Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-7Sa/33/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v sociálnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., zastúpený: JUDr. Rudolf Fajbík, advokát, so sídlom Dobšinského 14, Banská Štiavnica, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o starobný dôchodok,

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.03.2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.11.2018 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou správnemu súdu dňa 20.05.2019 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 7.3.2019, ktoré bolo doručené žalobcovi 20.3.2019 a ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č.XXX XXX XXXX X zo dňa 7.11.2018 o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok. Dôvody žaloby sú nasledujúce: Napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nedostačujúceho zistenia skutkového stavu v zmysle , resp. žalovaný podstatne porušil ustanovenia o konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia v zmysle . Rozhodujúcou spornou skutočnosťou je dĺžka zamestnania žalobcu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii I.AA v podzemí hlbinnej bane postavenej na roveň uránovej bani. Žalobca tvrdí, že v takom zamestnaní bol viac ako 10 rokov a žalovaný tvrdí, že menej. Rozpor medzi nimi vyplýva z toho, že žalovaný nezapočítal do takého zamestnania celý kalendárny rok 1996. Vychádzal z odborného vyjadrenia UVZ zn. zo dňa 27.7.2012, ktoré bolo vydané v inom konaní a nebolo žalobcovi ako účastníkovi konania známe (nie je spomenuté ani v prvostupňovom rozhodnutí žalovaného). Žalobca tak nemal možnosť vyjadriť sa k obsahu odborného vyjadrenia, navrhovať alebo predkladať dôkazy vyvracajúce obsah odborného vyjadrenia. Preto až v tomto štádiu konania môže svoje procesné práva využiť a k predmetnému vyjadreniu uvádza nasledujúce skutočnosti:

- Odborné vyjadrenie konštatuje, že koncentrácia radónu, resp. jeho dcérskych produktov, v roku 1996 len výnimočne prekračovala stanovený limit 3/10 NPK. Toto tvrdenie nie je presné, lebo nerozlišuje jednotlivé pracoviská v bani. V skutočnosti na niektorých pracoviskách koncentrácia prekračovala limit aj v roku 1996 pravidelne a na niektorých ho neprekračovala.

- Odborné vyjadrenie neuvádza, aké hodnoty koncentrácie radónu (objemová aktivita) boli namerané, a to ani súhrnne, ani podľa jednotlivých pracovísk.

- Odborné vyjadrenie sa odvoláva na merania Špecializovaného štátneho ústavu Banská Bystrica a Štátneho zdravotného ústavu SR, ale neuvádza kedy, kde a s akým výsledkom boli realizované. Tieto

merania sa uskutočnili až v roku 1997 a 1998, čo vyplýva zo žiadosti zamestnávateľa žalobcu o zrušenie kontrolovaného pásma. Navyše ide o náhodné merania, v drvivej väčšine meraných bodov len o jediné meranie za celý rok. Na základe meraní v roku 1997 a 1998 nemôže byť hodnotený rok 1996.

- Kontrolované pásmo bolo vyhlásené v roku 1987 a zrušené až v roku 1998.

- Odborné vyjadrenie sa odvoláva na realizované opatrenia v bani, ale neuvádza aké a kedy boli vykonané.

- Žalobca po doručení napadnutého rozhodnutia žalobcovi požiadal bývalého zamestnávateľa žalobcu o vydanie potvrdenia o pracovných podmienkach žalobcu a podľa tohto potvrdenia zo dňa 6.5.2019 pracoval žalobca na pracoviskách, kde bola pravidelne prekračovaná úroveň 1000Bq/m3, čo je limitná hodnota pre kontrolované pásmo a pre postavenie bane na roveň uránovej bane (viď. aj rozhodnutie o zrušení kontrolovaného pásma). Žalobca v roku 1996 pracoval ako predák na vrtnej súprave, prevažne na XII. až XVI. hlbinnom obzore bane Rozália v Hodruši Hámroch a to pri prieskumných vrtoch. To znamená, že sa pohyboval prevažne v najhoršie odvetraných častiach bane, kde bola koncentrácia radónu vyššia, ako v lepšie odvetraných častiach bane. Žalovaný arbitrárne použil ako dôkaz odborné vyjadrenie z iného konania, ktoré neposudzovalo konkrétne pracoviská a prácu žalobcu, hoci pracoval v bani s vyhláseným kontrolovaným pásmom výskytu ionizujúceho žiarenia. Rozhodol bez toho, aby vyzval zamestnávateľa alebo žalobcu ako účastníka konania na zaujatie stanoviska, podanie vysvetlenia, prípadne vykonal akýkoľvek iný dôkaz alebo nariadil ústne pojednávanie. Tým žalovaný porušil ustanovenia v platnom znení a to:

- § 195 ods.1, podľa ktorého mal postupovať tak, aby presne a úplne zistil skutočný stav veci a na ten účel obstaral potrebné podklady na rozhodnutie

- § 195 ods.1 ods.3, podľa ktorého mal rovnako dôkladne objasňovať všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania

- § 196 ods.6, podľa ktorého bol povinný vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci

- § 196 ods.7 , podľa ktorého mal hodnotiť všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti Uvedeným konaním žalovaný podstatne porušil ustanovenia o konaní, čo malo za následok nedostačujúce zistenie skutkového stavu a v konečnom dôsledku vydanie nezákonného rozhodnutia. So započítaním uvedenej doby totiž žalobca celkom jednoznačne prekročí dobu 10 rokov zamestnania v zamestnaní podľa o sociálnom zabezpečení a splní nárok na starobný dôchodok dosiahnutím veku 55 rokov. Žalovaný nedoručil napadnuté rozhodnutie splnomocnenému právnemu zástupcovi, ale priamo účastníkovi konania. Žalovaný výslovne odmietol doručiť predmetné odborné vyjadrenie splnomocnenému zástupcovi, ktorý oň písomne požiadal po doručení napadnutého rozhodnutia. Tieto skutočnosti len ilustrujú prístup žalovaného k veci a účastníkovi konania i jeho zástupcovi, ktorým boli a sú porušované práva žalobcu.

2. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 14.7.2020 uviedla, že žalobca v žalobe uvádza totožné námietky, namieta, že nesúhlasí so zamietnutím žiadosti o priznanie starobného dôchodku, pretože mu podľa jeho názoru pre nárok na starobný dôchodok bolo zle zohľadnené obdobie, ktoré odpracoval v zamestnaní zaradenom do zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórie (ďalej len „I. AA“). Z odborného vyjadrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 27. júla 2012 vyplýva, že charakter pracovného prostredia v Slovenskej banskej s.r.o. Hodruša -Hámre do konca roka 1995 je možné považovať za porovnateľný s pracovným prostredím v uránovej bani. V roku 1996 na rozdiel od predošlého obdobia boli podľa dostupných výsledkov meraní 3/10 NPK prekračované len ojedinele, koncentrácie dcérskych produktov radónu v ovzduší na podzemných pracoviskách sa výrazne znížili, a preto nie je možné v roku 1996 charakter pracovného prostredia považovať za porovnateľný s pracovným prostredím v uránovej bani. Nízke koncentrácie boli namerané aj v roku 1998 a podľa odôvodnenia rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR - Hlavný hygienik Slovenskej repubilky č. SOZO 6181/98-06Ju aj v mesiacoch marec až máj 1997. Z uvedeného sa dá prepokladať, že ani v roku 1997 a 1998 nie je možné charakter pracovného prostredia v bani Rozália, závod Hodruša - Hámre považovať za porovnateľný s pracovným prostredím v uránovej bani. Slovenská banská s. r. o., Hodruša - Hámre od 1. januára 1996 už nie je postavená na roveň uránovej bani. Ak by celé obdobie, ktoré žalobca získal v zamestnaní zaradenom do I. AA. pracovnej kategórie do 31. decembra 1995 bolo považované za zamestnanie vykonávané v bani postavenej na roveň uránovej bane, získal by len 3 314 dní, t. j. 9 rokov a 29 dní. Pretože žalobca nezískal najmenej 10 rokov zamestnania vykonávaného v uránovej bani, nesplnil tak zákonnú podmienku uvedenú v , nevznikol mu nárok na starobný dôchodok k 15. augustu 2018, t. j. k dovŕšeniu veku 55 rokov. Pretože dobu zamestnania, ktorú žalobca získal v roku 1996 v zamestnaní zaradenom do I. AA pracovnej

kategórie, nie je možné hodnotiť ako dobu zamestnania vykonávanú v uránovej bani, žalobca nezískal najmenej 10 rokov zamestnania zaradeného do I. AA pracovnej kategórie a nárok na starobný dôchodok k veku 55 rokov mu nevznikol. Žalovaná, ústredie pred vydaním rozhodnutia postupovala tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstarala potrebné podklady na rozhodnutie v súlade s Pri zisťovaní skutkového stavu prostredníctvom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, Hlavného hygienika Slovenskej republiky a Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky žalovaná postupovala v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 28. mája 2009. Žalovaná má za to, že nárok žalobcu na starobný dôchodok bol posúdený správne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a o sociálnom zabezpečení, na základe vyššie uvedených listinných dôkazných prostriedkov a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná žiada, aby správny súd podľa správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. Žalobca v replike zo dňa 21.08.2020 poprel tvrdenie žalovaného, že je baňa Rozália závod Hodruša Hámre postavená na roveň uránovej bane len do konca roku 1995. Predmetná baňa bola vyradená z kontrolovaného pásma podľa rozhodnutia Hlavného hygienika SR č.SOZO 6181/98-06 Ju zo dňa 14.5.1998. V uvedenom rozhodnutí táto skutočnosť nie je uvedená a rozhodnutie nemá spätnú účinnosť. Rozhodnutie hlavného hygienika vychádza z meraní v roku 1997 a odborné vyjadrenie UVZ z 27.7.2012 bez akéhokoľvek relevantného podkladu a odôvodnenia potom stanovuje spätnú účinnosť o viac ako dva roky pred rozhodnutie zo 14.5.1998. Je neprípustná takáto spätná účinnosť a to najmä v otázkach sociálneho poistenia zamestnancov. Možno k zmene posudzovania prostredia pristúpiť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, prípadne odo dňa jeho vydania, teda od 14.5.1998, v krajnom prípade od uskutočnených meraní, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. V žiadnom prípade však nemôže byť posunutý dátum o viac ako rok pred prvé relevantné meranie. To je absolútna svojvôľa, ktorá hrubým spôsobom zasahuje do sociálnych práv zamestnancov. A na základe čoho bol teda vybraný práve dátum 1.1.1996 ? Prečo 1.7.1996 alebo 1.1.1997 ? Zamestnávateľ musel v rokoch 1996 a 1997, vlastne až do doručenia rozhodnutia zo 14.5.1998 vykazovať prácu v uránovej bani. Kto a kedy toto zmenil, keď predmetné rozhodnutie neobsahuje žiadny iný dátum účinnosti ? Navrhol vyžiadať o tom správu od zamestnávateľa Slovenská banská spol. s r.o. Hodruša Hámre, ak súd neprijme názor, že rozhodujúci je dátum právoplatnosti uvedeného rozhodnutia. Aj uvedené skutočnosti dokazujú, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, v ktorom sa rozhodnutie hlavného hygienika nachádza. To je ďalší samostatný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle .

4. Žalovaná v duplike zo dňa 03.04.2023 k odbornému vyjadreniu Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 1. februára 2021 uviedla, že o odvolaní pána A. B., (ďalej len „žalobca“), proti rozhodnutiu žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. novembra 2018 rozhodovala rozhodnutím generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. marca 2019 na podklade odborného vyjadrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 27. júla 2012, z ktorého vyplývalo, že charakter pracovného prostredia v Slovenskej banskej s. r. o. Hodruša - Hámre do konca roka 1995 je možné považovať za porovnateľný s pracovným prostredím v uránovej bani, avšak v roku 1996 na rozdiel od predošlého obdobia boli podľa dostupných výsledkov meraní 3/10 NPK prekračované len ojedinele, koncentrácie dcérskych produktov radónu v ovzduší na podzemných pracoviskách sa výrazne znížili, a preto nie je možné v roku 1996 charakter pracovného prostredia považovať za porovnateľný s pracovným prostredím v uránovej bani. Administratívny spis žalobcu bol dňa 16. júla 2020 odoslaný Krajskému súdu v Bratislave (vrátený dňa 16. januára 2023), žalovanej nebolo predložené v dôchodkovej veci žalobcu odborné vyjadrenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 1. februára 2021, ktorým bolo pozmenené vyhodnotenie charakteru pracovného prostredia v Slovenskej banskej s.r.o. Hodruša -Hámre v roku 1996 tak, že je považovaný za porovnateľný s pracovným prostredím v uránovej bani. Nakoľko v dôchodkovej veci žalobcu sa predložením odborného vyjadrenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 1. februára 2021 jedná o nové skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie nároku na dôchodkovú dávku žalobcu, žalovaná si dovoľuje požiadať správny súd o poskytnutie primeranej lehoty na opätovné posúdenie nároku žalobcu na dôchodkovú dávku žalovanou, ústredie a následné vrátenie administratívneho spisu súdu.

5. Žalovaná v duplike zo dňa 10.05.2023 uviedla, že na základe predloženej fotokópie odborného vyjadrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 1. februára 2021, ktoré bolo

vydané na základe posudzovania dôchodkových nárokov pána B. C., opätovne posudzuje nárok žalobcu na starobný dôchodok, o čom vydá rozhodnutie. Nakoľko v súčasnosti nie sú preukázané vymeriavacie základy, ktoré žalobca získal v období od 1. mája 1999 do 12. marca 2003, kedy pracoval u zamestnávateľa POKER, s. r. o., Zlaté Moravce a od 13. marca 2003 do 31. decembra 2003, kedy pracoval u zamestnávateľa BAKAPO, s. r. o., Bratislava, žalovaná, ústredie uvedené rozhodné skutočnosti zisťuje v súlade s o sociálnom poistení prostredníctvom príslušnej pobočky, žalovanej. Žalovaná opätovne uvádza, že administratívny spis žalobcu bol dňa 16. júla 2020 odoslaný Krajskému súdu v Bratislave a vrátený dňa 16. januára 2023. Odborné vyjadrenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 1. februára 2021, ktorým bolo pozmenené vyhodnotenie charakteru pracovného prostredia v Slovenskej banskej, s.r.o., Hodruša

- Hámre v roku 1996 tak, že je považovaný za porovnateľný s pracovným prostredím v uránovej bani, bolo žalovanej predložené v dôchodkovej veci žalobcu až prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave v prílohe výzvy č. k. zo dňa 11. januára 2023. Žalobca odborné vyjadrenie zo dňa 1. februára 2021 priamo žalovanej nepredložil. Nakoľko žalovaná nemala k dispozícii ani administratívny spis žalobcu, ani odborné vyjadrenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 1. februára 2021, nemohla prehodnotiť nárok žalobcu na starobný dôchodok. Žalovaná uvádza, že o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu žalovanej, ústredie E. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. novembra 2018 rozhodovala rozhodnutím generálneho riaditeľa E. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. marca 2019, na podklade odborného vyjadrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 27. júla 2012, z ktorého vyplývalo, že charakter pracovného prostredia v Slovenskej banskej s. r. o. Hodruša - Hámre do konca roka 1995 je možné považovať za porovnateľný s pracovným prostredím v uránovej bani, avšak v roku 1996 na rozdiel od predošlého obdobia boli podľa dostupných výsledkov meraní 3/10 NPK prekračované len ojedinele, koncentrácie dcérskych produktov radónu v ovzduší na podzemných pracoviskách sa výrazne znížili, a preto nie je možné v roku 1996 charakter pracovného prostredia považovať za porovnateľný s pracovným prostredím v uránovej bani. Žalovaná posudzovala nárok na starobný dôchodok na podklade odborného vyjadrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 27. júla 2012, ktorého obsah nemala dôvod spochybňovať, preto je toho názoru, že jej postup a posudzovanie nároku na dôchodkovú dávku žalobcu bolo za daného skutkového a právneho stavu zákonné a vecne správne. Predložením odborného vyjadrenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 1. februára 2021, boli žalovanej predložené nové skutočnosti, nakoľko v čase rozhodovania a právoplatnosti rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového orgánu rozhodnutia žalovanej (rozhodnutie žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. novembra 2018 a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. marca 2019) odborné vyjadrenie zo dňa 1. februára 2021 ešte neexistovalo a pre žalovanú bol záväzný právny stav vyplývajúci z odborného vyjadrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 27. júla 2012 ( ). Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná žiada, aby krajský súd podľa správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. Z administratívneho konania vyplýva, že žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku od 15. augusta 2018 žiadosťou spísanou zo dňa 3. októbra 2018. Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti účastníka konania o priznanie starobného dôchodku rozhodla rozhodnutím E. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. novembra 2018, ktorým mu zamietla žiadosť o priznanie starobného dôchodku podľa a v znení neskorších predpisov a podľa o sociálnom zabezpečení (ďalej len „) v znení neskorších predpisov. Proti predmetnému rozhodnutiu podal účastník konania prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 13. decembra 2018, v ktorom uvádza, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím, pretože mu pre nárok na starobný dôchodok bolo zle zohľadnené obdobie, ktoré odpracoval v zamestnaní zaradenom do zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórie (ďalej len „I. AA“). V odvolaní účastník konania namietol, že preukázal zamestnanie zaradené do I. AA. pracovnej kategórie v rozsahu 10 rokov a 30 dní, na pracovisku postavenom na roveň uránovej bane. Tvrdenie účastníka konania vychádza z rozhodnutia krajského hygienika č. 172/1987 zo dňa 6. februára 1987, ktorým bolo zriadené kontrolné pásmo v bani Rozália, závod Hondruša

- Hámre, pre výskyt ionizujúceho žiarenia. K odvolaniu doložil fotokópiu rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Hlavný hygienik Slovenskej republiky č. SOZO 6181/98-06Ju zo dňa 14. mája 1998 (ďalej len „rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva“), ktorým bol vydaný súhlas na zrušenie kontrolovaného pásma na úseku bane Rozália, závod Hodruša - Hámre. Opierajúc sa o rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva, účastník konania je toho názoru, že rok 1996 možno v bani Rozália, závod

Hodruša - Hámre považovať za charakter prostredia porovnateľného s pracovným prostredím v uránovej bani. Účastník konania žiada, aby napadnuté rozhodnutie bolo zrušené a bolo vydané nové rozhodnutie, ktorým sa mu prizná starobný dôchodok. Napadnutým rozhodnutím E. XXX XXX XXXX X F. dňa 7. novembra 2018 bola účastníkovi konania zamietnutá žiadosť o priznanie starobného dôchodku zo dňa 3. októbra 2018 podľa a v znení neskorších predpisov a podľa v znení neskorších predpisov z dôvodu, že k 15. augustu 2018 nesplnil jednu zo zákonom stanovených podmienok nároku na starobný dôchodok, tzn. nedovŕšil dôchodkový vek 55 rokov. Podľa a v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Odlišne je dôchodkový vek ustanovený v v znení , podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Jedným z nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie je možnosť zníženia dôchodkového veku za podmienok ustanovených zákonom. V súlade s v znení bol posúdený dôchodkový vek účastníka konania s prihliadnutím na ustanovenie v znení neskorších predpisov.

7. Z napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.03.2019 vyplýva, že odvolanie podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. novembra 2018, vo veci zamietnutia žiadosti o priznanie starobného dôchodku bolo zamietnuté v celom rozsahu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Konanie o odvolaní účastníka konania zo dňa 10. decembra 2018 proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. novembra 2018 bolo dňa 21. decembra 2018 prerušené z dôvodu zisťovania právneho predchodcu spoločnosti Geoprieskum, a. s., Nová Baňa. Súčasťou zisťovania bolo, či spoločnosť Geoprieskum, a. s., Nová Baňa vznikol zo štátneho podniku a či štátny podnik používal rezortný zoznam zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie. Zároveň bolo potrebné zistiť pracoviská, na ktorých účastník konania vykonával v spornom období prácu. Z dôvodu, že Geoprieskum, a. s., Nová Baňa bola založená až zakladateľskou listinou zo dňa 25. apríla 1992, zisťovaním prostredníctvom Sociálnej poisťovne, pobočky v Žiari nad Hronom bolo zistené, že právnym predchodcom Geoprieskumu, a.s., Nová Baňa, bol štátny podnik Geologický prieskum Spišká Nová Ves. Vzhľadom na uvedené je možné považovať zamestnanie vykázané na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia za zamestnania zaradené do I. AA pracovnej kategórie. Podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zo dňa 9. mája 1995 bol účastník konania zamestnaný u zamestnávateľa Geoprieskum, a. s., Nová Baňa od 1. septembra 1986 do 30. júna 1994 a podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zo dňa 21. januára 1997 u zamestnávateľa Slovenská banská spoločnosť s.r.o., Hodruša - Hámre od 1. júla 1994 do 31. decembra 1996. Z uvedených evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia vyplýva, že účastník konania v období od 1. septembra 1986 do 31. decembra 1996, vykonával zamestnanie zaradené do I. AA kategórie v počte 3 680 dní, t. j. 10 rokov a 30 dní. Z odborného vyjadrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 27. júla 2012 vyplýva, že charakter pracovného prostredia v Slovenskej banskej s.r.o. Hodruša - Hámre do konca roka 1995 je možné považovať za porovnateľný s pracovným prostredím v uránovej bani. V roku 1996 na rozdiel od predošlého obdobia boli podľa dostupných výsledkov meraní 3/10 NPK prekračované len ojedinele, koncentrácie dcérskych produktov radónu v ovzduší na podzemných pracoviskách sa výrazne znížili, a preto nie je možné v roku 1996 charakter pracovného prostredia považovať za porovnateľný s pracovným prostredím v uránovej bani. Nízke koncentrácie boli namerané aj v roku 1998 a podľa odôvodnenia rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR - Hlavný hygienik Slovenskej repubilky č. SOZO 6181/98-06Ju aj v mesiacoch marec až máj 1997. Z uvedeného sa dá prepokladať, že ani v roku 1997 a 1998 nie je možné charakter pracovného prostredia v bani Rozália, závod Hodruša - Hámre považovať za porovnateľný s pracovným prostredím v uránovej baní. Slovenská banská s. r. o., Hodruša - Hámre však od 1. januára 1996 už nie je postavená na roveň uránovej bani. Preto ak by celé obdobie, ktoré účastník konania získal v zamestnaní zaradenom do I. AA. pracovnej kategórie do 31. decembra 1995 bolo považované za zamestnanie vykonávané v bani postavenej na roveň uránovej bane, získal by účastník konania len 3 314 dní, t. j. 9 rokov a 29 dní. Pretože účastník konania nezískal najmenej 10 rokov zamestnania vykonávaného v uránovej bani, nesplnil tak zákonnú podmienku uvedenú v , nevznikol mu nárok na starobný dôchodok k 15. augustu 2018, t. j. k dovŕšeniu veku 55 rokov. Pretože dobu zamestnania, ktorú účastník konania získal v roku 1996 v zamestnaní zaradenom do l.AA pracovnej kategórie, nie je možné hodnotiť ako dobu zamestnania vykonávanú v uránovej bani, účastník konania nezískal najmenej 10 rokov zamestnania zaradeného do I. AA pracovnej kategórie a nárok na starobný

dôchodok k veku 55 rokov mu nevznikol. Nárok účastníka konania na starobný dôchodok bol posúdený správne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom zabezpečení a poistení.

8. Podľa o sociálnom poistení odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

9. Podľa ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

10. Podľa a v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa do I. pracovnej kategórie sa zaraďujú zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e) zamestnania členov posádok námorných lodí, f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g) zamestnania kesonárov a potápačov, h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru, i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením, k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla, l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.

12. Podľa občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v ' a , 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v až h).

13. Podľa v znení neskorších predpisov zamestnanie vykonávané v obchodných spoločnostiach je možné hodnotiť vo zvýhodnenej pracovnej kategórii len v prípade, ak obchodné spoločnosti vznikli zo štátneho podniku, ktorý používal rezortný zoznam.

14. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,

f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

15. Podľa vo výroku rozsudku podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie orgánu verejnej správy, číslo jeho rozhodnutia alebo opatrenia a deň vydania, prípadne opis zrušeného výroku rozhodnutia alebo opatrenia, ak správny súd nezrušil celé rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy.

16. Podľa ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, b) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak postupoval podľa .

17. Podľa ak správny súd zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy vo veci, v ktorej sám vykonával dokazovanie, zahrnie orgán verejnej správy v ďalšom konaní tieto dôkazy medzi podklady na vydanie nového rozhodnutia alebo opatrenia.

18. Podľa právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

19. Na základe bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci.

20. Správny súd v Bratislave napadnuté rozhodnutia žalovanej preskúmal, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil nasledovne:

21. Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nedostačujúceho zistenia skutkového stavu v zmysle , resp. žalovaný podstatne porušil ustanovenia o konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia v zmysle , keď žalovaný nezapočítal do takého zamestnania celý kalendárny rok 1996 zvýhodnenej pracovnej kategórii I.AA v podzemí hlbinnej bane postavenej na roveň uránovej bani, s čím sa správny súd v zásade stotožnil, keď nemožno akceptovať argumentáciu žalovanej o tom, že postupovala tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstarala potrebné podklady na rozhodnutie v súlade s Žalovaná sa bránila tým, že pri zisťovaní skutkového stavu prostredníctvom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, Hlavného hygienika Slovenskej republiky a Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky žalovaná postupovala v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 28. mája 2009. Žalovaná argumentovala, že jej nebolo predložené v dôchodkovej veci žalobcu odborné vyjadrenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 1. februára 2021, ktorým bolo pozmenené vyhodnotenie charakteru pracovného prostredia v Slovenskej banskej s.r.o. Hodruša-Hámre v roku 1996 tak, že je považovaný za porovnateľný s pracovným prostredím v uránovej bani. Nakoľko žalovaná nemala k dispozícii odborné vyjadrenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 1. februára 2021, podľa jej názoru nemohla prehodnotiť nárok žalobcu na starobný dôchodok.

22. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaná o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. novembra 2018 rozhodovala rozhodnutím generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. marca 2019, na podklade odborného vyjadrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 27. júla 2012. Žalovaná tvrdila, že predložením odborného vyjadrenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 1. februára 2021, boli žalovanej predložené nové skutočnosti, nakoľko v čase rozhodovania a právoplatnosti rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového orgánu rozhodnutia žalovanej (rozhodnutie žalovanej, ústredie E. XXX XXX XXXX

X F. dňa 7. novembra 2018 a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. marca 2019) odborné vyjadrenie zo dňa 1. februára 2021 ešte neexistovalo a pre žalovanú bol záväzný právny stav vyplývajúci z odborného vyjadrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 27. júla 2012 ( ).

23. Správny súd konštatuje, že z odborného vyjadrenia Úradu verejného zdravotníctva zo dňa 27.07.2012, ktorý mala žalovaná k dispozícii počas posudzovania nároku žalobcu, vyplýva, že toto zmieňuje:

- rozhodnutie Krajského hygienika Stredoslovenského krajského národného výboru v Banskej Bystrici zo dňa 06.02.1987,

- list Slovenskej banskej spol. s.r.o. zo dňa 17.04.1998 č. ZBT/Ka/119/1998,

- rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR – Hlavného hygienika SR č. SOZO 6181/98/06 Ju zo dňa 14.05.1998 na úseku bane Rozália, závodu Hodruša Hámre vrátane Hodruššskej dedičnej štôlne.

24. Žalovaná tak mala z vyjadrenia Úradu verejného zdravotníctva zo dňa 27.07.2012 vedomosť o existencii rozhodnutia Hlavného hygienika SR č. SOZO 6181/98/06 Ju zo dňa 14.05.1998, napriek tomu si tento podklad v zmysle § 195 ods. 1 nezabezpečila, hoci má, na rozdiel od vyjadrenia, povahu rozhodnutia. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že tento dôkaz, hoci bez vyznačenia právoplatnosti, mala k dispozícii minimálne v odvolacom konaní, keď tento bol predložený žalobcom ako príloha k odvolaniu zo dňa 10.12.2018.

25. Ak sa odvolaci´ orga´n v ra´mci odvolacieho konania zaoberal iba skutocˇnostˇami, ktore´ existovali v cˇase prvostupnˇove´ho konania, ale nie i ty´mi, ktore´ vysˇli najavo v odvolacom konani´, je potom jeho postup porusˇeni´m procesny´ch pravidiel spra´vneho konania (...) odvolaci´ spra´vny orga´n mal dokazovanie sa´m doplnitˇ, kedˇzˇe tento do^kaz mal k dispozi´cii v cˇase odvolacieho konania (z rozsudku Najvysˇsˇieho su´du Slovenskej republiky z 25. janua´ra 2021, sp. zn. ).

26. Podľa § 198 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná; inak si organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

27. Žalovaná pred otázkou, o ktorej bolo (právoplatne) rozhodnuté, uprednostnila odborné vyjadrenie zo dňa 27.01.2012, ktoré v závere selektívne uvádza informácie o meraniach v jednotlivých rokoch a o predpoklade, že v roku 1997 a 1998 nie je možné charakter pracovného prostredia považovať za porovnateľný s pracovným prostredím v uránovej bani, ktoré sa napokon ukázalo byť iba vyjadrením a to s poukazom na odborné vyjadrenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 01.02.2021, ktoré aj keď v čase rozhodovania o nároku žalobcu objektívne ešte nemohlo byť súčasťou administratívneho spisu, ale rozhodnutie Hlavného hygienika SR č. SOZO 6181/98/06 Ju zo dňa 14.05.1998 mohlo a malo byť.

28. Správny súd sa tak stotožnil so záverom žalobcu, že žalovaná porušila ustanovenia zákona o sociálnom poistení, a to konkrétne § 195 ods. 1, podľa ktorého mala postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstarala potrebné podklady na rozhodnutie, § 195 ods.1 ods. 3, podľa ktorého mala rovnako dôkladne objasňovať všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania, § 196 ods. 6, podľa ktorého bola povinná vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci, § 196 ods. 7, podľa ktorého mala hodnotiť všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a to s ohľadom na ich povahu, záväznosť a prejudicialitu. Správny súd sa tak stotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaná uvedeným konaním porušila ustanovenia o konaní, čo malo za následok nedostačujúce zistenie skutkového stavu a v konečnom dôsledku vydanie nezákonného rozhodnutia.

29. Správny súd tak podľa zrušil napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne E. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.03.2019 z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a podľa na návrh žalobcu súčasne zrušil aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.11.2018, keď v prvostupňovom rozhodnutí sa iba konštatuje, že od roku 1996 nie je

Slovenská banská, s.r.o., Hodruša Hámre postavená na roveň uránovej bani, pričom z rozhodnutia vôbec nevyplýva, z akého podkladu bol vyvodený tento záver.

30. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej doplniť dokazovanie, a to najmä rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR – Hlavného hygienika SR č. SOZO 6181/98/06 Ju zo dňa 14.05.1998 na úseku bane Rozália, závodu Hodruša Hámre vrátane Hodruššskej dedičnej štôlne vrátane zistenia jeho právoplatnosti (keď voči tomuto rozhodnutiu bolo možné podať do 15 dní od jeho doručenia rozklad). Podľa 52 ods. 1 Správneho poriadku až rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať rozklad), je právoplatné a až vtedy môže vyvolať právne účinky a teda zakladať, meniť, rušiť alebo deklarovať práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby.

31. Žalovaná teda odstráni dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie zrušené a v naznačenom smere ustáli, odkedy je kontrolované pásmo na úseku bane Rozália, závodu Hodruša Hámre, vrátane Hodruššskej dedičnej štôlne považované za zrušené (dňom právoplatnosti) a v novom rozhodnutí na základe toho uvedie aké ďalšie obdobie je potrebné zohľadniť ako započítateľné obdobie dĺžky zamestnania žalobcu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii I.AA, podľa výsledkov žalobcovi započíta ďalšie obdobie v kalendárnom roku 1996 v správnej kategórii, uvedie správny počet dní rozhodujúceho obdobia a to z dôkazov, ktoré vyšli najavo v administratívnom a súdnom konaní s tým, že nové rozhodnutie odôvodní tak, že sa vysporiada s námietkami žalobcu, pre ktoré bolo napadnuté rozhodnutie zrušené, vrátane tých, ktoré uplatnil v tomto súdnom konaní. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

32. Správny súd o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi súd priznal voči žalovanému podľa úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže žalobca mal vo veci celkový úspech. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.