a dominantnosť vo vzťahoch, avšak neboli zistené črty výrazne zvýšenej agresivity. Taktiež nebolo zistené nadmerné užívanie alkoholu, avšak nemožno vylúčiť prípadné epizódy nadmernej konzumácie alkoholu. Znalec sám dodal, že obžalovaný pri vyšetrení sám uviedol, že trpí chorobou DNOU a užíval lieky, pričom sa jednalo o relatívne zriedkavý liek, pričom obžalovaný mal o ňom dostatočné vedomosti, takže znalec predpokladal uvedené ochorenie. Znalec G.. R. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že obžalovaného vyšetril v roku 2009 a k jeho osobnosti uviedol, že sa jedná o osobnosť extrovertnú so sangvinistickým temperamentom a teda nejaké cholerické rysy u neho zistené neboli. V tom čase bola prítomná zvýšená senzitivita až ľahké paranoidné nastavenie, čo mohlo byť v tom čase podmienené situáciou, t. j., že sa nachádzal vo vypätom období, kedy riešil existenčné problémy. Agresivita u neho nebola zistená ako dominujúca črta, avšak isté prejavy sa môžu manifestovať, napríklad v stave po požití alkoholu, ale nejaké výnimočné prejavy agresivity zistené neboli. K prípadnej motivácii konania obžalovaného sa znalec vyjadril tak, že tu boli spory o majetok nadobudnutý počas manželstva.
Vo veci bolo nariadené taktiež znalecké dokazovanie na vyšetrenie duševného stavu poškodenej. Znalec MUDr. Vážny na hlavnom pojednávaní uviedol, že znalecký posudok bol vykonaný na základe vyšetrenia poškodenej. Mali k dispozícii zdravotnú dokumentáciu a tiež postup liečby G.. G., ktorý v tom čase bol psychiatrom poškodenej. Znalecké dokazovanie bolo zamerané, či pri takom dlhodobom manželskom napätí, došlo u poškodenej k vytvoreniu syndrómu týranej osoby. Na takéto konštatovanie musia byť prítomné typické prejavy a to jednak osobnostná zmena, ktorá vedie k tomu, že týraná osoba má pocit, že týranie sama zavinila, prestáva sa brániť, poklesy nálady, celé správanie je paralyzované. V dobe vyšetrenia bola poškodená zamestnaná, poruchy nálad odoznievali a preto jednoznačne u nej vylúčili syndróm týranej osoby. Boli tu ešte nejaké známky poruchy nálad pre ktoré sa liečila u psychiatra, pričom bolo konštatované, že postup jej lekára bol adekvátny, na základe čoho došlo k
náprave stavu poškodenej. Zistená depresia bola čiastočne pripísaná i dlhodobému manželskému napätiu. Okrem toho i v psychiatrickej diagnóze G.. G. je uvedená diagnóza v okruhu F3, čo je pohotovosť k poruchám nálad. To znamená, že tieto nemajú nejakú zjavnú vonkajšiu príčinu, znalec poukázal na to, že poškodená mala celkom reálny pohľad na popisovanú situáciu. Ťažkosti, ktoré pociťovala, uvádzala aj pri iných psychických záťažiach, nielen v rámci krízy manželstva, takže možno uzavrieť, že je to istá dispozícia u poškodenej. Preto uvedené následky u poškodenej sa nedajú jednoznačne uzavrieť zo psychiatrického hľadiska, či vznikli správaním manžela, alebo neuspokojenia poškodenej zo situácie, že manžel odchádza od rodiny. Prejavy poškodenej v čase jej vyšetrenia však neprekračovali bežnú normu prirodzených reakcií v obdobných situáciách.
V trestnej veci bol podaný taktiež znalecký posudok MUDr. Halášovou k stavu poškodenej, ako aj detí M. L. a M. L. vo vzťahu k žalovanému trestnému činu. Znalkyňa podala znalecký posudok 03. 08. 2008, podkladom bolo psychologické vyšetrenie poškodenej a M. a M. L., ako aj spisový materiál OR PZ Zvolen. Na základe toho znalkyňa uzavrela, že poškodená trpela v konfliktom manželstve psychickou poruchou vzniknutou na báze neistoty, ponižovania, znevažovania, urážania, strachu a obavy o svoj život a zdravie. Príčinou toho bolo dlhodobo verbálne a fyzicky agresívne správanie manžela voči nej, jej stav sa postupne zhoršoval až vyhľadala pomoc psychiatra. V súčasnosti vykazuje znaky týranej osoby. V prípade, že by sa neliečila, môže byť porucha trvalého charakteru. U poškodenej zistila psychickú poruchu a to neurotický vývin osobnosti, syndróm týranej osoby. Podkladom je psychotrauma spojená s prežitými udalosťami v súvislosti s predmetným trestným činom. Vyšetrením u poškodenej zistila relatívne vysokú hladinu neuroticizmu a znaky týranej osoby. Stav si vyžaduje dlhodobú psychoterapiu ambulantnou formou. Pri analýze jej výpovedí pred vyšetrovateľom znalkyňa konštatovala, že poškodená nemá tendenciu nadsadzovať ohľadom prežitých udalostí. Skôr naopak, modifikovala prežité udalosti pred deťmi, alebo svojimi príbuznými v z mysle ospravedlňovať manžela, zľahčovať, alebo bagatelizovať jeho agresívne správanie, pretože sa hanbila a chcela deti chrániť, aj keď sa sama cítila bezmocná a vystrašená. Nemá tendenciu vymýšľať si skutočnosti, ktoré neprežila. U M. L. bola psychológom zistená psychotrauma v súvislosti s udalosťami týkajúcimi sa vzájomného vzťahu rodičov, následkom čoho je u nej vážne narušený vzťah k ľuďom, inštitúciu manželstva a rodiny. Taktiež sa lieči na psychiatrii u G.. G.Č., berie lieky. U maloletej M. nebola zistená psychotrauma. Ani u jednej z dcér poškodenej nebolo zistené modifikovanie popisu udalostí, ani priame vedomé ovplyvňovanie nejakou osobou.
Súd oboznámil obsah rozvodového spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 16C 56/2008, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný podal dňa 05. 05. 2008 návrh na rozvod manželstva z dôvodu, že pred tromi rokmi nadviazal známosť s inou ženou a t. času očakávali narodenie dieťaťa. V rozvodovej veci bola podaná správa opatrovníka maloletých detí z prešetrenia rodinných pomerov z júna 2008 (čl. 26), z ktorej vyplynulo, že pri šetrení pomerov vtedy poškodená uviedla, že obžalovaný je výbušnej a násilníckej povahy a často jej fyzicky ubližuje. Jeho násilnícke správanie je spojené s nadmerným požívaním alkoholických nápojov. Problém má najmä staršia dcéra M., ktorá sa odmieta stretávať s otcom, pretože má z neho strach. Bola tiež pripojená správa psychiatra G.. G. z mája 2008, ktorý vtedy u maloletej M. konštatoval emočné poruchy v dôsledku násilníckeho konania otca a doporučoval jeho izolovanie od rodiny. Súd vo veci dňa 28. 06. 2008 vyniesol rozsudok tak, že manželstvo obžalovaného a poškodenej rozviedol s tým, že maloleté deti M. a M. boli zverené do osobnej starostlivosti poškodenej a obžalovaný bol zaviazaný prispievať na ich výživu. Zároveň súd zakázal styk navrhovateľa s maloletou M. a upravil styk s maloletou M..
Súd ďalej oboznámil priestupkový spis Obvodného úradu Zvolen č. Pr 2008/429, kde bolo vedené priestupkové konanie proti obžalovanému z dôvodu, že dňa 19. 07. 2008 mal nepravdivo obviniť poškodenú z rozkrádania a predávania ich spoločného majetku. Rozhodnutím zo dňa 23. 10. 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18. 11. 2008 bolo priestupkové konanie zastavené, pretože skutok o ktorom sa koná nie je priestupok. V dôvodoch rozhodnutia správny orgán poukázal na to, že na podklade vypočutia dotknutých strán a svedkov dospel k záveru, že sa jedná o otázku majetkového vysporiadania medzi obžalovaným a poškodeným, čo správny orgán nerieši.
Na základe takto vykonaného dokazovania po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, súd dospel k záveru, že skutkové okolnosti tvrdené v obžalobe boli pred súdom preukázané, bolo preukázané, že sa ich dopustil obžalovaný, avšak jeho konanie nenaplnilo skutkovú podstatu zločinu týrania podľa § 208 ods.1 písm. a/ Tr. zákona. Skutkové okolnosti obžalovaný pred
súdom poprel, avšak súd v tomto smere vychádzal výpovede poškodenej. Jej výpoveď je podporená i priamymi svedeckými výpoveďami detí M. a M., ktoré obe zhodne potvrdili konflikty medzi rodičmi a to ako verbálne, tak i fyzické, pokiaľ ide o konanie obžalovaného, ktoré je mu kladené za vinu. V súlade so závermi znaleckého posudku MUDr. Halašovej súd považoval výpoveď poškodenej za dôveryhodnú, nebolo preukázané žiadnym dôkazom, že by táto vo svojej výpovedi, či už vedome, alebo neúmyselne zavádzala. Je len prirodzené, že toto konanie obžalovaného, vzhľadom na jeho nižšiu intenzitu nemalo prejavy navonok v takom smere, aby si to všimli rodinní príbuzní, alebo priatelia, ktorí navštevovali ich domácnosť. Preto tieto okolnosti nemohli iní svedkovia uviesť vo svojich výpovediach. Súd v ďalšom hodnotil intenzitu konania obžalovaného, či táto dosahovala naplnenie skutkovej podstaty zločinu týrania. Pod pojmom týranie v zmysle trestnoprávneho posúdenia treba rozumieť také konanie proti blízkej, alebo zverenej osobe, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a tiež určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Musí ísť teda o také konanie, ktoré týraná osoba práve pre jeho krutosť, bezohľadnosť a bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Na naplnenie znakov tohto trestného činu je potrebné, aby v dôsledku páchateľovho konania bolo spôsobené fyzické alebo psychické utrpenie. Jedná sa o taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Je treba si uvedomiť, že v tomto prípade sa jedná o trestnú činnosť, ktorá sa spravidla odohráva medzi blízkymi osobami a navyše „za zavretými dverami“ v obydlí takýchto osôb. Ak aj existujú priami, resp. častejšie nepriami svedkovia predmetnej trestnej činnosti, títo sa spravidla delia z hľadiska obsahu výpovedí na dve skupiny, podľa príbuzenského, resp. iného vzťahu k obžalovanému alebo k poškodenému. Potom má nesmierny význam práve hodnotenie vierohodnosti výpovede obžalovaného a poškodenej, a to aj z hľadiska možnej motivácie ich tvrdení. V danej veci mal súd za preukázané, že v žalovanom období dochádzalo k manželským nezhodám medzi obžalovaným a poškodenou. Uvedené vyplýva jednak z ich výpovedí a jednak z rozvodového spisu tunajšieho súdu. Je pochopiteľné, aj keď nie ospravedlniteľné, že manželské nezhody, najmä nezhody týkajúce sa vernosti manželov spúšťajú nedorozumenia a hádky, pretože otázka vernosti manželov je jednou z najcitlivejších otázok harmonického manželstva. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný a poškodená nezvládli manželskú krízu, na základe mimomanželskej známosti obžalovaného a očakávanie mimomanželského dieťaťa sa obžalovaný rozhodol odísť od rodiny, poškodená sa snažila napriek tejto situácie o udržanie rodiny. Medzi manželmi však dochádzalo k hádkam, vzájomnému verbálnemu napádaniu a tiež k fyzickým útokom obžalovaného proti poškodenej. Nebolo však preukázané, že by tieto útoky boli takej intenzity, aby na poškodenej zanechali viditeľné fyzické zranenia. Súd tiež z výpovede dcéry M. usudzuje, že obžalovaný túto situáciu dočasne (obdobie 2-3 mesiacov) riešil zvýšeným požívaním alkoholu, avšak nie do miery závislosti na alkohole. Pri hodnotení konania obžalovaného vzal súd do úvahy aj výsledky znaleckého dokazovania. Je pravdou, že znalkyňa MUDr. Halašová pri vyšetrení poškodenej konštatovala, že táto vykazuje znaky týranej osoby pod následkom konania obžalovaného. Avšak tento záver bol doplnený znaleckým dokazovaním dvoch znalcov psychiatrov, ktorí jednoznačne vylúčili u poškodenej syndróm týranej osoby. Potvrdili známky poruchy nálad, pre ktoré sa následne poškodená i liečila u psychiatra, pričom zistená depresia bola čiastočne pripísaná dlhodobému manželskému napätiu. Znalci však poukázali i na psychiatrickú diagnózu G.. G., u ktorého sa poškodená liečila, na základe ktorej má poškodená predispozície na uvedené ťažkosti aj pri iných psychických záťažiach. Preto znalci nemohli z psychiatrického hľadiska jednoznačne uzavrieť, či následok u poškodenej vo forme psychických problémov bol pod vplyvom správania manžela, alebo neuspokojenia sa poškodenej zo situácie, že manžel odchádza od rodiny. Preto súd uzavrel, že uvedený následok, t. j. psychické utrpenie konštatované v obžalobe nemožno jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností pripísať výlučne konaniu obžalovaného. V kontexte tohto záveru sú aj výsledky znaleckého dokazovania psychológom G.. R., ktorý u obžalovaného nezistil osobnosť s výraznými črtami agresivity, i keď pripustil istú agresivitu pod vplyvom alkoholu, táto však nedosahuje taký stupeň, aby bolo možné konštatovať, že obžalovaný svojim konaním naplnil skutkovú podstatu zločinu týrania blízkej osoby.
Súd však konštatuje, že konanie obžalovaného voči poškodenej rozhodne nie je v súlade so zákonom, avšak takéto konanie by bolo možné posúdiť ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Keďže však od spáchania priestupku uplynuli viac ako dva roky v zmysle § 20 priestupkového zákona, tento priestupok nemožno prejednať. Preto súd v súlade s ustanovením § 285 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).