Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/192/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. Z., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov: R. G., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom K., C. XXX/XX a H. Z., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, naposledy trvale bytom L.V., ul. SNP č. XX/XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom Mestom Banská Štiavnica, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd z v e r u j e maloletého O. Z., nar.: XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého O. výživným vo výške 100 Eur mesačne, počnúc 01.05.2010, ktoré výživné bude zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné za obdobie od 01.05.2010 do 19.07.2012 vo výške 3.200,- Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 12.05.2010 sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Uviedla, že s otcom maloletého O. nežije v spoločnej domácnosti od decembra roku 2009 a od tohto obdobia na výživu maloletého dieťaťa neprispieva. Preto žiadala, aby súd maloleté dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou vo výške 100 Eur mesačne, počnúc podaním návrhu na začatie konania.

Otec sa k návrhu matky nevyjadril, v priebehu konania súd zistil, že otec sa po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody zdržuje na neznámom mieste. Z uvedeného dôvodu súd ustanovil otcovi v konaní opatrovníka.

Opatrovník otca sa k návrhu matky nevyjadril.

Kolízny opatrovník sa k návrhu matky v celom rozsahu pripojil, pretože tento je v záujme maloletého dieťaťa. Poukázal na starostlivosť matky, ktorú dieťaťu riadne poskytuje a skutočnosť, že otec o dieťa nejaví žiadny záujem a na jeho výživu neprispieva.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámil sa s rodným listom maloletého dieťaťa, ako aj obsahom ostatného spisového materiálu a zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia a v spoločnej domácnosti nežijú od decembra roku 2009. Od tohto obdobia otec o dieťa nejaví záujem, nekontaktuje ho a na jeho výživu neprispieva žiadnou finančnou sumou.

Matka je slobodná, s maloletým užíva spoločnú domácnosť rodinného domu, vlastníkom ktorého sú jej rodičia. Všetky poplatky spojené s užívaním rodinného domu a výdavky na domácnosť hradí sama zo svojich finančných zdrojov; nájomné rodičom neplatí. Matka vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť ako živnostníčka a jediná spoločníčka obchodnej spoločnosti H., s.r.o., IČO: 44642491, so sídlom v R.. Z daňového priznania k dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2011 vyplýva jej príjem ako fyzickej osoby 59.030,87 Eur, výdavky 56.450,56 Eur, teda hospodárenie v tomto roku vykazovalo zisk vo výške 2.580,31 Eur. Z daňového priznania k dani z príjmu právnickej osoby za roku 2011 je zrejmá daňová strata vo výške 20.056,88 Eur. Za rok 2010 matka daňové priznanie nedoložila, pričom z individuálnej účtovnej závierky zostavenej k 23.03.2012 vyplýva neuhradená strata z minulých rokov vo výške 23.886 Eur. Matka je od 01.04.2004 poberateľkou prídavku na dieťa, ktoré v roku 2010 predstavovalo sumu v celkovej výške 263,88 Eur. Daňový bonus na dieťa nepoberá, ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

Otec sa toho času zdržiava na súdu neznámom mieste. V mieste jeho trvalého pobytu je neznámy, vo výkone trestu odňatia slobody ani vo výkone väzby sa v čase zisťovania súdom nenachádzal, nie sú za neho platené odvody do Sociálnej poisťovne; otec je naďalej vedený ako samostatne zárobkovo činná osoba. Za rok 2009, 2010 a 2011 však nepodal daňové priznanie príslušnému daňovému úradu. Súd zistil, že otec naposledy toto podal za rok 2008 - v tomto roku bola vymeriavacím základom poistného suma na úrovni minimálnej mzdy, z daňového priznania k dani z príjmu fyzickej osoby vyplýva úhrnný príjem vo výške 28.597.687,- Sk, výdavky 31.384.141,- Sk a strata 2.786.454,- Sk. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXX je zrejmé, že otec je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území L., okres J., ako zastavané plochy a nádvoria - parcelné číslo XXXX, s výmerou XXX m2 a z výpisu listu vlastníctva č. XXXX vyplýva jeho spoluvlastnícky podiel v pomere 1/6 k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území L.V., okres L.V. ako zastavané plochy a nádvoria - parcelné číslo XXXX, s výmerou XXX m2, orná pôda - parcelné číslo XXXX o výmer XXX m2 a rodinný dom - parcelné číslo XXXX so súpisným číslom XXXX. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že otec bol od 10.03.2010 do 10.09.2010 vo výkone trestu odňatia slobody, do pracovného procesu bol zaradený k 21.04.2010. Z odmeny za vykonanú prácu boli odvádzané finančné sumy na úhradu výživného pre maloletú J. Z., nar.: XX.XX.XXXX, na výživu ktorej bol zaviazaný prispievať rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -77 zo dňa 21.12.2010 vo výške 100 Eur mesačne, maloletému O. príspevky na výživu vyplácané neboli. Iné vyživovacie povinnosti otca súdu už nezistil.

Maloletý O. je žiakom Základnej školy v R., v septembri nastúpi do tretej triedy. Počas predchádzajúceho štúdia sa stravoval v škole, stravné predstavovalo sumu cca 20 Eur mesačne. Nultý a prvý ročník Základnej školy absolvoval v súkromnej škole, mesačný poplatok predstavoval sumu 170 Eur mesačne, bez stravného. Maloletý O. je zdravý, platené záujmové krúžky nenavštevuje.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnostiam rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby došlo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť za strany obidvoch rodičov a a by bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťaťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,

b) zastupovanie maloletého dieťaťa,

c) správa majetku dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práv a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. Zákona o rodine, veta prvá a druhá, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Súd konštatuje, že úprava zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov prichádza do úvahy v prípade, ak rodičia spolu nežijú, ani sa spoločne nepodieľajú sa na úhrade nákladov domácnosti. Otec od decembra roku 2009 opustil spoločnú domácnosť, od tejto doby je jeho pobyt neznámy, na výživu maloletého dieťaťa neprispieva, nejaví o neho žiadny záujem. Vzhľadom k zisteným skutkovým okolnostiam súd konštatuje, že v danom prípade boli naplnené zákonné podmienky, na základe ktorých je úprava zverenia maloletého dieťaťa nevyhnutná, keďže rodičia spolu nežijú, tento stav nie je prechodný a o výkone týchto práv sa rodičia nedohodli.

Na základe šetrenia kolízneho opatrovníka neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloleté dieťa, matka riadne vykonáva svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovstva a starostlivosť, ktorú dieťaťu poskytuje, je v záujme jeho výchovy, zdravia a všestranného rozvoja. Súd pri rozhodovaní rešpektoval citové väzby maloletého dieťaťa, ako aj skutočnosť, že otec o dieťaťa nejaví žiadny záujem. Súd konštatuje, že matka sa o maloletú riadne stará, zabezpečuje jej zdravé rodinné prostredie, preto rozhodol o zverení maloletého O. do osobnej starostlivosti matky, ktorá spôsobom svojho života dáva záruku, že osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Súd súčasne konštatuje, že zverením dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov nie je dotknuté právo druhého z rodičov, teda všetky rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu ostávajú zachované. Ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia len s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 63 ods. 2 zákona o rodine (2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Podľa o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa veta prvá, o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa (ďalej len „“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže urči, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Podľa , rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného k 01.05.2010, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma 185, 19 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.

Podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za príjem sa na účely určenia súm životného minima považujú príjmy fyzických osôb, ktoré sú predmetom dane z príjmu podľa osobitného predpisu4) po odpočítaní

1.poistného na povinné zdravotné poistenie,

2. poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti,

3. preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb,

4. ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu.

Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka Pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 27/1970). V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu bude vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným určeným v zodpovedajúcej miere (R 14/1966).

V zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd je garantované právo detí na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento ústavný princíp ochrany práv zahŕňa zabezpečenie podmienok na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti, schopnosti a vývojové potreby. Medzi tieto podmienky patrí aj povinnosť rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti dieťaťa, ktorá je jeho osobným právom. Preto súd rozhodol o určení výšky tejto povinnosti vo vzťahu k povinnému rodičovi, resp. rodičovi, ktorý sa o dieťa osobne nestará, keďže dieťa, o ktorého právach súd rozhoduje, nie je schopné samo sa živiť. Vzhľadom k veku maloletého Filipa má súd vysporiadanú otázku jeho odkázanosti na zabezpečenie výživy zo strany rodičov.

Pri ustálení výšky výživného súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, zohľadnil osobnú starostlivosť matky o dieťa, vek dieťaťa, školu, ktorú navštevuje, jeho zdravotný stav, vývojové potreby, ako aj celkový vývoj životných nákladov. Procesom dokazovania súd zistil, že otec je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá naposledy podala daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby v roku 2008. V tomto roku bolo hospodárenie zo živnosti stratové, pričom daňová strata prestavovala výšku 2.786.454,- Sk, avšak z daňového priznania otca nebolo možné zistiť majetok z podnikania - otec uvedenú časť daňového priznania nevyplnil, z obratu dosiahnutého otcom však možno predpokladať, že otec dosahoval nadštandardné príjmy. Od prepustenia otca z výkonu trestu odňatia slobody (10.09.2010) je pobyt otca neznámy. Otec je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctve č. XXX pre katastrálne územie L. a tiež podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie L.V.. Otec si svoju povinnosť k maloletému O. vyplývajúcu mu z rodičovstva dlhodobo a dobrovoľne neplní, vyživovacia povinnosť ho viaže aj k maloletej J. Z., nar.: XX.XX.XXXX, ktorá mu bola súdnym rozhodnutím určená vo výške 100 Eur mesačne. Súd zhodnotil všetky skutkové okolnosti a zistil, že pomery otca umožňujú platiť výživné v navrhovanom rozsahu, s ohľadom na jeho možnosti a schopnosti. Otec je živnostníkom s predmetom činnosti na kúpu tovaru, reklamnú činnosť, v oblasti stavebníctva, nákladnej dopravy, maliarskych a natieračských prác, požičiavanie motorových vozidiel a sprostredkovateľskej činnosti v rozsahu voľnej živnosti. Vzhľadom k rôznorodosti podnikateľskej činnosti je zrejmé, že možnosti otca ako živnostníka sú rozsiahle, poskytujúce široký záber pracovných príležitostí. Vzhľadom k vyššie uvedenému sa súd spravoval ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého nie sú rozhodujúce skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery povinného rodiča, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod.. Nakoľko otec za rok 2009, 2010 a

2011 nepodal daňové priznanie, nebolo možné v konaní preukázať jeho skutočný príjem za uvedené roky. Povinnosť vyplývajúce z ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine je zákonnou povinnosťou každého povinného subjektu, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, teda jeho povinnosťou je pred súdom preukázať príjmy z inej než závislej činnosti, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnenie údajov chránených podľa osobitného predpisu na zistenie ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Pri nesplnení si tejto povinnosti dochádza k stavu, že si súd nemôže urobiť správny a úplný záver o pomeroch povinnej osoby, preto sa súd pri hodnotení pomerov otca spravoval ustanovením Zákona o rodine a konštatuje, že výška jeho priemerného mesačného príjmu je dvadsaťnásobok sumy životného minima. V zmysle o životnom minime v platnom znení sa za životné minimum jednej fyzickej osoby za obdobie od 01.05.2010 do 30.06.2010 považuje suma 185,19 Eur, teda príjem otca je na základe predpokladanej právnej skutočnosti (domnienky) vo výške 3.703,80 Eur mesačne, za obdobie od 01.07.2010 do 30.06.2011 je životným minimom suma 185,38 Eur, teda predpokladá sa, že príjem otca predstavuje výšku 3.707,60 Eur mesačne, v období od 01.07.2011 do 30.06.2012 je sumou životného minima 189,83 Eur, teda príjem otca predstavoval 3.796,60 Eur mesačne a za obdobie od 01.07.2012 doposiaľ je životným minimom suma 194,58 Eur a mesačný príjem otca je 3.891,60 Eur.

Súd naproti tomu hodnotil životnú úroveň matky, ktorá sa o dieťa osobne stará. Matka je súkromná podnikateľka, v rámci podnikateľskej činnosti dosahuje kladný hospodársky výsledok primeraný vynaloženým nákladom, prostriedkom, majetku a záväzkom vyplývajúcich z výkonu tejto činnosti. Súd súčasne zohľadnil osobnú starostlivosť matky o dieťa, skutočnosť, že všetky náklady na domácnosť a bývanie hradí výlučne zo svojich príjmov. Maloletému zabezpečuje všetky potreby, hradí náklady v súvislosti s jeho výživou, školskými povinnosťami a všestranným vývojom. Vzhľadom k veku maloletého dieťaťa možno konštatovať, že si dieťa vyžaduje sústavnú starostlivosť zo strany matky, či už v oblasti citovej a duševnej, ale aj v oblasti výchovnej. Súd zohľadňoval aj zdravotný stav maloletého dieťaťa, ktorý je v súčasnej dobe priaznivý, teda nevyžaduje si vynakladanie zvýšených výdavkov, ako aj skutočnosť, že maloletý nenavštevuje žiadne záujmové krúžky. V rozhodnom období absolvoval maloletý materskú školu, nultý ročník základnej školy a v súčasnosti navštevuje prvý stupeň povinnej školskej dochádzky. Preto pri zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností, s ohľadom na starostlivosť matky, ktorú dieťaťu poskytuje a pomery otca, súd určil výšku vyživovacej povinnosti sumou 100,- Eur mesačne, ktorú pokladá za primeranú vzhľadom k vyššie uvedeným skutkovým zisteniam, potrebám dieťaťa, jeho veku, s ohľadom na školské a mimoškolské aktivity dieťaťa, ako aj potrebu jeho duševného a telesného vývoja.

Čo sa týka počiatku určenia povinnosti otca platiť výživné, súd vychádzal z návrhu matky, ktorá žiadala určenie výživného od 01.05.2010, preto súd aj od tejto doby výživné určil, i keď výživné na maloleté dieťa možno priznať najviac tri roky spätne od podania návrhu, matka takto spätne výživné zvýšiť nežiadala, preto sa súd touto možnosťou ani nezaoberal, keďže v konaní neboli na takéto rozhodnutie preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa.

Pri takto určenom výživnom vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od 01.05.2010 do 19.07.2012 vo výške 3.200 Eur; toto súd otcovi prikázal v zmysle ustanovenia uhradiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l , písm. a) O. s .p., nakoľko sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach, s náležitosťami podľa .

Podľa ods. l v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ods. l , súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa , pri rozsudkom predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.

Podľa , predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení/.