Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Tos-81-2012.pdf
PDF · 70.67 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/81/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci odsúdeného J. F. , pre pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona a iný trestný čin, o sťažnosti odsúdeného J. F. proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 28.05.2012, sp. zn. 1Pp/20/2012, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre 20.07.2012, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku s a sťažnosť odsúdeného J. F. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Levice ( ďalej len „súd prvého stupňa“ ) uznesením z 28.05.2012 pod sp.zn. 1Pp/20/2012 podľa § 66 odsek 1 písmeno b/, odsek 2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného J. F. ( ďalej len „odsúdený“ ) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že odsúdený si nevytvoril všetky zákonné podmienky na podmienečné prepustenie, nakoľko sa tento sa opakovane dopustil trestnej činnosti, pričom predchádzajúce odsúdenia nemali pozitívny vplyv na jeho prevýchovu, naďalej je potrebné na odsúdeného pôsobiť výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal odsúdený sťažnosť, ktorú bližšie písomne odôvodnil v podstate poukazujúc na kladné hodnotenie z výkonu tohto trestu odňatia slobody a udelené disciplinárne odmeny bez uloženia akýchkoľvek disciplinárnych trestov. Mal za to, že svoju minulosť ovplyvniť nevie, ale svojím správaním dokázal, že má na to, aby viedol riadny život, čo potvrdzuje aj priaznivá prognóza, vyplývajúca zo záverov hodnotenia ústavu, preto svoju sťažnosť považoval za dostatočne odôvodnenú.
Podľa § 189 odsek 1 Trestného poriadku uznesenie možno napadnúť pre
a/ nesprávnosť niektorého jeho výroku,
b/ zrejmý rozpor výroku s odôvodnením, alebo
c/ porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.
Podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a / správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Krajský súd v Nitre ako nadriadený orgán preskúmal v súlade s ustanovením § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj jemu predchádzajúce konanie a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd aj na predchádzajúci spôsob života odsúdeného a aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
V rámci rozhodovania o podmienečnom prepustení je potrebné zisťovať všetky dôležité okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, najmä jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj ku spoločenskému poriadku, prostredie, v ktorom odsúdený žil, jeho predchádzajúci život a jeho trestnú činnosť.
Určujúcimi kritériami pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sú pritom plnenie povinností a celkové správanie sa odsúdeného v priebehu výkonu trestu odňatia slobody, ako aj predpoklad, že odsúdený aj po predčasnom ukončení výkonu trestu v budúcnosti povedie riadny život.
Súčasne je dôležité zistenie, v akom prostredí bude páchateľ po prepustení žiť a prípadne pracovať.
Odsúdený, hoci aj vzorne sa správajúci, nemá automaticky nárok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody po výkone zákonom ustanovenej časti trestu. Podmienečné prepustenie je totiž namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie významné okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život, a že pre spoločnosť tu nie je zvýšené riziko recidívy odsúdeného.
Nadriadený súd v rámci svojej prieskumnej povinnosti zistil, že skutkové zistenia a právne úvahy súdu prvého stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, ktorého obsahom je záver o tom, že u odsúdeného nebolo preukázané splnenie jednej z materiálnych podmienok podmienečného prepustenia, ktorou podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona je, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, sú opodstatnené a to z tých istých dôvodov, ktoré vyplývajú z odôvodnenia napadnutého uznesenia, na ktoré nadriadený súd ako na správne a úplné preto iba poukazuje a s nimi sa stotožňuje nepovažujúc ich za potrebné doplniť o ďalšie zistenia.
K sťažnostným námietkam odsúdeného, nadriadený súd považuje za potrebné uviesť, že okrem záverov hodnotenia ústavu je potrebné vziať do úvahy i predchádzajúci spôsob života odsúdeného.
Z aktuálneho odpisu registra trestov jednoznačne vyplýva, že odsúdený sa opakovane dopúšťa úmyselných deliktov, pričom evidentne predchádzajúce tresty aj represívneho charakteru nemali na jeho osobu dostatočný prevýchovný vplyv, preto aj podľa názoru sťažnostného súdu je nevyhnutné, aby si odsúdený vykonal trest odňatia slobody v celkovej výmere tak, ako mu bol uložený odsudzujúcim rozsudkom príslušného okresného súdu v spojení s rozhodnutím príslušného krajského súdu.
Za takéhoto stavu potom treba mať za to, že nebola splnená jedna z podstatných materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 66 odsek 1 Trestného zákona.
V tejto súvislosti bolo potrebné prihliadnuť i na tú skutočnosť, že odsúdený si trest odňatia slobody vykonáva v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia ( § 66 odsek 2 Trestného zákona).
S poukazom na vyššie uvedené, krajský súd sťažnosť odsúdeného zamietol ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny
opravný prostriedok.