Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-75-2012.pdf
PDF · 104.99 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/75/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci : žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava proti žalovanej: E. F., nar. X.X.XXXX, bytom X. Q. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o. so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, o zaplatenie 110,06 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Súd návrh na zaplatenie sumy 110,06 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 13,28 eur od 25.3.2011 až do zaplatenia z a m i e t a .
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 58,15 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 20.2.2012 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie sumy 110,06 eur spolu so 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 13,28 eur od 25.3.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 24.3.2011 medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postupca postúpil žalobcovi pohľadávku voči žalovanej. Postupca a žalovaná uzavreli dňa 25.1.2007 Zmluvu č. 212377942, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení dodatkov (VOP). Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania, podmienky splácania, podmienky pri neplnením zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca ďalej uviedol, že si uplatňuje dňom 25.3.2011 zákonný úrok z omeškania, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, resp. po dni riadnej splatnosti úveru podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Pokiaľ ešte nenastala riadna splatnosť úveru, navrhovateľ si uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni doručenia Oznámenia a vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Poukázal aj na ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z dôvodu, že žalovaná neplnila splátky v stanovených termínoch, porušila tým svoje zmluvné povinnosti, a tak postupca odstúpil od Zmluvy a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok žalobca nadobudol voči žalovanej pohľadávku, ktorá ku dňu postúpenia predstavovala sumu 110,06 eur, z ktorej suma 13,28 eur predstavuje istinu, suma 3,91 eur predstavuje úrok z omeškania a suma 92,87 eur predstavuje ostatné príslušenstvo.
Keďže návrh žalobcu podľa názoru súdu nebol úplný, uznesením z 5.4.2012 súd žalobcu vyzval, aby doplnil svoje skutkové tvrdenia tak, aby bolo zrejmé ako, kedy a na základe čoho vznikol žalovaný peňažný záväzok, teda čo zo žalovanej sumy predstavuje suma 13,28 eur - najmä z akých zložiek pozostáva jednotlivo a za ktoré obdobie, čo predstavuje úrok z omeškania vo výške 3,91 eur - najmä v akej výške, z akej istiny a za ktoré obdobie je vyčíslený a na základe čoho si ho uplatňuje a ako vypočítal ostatné príslušenstvo vo výške 92,87 eur a na základe čoho si ho uplatňuje a toto aj preukázal, resp. preukázal, že žalovaná k 25.3.2011 dlhovala sumu 13,28 eur, preukázal na základe čoho žalovaná dlhovala uvedenú sumu a z čoho táto suma pozostávala, predložil Všeobecné obchodné podmienky vydané veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002 a konkretizoval povinnosti žalovanej, vysvetlil súvis predložených Osobitných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby a žalovanou pohľadávkou a vyjadril sa k prípadnej aplikácii ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa Občianskeho zákonníka a o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z.
Žalobca na výzvu súdu reagoval žiadosťou o predĺženie lehoty z 30.4.2012. Súd uznesením z 11.5.2012 žalobcovi lehotu určenú uznesením z 5.4.2012 na odstránenie vád podania žalobcu, doručeného súdu 20.2.2012, nepredĺžil.
Žalobca dňa 11.6.2012 doručil súdu Všeobecné obchodné podmienky postupcu ako aj výpis z účtu žalovanej od 25.1.2007 do 24.3. neurčeného roku.
Dňa 8.6.2012 Spotrebiteľské združenie OSA oznámilo súdu svoj vstup do konania, ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej s poukazom na § 93 ods. 1-3 O.s.p.. Súčasne toto združenie vznieslo námietku premlčania práva žalobcu na žalované peňažné plnenie.
Žalobca sa v podaní doručenom súdu 16.7.2012 vyjadril k vznesenej námietke premlčania tak, že „Navrhovateľ si nárok vyplývajúci zo Zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty uplatnil návrhom zo dňa 7.2.2012. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že námietka premlčania vznesená vedľajším účastníkom nie je dôvodná.“ Žalobca súčasne požiadal o ospravedlnenie svojej neprítomnosti na pojednávaní a vyčíslil si trovy konania vo výške 103,74 eur.
Vedľajší účastník na strane žalovanej sa vo veci vyjadril prípisom doručeným súdu dňa 17.7.2012, v ktorom poukázal na spotrebiteľský charakter predmetu konania, pričom zmluva, od ktorej žalobca odvodzuje svoje nároky, obsahuje neprijateľné podmienky. Pokiaľ v danom prípade došlo k odstúpeniu od zmluvy, došlo tým aj k zrušeniu zmluvy od začiatku a každá zo zmluvných strán je s poukazom na § 457 OZ povinná vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Keďže právny predchodca žalobcu od zmluvy odstúpil najneskôr dňa 24.3.2009, splatnosť nastala najneskôr dňa 24.3.2011 a keďže žalobca podal návrh dňa 20.2.2012 je celý jeho nárok premlčaný aj podľa § 107 OZ a aj podľa § 101 OZ. Vedľajší účastník na strane žalovanej opäť vzniesol námietku premlčania práva žalobcu a vyčíslil si trovy konania vo výške 58,15 eur.
Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu ako aj žalovanej a právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu.
Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola dňa 24.3.2011 uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postupca postúpil na postupníka svoje pohľadávky voči dlžníkovi, vrátane jej príslušenstva , uvedené v Prílohe č. 1. Podľa uvedenej prílohy zostatok pohľadávky žalovanej v skupine KTK, PP, debety predstavuje sumu 110,06, istina celkom 13,28, istina (n. KTK) 13,28,
Zml.omešk.(n.KTK) 3,87, Ostatné príslušenstvo celkom (t.j. poplatky + náklady) 92,87, Príslušenstvo pohľadávky celkom (bez zákonného úroku z omeškania) 96,74, Počet dní omeškania 1270.
Súd mal taktiež za preukázané, že postupca (Slovenská sporiteľňa, a.s.) dňa 25.1.2007 uzavrela so žalovanou Zmluvu o vydaní a používaní Platobnej karty k číslu účtu 212377942, so špecifikovanými operáciami na účte a limitmi platobnej karty. Žalovaná, podľa textu formuláru uvedenej zmluvy, ako majiteľ účtu a držiteľ karty vyhlásila, že sa oboznámila so súčasťami zmluvy, ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 1.8.2002, Obchodné podmienky pre poskytovanie a používanie elektronických služieb a platobných kariet vydané bankou s účinnosťou od 10.9.2002, Sadzobník a podmienky určené zverejnením. Súd konštatuje, že z uvedenej zmluvy postupcovi nevyplývajú žiadne oprávnenia a žalovanej nevyplývajú žiadne povinnosti. Totožné zmluvné strany súčasne dňa 25.1.2007 uzavreli aj Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby, ktorej predmetom je vedenie/zmena bežného účtu, poskytnutie špecifikovaných elektronických služieb, vydanie platobnej karty a poskytnutie nešpecifikovaného povoleného prečerpania, po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach. Ani z tejto zmluvy žalovanej nevyplývajú žiadne povinnosti.
Z predloženého výpisu z účtu žalovanej č. XXXXXXXXX vyplýva, že na účet žalovanej bola dňa 25.1.2007 bezhotovostne, neznámym vkladateľom, vložená suma 45.000,- Sk a v ten istý deň bola v hotovosti vybraná z tohto účtu suma 30.000,- Sk. Postupne plusový zostatok na účte žalovanej klesal a od 30.10.2007 mala žalovaná mínusový zostatok na účte - 4,- Sk, ktorý k 31.12.2008 narástol na sumu
- 1.255,80 Sk.
Konanie pred súdom sa zahajuje na návrh. Návrh (žaloba) musí okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) obsahovať tiež náležitosti uvedené v § 79 ods. 1 O.s.p., teda okrem iného aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a musí z neho byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha (tzv. žalobný petit). Súd totižto nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhnuté, pričom musí svojim rozhodnutím žalobný petit vyčerpať a nesmie ho (s výnimkou prípadov podľa § 153 ods. 2 O.s.p.) prekročiť. V žalobe teda musí byť presne a jednoznačne označená povinnosť, ktorá má byť súdnym rozhodnutím žalovanému uložená, v prípade peňažného plnenia, musí byť uvedená suma, ktorú má žalovaný zaplatiť. Súčasne musia byť uvedené zrozumiteľne rozhodné skutočnosti, z ktorých žalobca odvodzuje práva a povinnosti formulované v žalobnom petite.
Pokiaľ žaloba neobsahuje všetky požadované náležitosti, sudca alebo poverený zamestnanec súdu v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania.
V danom prípade bolo zrejmé, že žalobca sa domáha zaviazania žalovanej na zaplatenie žalovanej sumy 110,06 eur s príslušenstvom v súvislosti so Zmluvou uzavretou dňa 25.1.2007, pričom žalobca v návrhu uviedol, že žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 13,28 eur, úroku z omeškania vo výške 3,91 eur a ostatného príslušenstva vo výške 92,87 eur. Podľa skutkových tvrdení uvedených v žalobnom návrhu, postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky, avšak žalovaná v určených termínoch neplnila splátky, a tak postupca odstúpil od zmluvy. Súd v danom prípade vyzval žalobcu uznesením z 5.4.2012 na doplnenie skutkových tvrdení, keďže z návrhu a predložených listinných dôkazov súdu nebolo zrejmé na základe akého (ne)zmluvného vzťahu postupca žalovanej plnil, nebolo zrejmé pod ktorú hmotnoprávnu normu podradiť žalované peňažné plnenie. Súdu nebolo zrejmé kedy a na základe čoho vznikol žalovaný peňažný záväzok, keďže z predložených zmlúv uzavretých dňa 25.1.2007 medzi postupcom a žalovanou (Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty a Zmluva o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby) nevyplývali žiadne povinnosti žalovanej. Postupcovi vyplývala povinnosť poskytnúť žalovanej vedenie účtu, elektronické služby - internetbanking a telephonebanking, vydanie platobnej karty a poskytnutie povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených v OP. Z takto vymedzeného predmetu zmluvy nie je zrejmé, že by sa zmluvné strany dohodli na poskytnutí úveru, ako to žalobca naznačuje v návrhu, najmä nie sú zrejmé podmienky čerpania úveru, jeho výška, keď ani v jednej z
uzavretých zmlúv nie sú uvedené podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z..
Je nesporné, že v prípade poskytnutia úveru postupcom ako bankou fyzickej osobe, by takýto úver bol spotrebiteľským a na zmluvný vzťah zmluvných strán by dopadala právna úprava obsiahnutá v zákona č. 258/2001 Z.z. a v § 52 a nasl. OZ. Žalobca napriek výzve súdu až do vyhlásenia dokazovania za skončené súdu nepredložil a neoznačil žiadny dôkaz a ani nespresnil rozhodujúce skutočnosti na preukázanie dôvodnosti jeho nároku na žalované peňažné plnenie. Predloženie výpisu z účtu žalovanej, na ktorý v texte žaloby a jej doplnení žalobca ani neodkázal, nie je možné považovať za zákonom vyžadované opísanie rozhodujúcich skutočností a ani za dôkaz, keďže sa takého dôkazu žalobca nedovoláva. Bolo by v rozpore s ústavnou zásadou rovnosti účastníkov (čl. 37 odst. 3 Listiny základných práv a slobôd), aby súd svojou činnosťou (analýzou predložených listín) v podstate plnil (a nahradzoval) procesnú aktivitu žalobcu, keďže ide splnenie požiadavky kladenej na žalobcu ustanovením § 79 ods. 1 veta druhá O.s.p..
Z obsahu návrhu vo veci je zrejmé, že žalobca sa domáha od žalovanej, ako úverovej dlžníčky, peňažného plnenia v presne vyčíslenej sume, pričom žalobca špecifikoval, aj z čoho žalovaná suma pozostáva, avšak napriek výzve súdu žalobca nešpecifikoval spôsob, na základe čoho a ako k sume v žalovanej výške dospel. Formálne náležitosti žalobný návrh obsahoval, a tak súd nepostupoval podľa § 43 ods. 2 O.s.p..
Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Citované ustanovenie určuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov.
Súd vzhľadom na znenie § 5 ods. 1 a 2 O.s.p. má poučovaciu povinnosť len o procesných právach účastníka konania, avšak len voči účastníkovi, ktorý nie je zastúpený v konaní právnym zástupcom. V žiadnom prípade súd nemôže poučovať hmotnoprávne a uvádzať účastníkovi nad rámec § 118 ods. 2 O.s.p. a § 120 ods. 4 O.s.p., ktorú skutočnosť na preukázanie existencie hmotného práva má účastník konania preukázať a akým dôkazom. O právach a povinnostiach, ktoré pre účastníka vyplývajú z hmotného práva, súd nepoučuje. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v žalobe, keď nepreukázal dôvod, pre ktorý žalovanú žaluje o peňažné plnenie. Žalobca mal a mohol dôkazy produkovať, označovať až do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 120 ods. 4 O.s.p.). Súd, s poukazom na § 120 ods. 1 O.s.p. nebol povinný žalobcu vyzvať na predloženie konkrétnych dôkazov, najmä keď súd môže len výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci konania. Súd v danom prípade nezistil v priebehu konania žiadnu výnimočnosť veci vedúcu k potrebe vyhľadania dôkazov súdom v prospech (v tomto smere) procesne nečinného žalobcu.
Výsledok tohto sporu totižto závisí od procesnej aktivity účastníkov konania, teda od formálnej pravdy a nie od skutočného stavu veci, keďže zásada materiálnej pravdy sa už v občianskom súdnom konaní neuplatňuje. Výnimkou sú spotrebiteľské vecí, v ktorých súdy zo zákona poskytujú spotrebiteľom ochranu.
S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu zamietol, keď vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremena preukázania dôvodnosti žalobného návrhu. Z predložených listinných dôkazov nie je zrejmé na základe čoho žalovaná údajne dlhuje žalobcovi sumu 13,28 eur, nie je ani zrejmé, kedy sa táto suma stala splatnou a na základe čoho. Jej výška je nepreskúmateľná, keď žalobca neuviedol kedy a v akej výške bol čerpaný ním tvrdený úver a nie je zrejmé, koľko už žalovaná na takýto úver uhradila. Obdobne je tomu tak aj so žalobcom tvrdenou sumou úroku z omeškania vo výške 3,91 eur a ostatného príslušenstva vo výške 92,87 eur. Vo výpise predloženom žalobcom nie je uvedené meno osoby, ktorá na účet žalovanej vložila sumu 45.000,- Sk dňa 25.1.2007. Navyše, pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť dodržaná písomná forma (§ 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z.) a zmluva musí obsahovať podstatné náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.. Žalobca však existenciu takejto zmluvy nepreukázal a z ním predloženej zmluvy a obchodných podmienok ani nevyplýva, že by táto zmluva mala byť súčasne aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Žalobca obdobne nepreukázal, ani tvrdené odstúpenie od zmluvy, pričom odstúpiť možno len od platnej zmluvy.
Aj keď z čl. 17 spisu je zrejmé, že žalovaná bola k 24.3.2011 v omeškaní 1270 dní, súd na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom na strane žalovanej neprihliadol, keď vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena žalobcom pri preukazovaní dôvodnosti žalovaného peňažného plnenia, nie je možné ani prihliadnuť na takúto námietku, keďže bez ďalšieho nie je zrejmé aká premlčacia doba sa na vzťah účastníkov konania vzťahuje (či § 101 OZ, resp. § 106 OZ, resp. § 107 OZ), a kedy si mohol žalobca, resp. postupca, svoje právo na peňažné plnenie prvý raz uplatniť. Bez preukázania týchto skutočností významných pre začatie plynutia premlčacej doby, nie je možné ani prihliadnuť na námietku premlčania. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu zamietol v celom rozsahu, keďže žalobca ani nepreukázal, že žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou akejkoľvek sumy, a tade že žalobcovi vzniklo právo aj na úrok z omeškania, s poukazom na s § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 vládneho nariadenia 87/1995 Z.z. .
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade bola úspešným účastníkom žalovaná, ktorej súd náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že táto postupom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. súdu nenavrhla rozhodnúť aj o náhrade trov konania. Takýto návrh však podal vedľajší účastník na strane žalovanej, a tak mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 58,15 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony právnej služby (prevzatie veci, vyjadrenie s námietkou premlčania) po 16,60 € a režijný paušál 2 x po 7,63 € za úkon + 20 % DPH (9,69 eur). Súd hodnotu príslušenstva do tarifnej hodnoty veci nezahrnul, najmä keď z tejto hodnoty sa neplatí ani súdny poplatok za návrh. Náhrada trov konania je s poukazom § 149 ods. 1 O.s.p. splatná do rúk právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej.
Lehota na plnenie žalobcu je určená v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná č. 6,
Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.