Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31P-104-2012.pdf
PDF · 99.97 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/104/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janou Diškanovou, v právnej veci navrhovateľa Ľ. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, L. L., zastúpeného L.S. Advokátska kancelária, s.r.o., P. XX, L. L., proti odporkyni E. L., rod. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXXX/XX, L. L., za účasti mal. detí L., H., X.. XX. XX. XXXX C. F., X.. XX. XX. XXXX, obe bytom ako rodičia, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny L. L., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa Ľ. L., nar. XX. XX. XXXX Y. L. L. a odporkyne E. L., rod. Š., nar. XX. XX. XXXX Y. L. L., uzavreté dňa XX. XX. XXXX Y. F. a zapísané v Knihe manželstiev, Matričného úradu F., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane X, pod por. č. X, r o z v á d z a .
Maloleté deti L., H., nar. XX. XX. XXXX C. F., nar. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, ktorá je o p r á v -n e n á maloleté deti opatrovať, zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. H. mesačne sumou 90 € a na výživu mal. F. mesačne sumou 85 €, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky mal. detí.
Žiadnemu z účastníkov sa n e p r i z n á v a náhrada trov tohto konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom na tunajšom súde dňa XX. XX. XXXX domáhal toho, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou a zároveň navrhol, aby obe deti boli zverené do osobnej starostlivosti odporkyne a jemu bola uložená povinnosť prispievať na ich výživu minimálnou výškou výživného. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou uzavrel asi po ročnej známosti dňa XX. XX. XXXX pretože si chcel založiť rodinu. K odporkyni mal citový vzťah a v tom čase očakávali narodenie mal. dieťaťa. Už krátko po uzavretí manželstva mali zabezpečené vlastné bývanie. Postupom času sa im narodili dve deti a v tom čase svoje manželstvo považoval za usporiadané. Problém podľa jeho názoru nastal v čase, keď odporkyňa asi po X- ročnej materskej dovolenke nastúpila do zamestnania, čo bolo v roku XXXX. Odporkyňa bola v práci značne vyťažená, trávila v nej viac času, ako mala zmluvne dohodnuté, dlho pracovala a tak sa v podstate nestretávali, alebo sa stretávali len večer a boli spolu s deťmi veľmi málo. Tiež mali málo času na prejavovanie vzájomnej náklonnosti. Odporkyňa bývala unavená, odmietala aj intímny styk s tým, že nemá náladu. Domácnosť v tom čase viedli spolu a popieral tvrdenia odporkyne o tom, že by sa nepodieľal na domácich prácach. Poukazoval na tú skutočnosť, že robil nákupy, vysával, varil aj pre deti a robil bežnú údržbu domácnosti, i keď potvrdil, že častejšie takéto práce vykonávala odporkyňa. Tiež potvrdil, že čiastočne ich od starostlivosti o deti odbremenila matka odporkyne, ktorá chodila po deti do školy a škôlky a trávila s deťmi poobedňajší čas. On sám sa snažil s odporkyňou o tomto probléme rozprávať, odporkyňa mu uviedla, že nemôže zmeniť prácu a stále ich rozhovory boli o tom istom, a jeho takýto spôsob života neuspokojoval. Odporkyňa bývala unavená, podráždená, nervózna a malo to zlý vplyv aj na mal. deti, ktoré v tom čase boli nešťastné. On sám bol zamestnaný v V. a Y. K. XXXX začal J. Y. S. U. C. K. U. C. V. B. a v podstate mal voľnú pracovnú dobu. Jeho priemerný mesačný čistý príjem bol okolo 400 €. Spoločnú domácnosť opustil v C. XXXX, kedy sa odsťahoval k svojej známosti R. K., ktorá je zamestnaná ako J. R. X. Y.K. F., V. je K., má G. G.. S družkou žije v X-izbovom byte jej matky, na domácnosť prispieva 172,84 € mesačne. Od odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti prispieval na potreby detí až do G. XXXX prispieval i na úhradu nákladov na domácnosť. Uviedol, že navrhuje deti ponechať v osobnej starostlivosti matky a výživné určiť na syna H. v sume 90 € a dcéru F. 85 € mesačne, tak ako to bolo rozhodnuté v osobitnom konaní. Na súdnom pojednávaní dňa XX. XX. XXXX domáhal sa určenia minimálnej výšky výživného.
Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Potvrdila, že manželstvo s navrhovateľom uzatvárala asi po ročnej známosti, v čase, keď čakali spolu dieťa, na ktoré sa obaja tešili. R. sa im narodil v K. XXXX a krátko po uzavretí manželstva vymenili si X-izbový byt za X-izbový byt, na čo si museli zapožičať finančné prostriedky. Potvrdila, že problémy vo vzájomnom vzťahu nastali najmä po K. XXXX, kedy nastúpila do zamestnania a mali povinnosť splácať pôžičky, okrem financovania bežného chodu domácnosti. Príjem navrhovateľa v tom čase nepostačoval na krytie všetkých nákladov a bol to aj dôvod ich hádok z oboch strán. Odporkyňa uvádzala, že sa snažila deti ušetriť vzájomných hádok, tak aby detstvo prežili v spokojnom prostredí. Potvrdila, že sa vzájomne odcudzili, aj čo sa týka vzájomného intímneho spolužitia.Hlavne ona po nástupe do zamestnania, pri starostlivosti o deti, o domácnosť, cítila na sebe strašný tlak a bola presvedčená, že jej navrhovateľ dostatočným spôsobom v tom čase nepomáha. Vypomáhala jej pri tom jej matka, tým, že vodila a vyzdvihovala deti zo školy a škôlky. Aj z toho boli vzájomné hádky medzi ňou a odporcom. V tom čase bola unavená a odmietala intímne spolužitie, pri hádkach po sebe kričali, niekedy aj pred deťmi. V E. XXXX zistila, že navrhovateľ má známosť s inou ženou. Potvrdila, že ona navrhla navrhovateľovi, aby určitý čas žili odlúčene od seba, lebo si myslela, že by to mohlo pomôcť vzájomnému vzťahu. Po odlúčení už nemala záujem o obnovenie spolužitia. Uviedla, že jej priemerný mesačný čistý príjem je asi 600 €. Navrhovateľ sa v súčasnej dobe venuje deťom viac, ako počas manželstva, deti s ním radi trávia čas, i keď je pravdou, že rozvod obe deti zasiahol. Pre prípad rozvodu navrhla, aby deti boli zverené do jej starostlivosti, navrhla určenie výživného na sumu 110 € na mal. H. a sumu 90 € na mal. F..
Kolízny opatrovník uviedol, že šetril pomery v rodine mal. detí opakovane. Bol vykonaný pohovor s deťmi a v starostlivosti rodičov o deti neboli zistené nedostatky. Rodičia sa o deti riadne starajú. Kolízny opatrovník potvrdil, že v súčasnej dobe starostlivosť o mal. deti zabezpečuje matka, pričom v jej starostlivosti o deti neboli zistené nedostatky. Deti sú bezprostredné, dokážu sa vyjadrovať, je na nich vidno, že rozchod rodičov sa ich dotkol, opatrne sa vyjadrujú k tejto téme. Pre prípad rozvodu doporučil mal. deti zveriť do starostlivosti matky a určiť výživné skôr podľa žiadosti matky, pretože mal. H. prejavuje veľký záujem o športové aktivity. Uviedol, že pokiaľ sa týka úpravy styku otca s deťmi, vo veci prebehlo konanie pod spis. zn. XXP/XX/XXX2, kde sa rodičia v podstate dohodli o úprave styku s mal. deťmi.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 Zákona o rodine.
Podľa ustanovenia § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a v povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX Y. F.. Manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev, Matričného úradu F., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane X, pod por. č. X. U oboch sa jednalo o manželstvo prvé, obaja sú národnosti slovenskej, štátnej príslušnosti SR. Z manželstva účastníkov konania sa narodili dve deti a to mal. H. L. Y. L. L. dňa XX. XX. XXXX C. mal. F. L., nar. XX. XX. XXXX Y. L. L.. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo v L. L. X. Y. N..
Ako to vyplýva zo zhodného prejavu účastníkov konania, účastníci uzavreli manželstvo asi po ročnej známosti zo vzájomnej citovej náklonnosti, pričom ich rozhodnutie ovplyvnila aj skutočnosť, že spolu očakávali narodenie dieťaťa na ktoré sa spoločne tešili. Podľa vyjadrenia účastníkov konania, ich manželstvo bolo dobré až do K. XXXX. Približne v tomto čase odporkyňa nastúpila do zamestnania. Obaja účastníci potvrdili, že boli nútení so zabezpečením väčšieho bytu zapožičať si finančné prostriedky, ktoré bolo potrebné splácať a príjem navrhovateľa celkom nepostačoval na uspokojovanie aj týchto potrieb rodiny. Odporkyňa potvrdila, že po nástupe do zamestnania, chodila z práce unavená. V tomto čase pribudli účastníkom konania povinnosti v starostlivosti o mal. deti, ich vodenia do školských a predškolských zariadení a vyzdvihovanie z nich, starostlivosť o spoločnú domácnosť, o finančné prostriedky a obaja boli aj značne pracovne vyťažení. V súvislosti s tým vznikali medzi nimi rôzne hádky a nedorozumenia, kedy navrhovateľ vyčítal odporkyni, že z práce chodí podráždená, unavená a odporkyňa vyčítala navrhovateľovi, že sa nedostatočne stará o spoločnú domácnosť, o rodinu, a že jej dostatočne nepomáha. Hádky boli aj pred deťmi, ako obaja účastníci priznali. Napokon odporkyňa zistila, že navrhovateľ má známosť s inou ženou a situáciu sa snažila riešiť tým, že navrhovateľovi navrhla oddelené žitie v mylnej domnienke, že sa ich vzájomné vzťahy upravia, čo sa však nestalo. Navrhovateľ od C. XXXX žije v spoločnej domácnosti s družkou R. K. C. E. G. G.. Ani jeden z účastníkov konania už neplánuje spoločnú budúcnosť. Od odsťahovania sa navrhovateľa zo spoločnej domácnosti, prevažnú starostlivosť o výchovu, výživu mal. detí zabezpečuje odporkyňa, pričom ako to vyplýva z vyjadrenia kolízneho opatrovníka, v starostlivosti odporkyne o mal.deti v tomto čase neboli zistené žiadne nedostatky. Navrhovateľ sa s deťmi stretáva.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvalo rozvrátené a niet tu už nádeje na obnovu riadneho manželského spolužitia a zabezpečenie vhodného výchovného prostredia pre obe deti. Účastníci konania spolu nežijú takmer jeden rok v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, intímne sa spoločne nestýkajú dlhší čas, spoločne nezabezpečujú výchovu a opateru mal. detí. Manželstvo už neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Súd preto návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol, keď prihliadal na tú skutočnosť, že najdôležitejším dôvodom rozpadu manželstva bola najmä tá skutočnosť, že navrhovateľ nadviazal známosť so svojou terajšou družkou, s ktorou už takmer jeden rok žije v spoločnej domácnosti.
Pri úprave práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode manželstva súd prihliadal aj na konanie, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod spis. zn. XXP/X/XXXX. V tejto veci bolo vydané rozhodnutie dňa XX. XX. XXXX na základe, ktorého obe deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otcovi detí bola uložená povinnosť prispievať na ich výživu a to na syna H. mesačne sumou 90 € a na mal. F. mesačne sumou 85 € už od XX. XX. XXXX. Zároveň bolo vyčíslené zročné výživné a upravený styk otca s mal. deťmi. Priemerný mesačný čistý príjem matky je vo výške 605,55 €, pričom otec detí pracuje ako súkromný podnikateľ, ktorý vykázal za K. XXXX daňovú stratu z podnikania.
V danej veci súd vychádzal z tej skutočnosti, že od rozhodnutia súdu vo veci XXP/X/XXXX, t.j. od XX. XX. XXXX ku dňu rozhodnutia súdu o rozvode manželstva nenastala žiadna podstatná zmena pomerov u účastníkov konania, pokiaľ sa týka ich príjmov a nákladov. Súd preto stanovil rovnakú výšku výživného na mal. deti na čas po rozvode manželstva tak, ako táto bola stanovená rozsudkom vo veci XXP/X/ XXXX. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal stanovenia výživného v sume 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa, v tomto smere súd nemohol navrhovateľovi vyhovieť. Ako samotný navrhovateľ a jeho právna zástupkyňa poukázali v konaní, na najväčšiu položku výdavkov navrhovateľa, tvorí najmä splátka na leasing osobného motorového vozidla vo výške 289 €, ktorú si navrhovateľ vzal v roku XXXX. Okrem toho navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť, založil si novú domácnosť, kde znova mu pribudla povinnosť prispievať na úhradu nákladov tejto domácnosti. V každom prípade, navrhovateľ je súkromným podnikateľom. V čase, keď sa rozhodoval pre kúpu osobného motorového vozidla, si musel byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti k obom deťom a musel preto plánovať svoje finančné prostriedky tak, aby bol spôsobilý v prvom rade zabezpečiť výživu mal. detí. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, je zákonná povinnosť rodičov, ktorá trvá do času, pokiaľ deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V konaní navrhovateľ svojimi peňažnými denníkmi ako aj daňovými priznaniami preukazoval svoju povinnosť a v tomto smere si splnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Súd nahliadnutím do týchto peňažných denníkov zistil, že skutočne navrhovateľ v K. XXXX si na leasing zakúpil osobné motorového vozidlo zn. J. B.a sumu 17 000 €, ktorú sumu spláca v mesačnej splátke 289 € a k tomu sa pridružujú aj ďalšie náklady, ako je zákonné a havarijné poistenie, pričom existuje tu ďalší úver z V. v celkovej sume 5000 €, o ktorom navrhovateľ tvrdil, že si ho vzal na to, aby mohol zložiť akontáciu na kúpu auta.
V danej veci súd takéto rozhodnutie navrhovateľa potom, ako opustil spoločnú domácnosť a prestal denno-denne opatrovať a vychovávať mal. deti, považuje za neprimerané majetkové riziko, ktoré navrhovateľ na seba bral. Súd nevyčíta navrhovateľovi tú skutočnosť, že si aj pre účely podnikania zakúpil motorové vozidlo, avšak navrhovateľ si dostatočne dobre neuvážil skutočnosť, či bude schopný prispievať na výživu svojich detí, ako aj na splátku tohto motorového vozidla, či bude schopný motorové vozidlo udržiavať a platiť jeho prevádzku. V danej veci navrhovateľ mohol potrebu vlastnenia motorového vozidla riešiť aj lacnejším spôsobom, napr. kúpou ojazdeného vozidla a nie nového vozidla a tak si znížiť náklady na toto auto. Za daných okolností preto návrh otca na určenie výživného v minimálnej výške výživného, súd nepovažoval za dôvodný a vychádzal z rozsudku tunajšieho súdu, č.k. XXP/X/XXXX.
Podľa ustanovenia § 144 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Súd preto o trovách konania rozhodol tak, že právo na ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho
písomného doručenia na Krajský súd Banská Bystrica, prostredníctvom
tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu
odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu
nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak
súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky,
že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako
druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok.