Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Er-123-2010.pdf
PDF · 81.8 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/123/2010
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného R. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XX, XXX XX L. L., štátny občan SR, zast. AK JUDr. Andrea Slezáková s.r.o. so sídlom Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 860 999, proti povinnému H. Č., X.. XX. XX. XXXX, L. Š. Ž. XXX, XXX XX J., štátny občan SR, na vymoženie uloženej povinnosti - zročného výživného za obdobie 13. 03. 2007 do 31. 12. 2009 vo výške 2.495,82 Eur a ďalej bežné výživné na čas od 01. 01. 2010 vo výške 149,37 Eur mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom so sídlom exekútorského úradu Banská Bystrica, Horná 23, 974 01 Banská Bystrica ako nástupcom súdneho exekútora JUDr. Tomáša Boľoša so sídlom exekútorského úradu Banská Bystrica, Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 9/2010, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie uloženej povinnosti - zročného výživného za obdobie 13. 03. 2007 do 31. 12. 2009 vo výške 2.495,82 Eur a ďalej bežné výživné na čas od 01. 01. 2010 vo výške 149,37 Eur mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 20C/56/2007-81 zo dňa 18. 09. 2007.
Poverením č. 5601 051524 zo dňa 28. 01. 2010 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Tomáša Boľoša so sídlom exekútorského úradu Banská Bystrica, Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju viedol pod spis. zn. EX 9/2010. Dňom 12. 01. 2012 bol súdny exekútor JUDr. Tomáš Boľoš z funkcie súdneho exekútora odvolaný, dňom 13. 01. 2012 bol ako jeho náhradník ustanovený Mgr. Jozef Deák.
V podaní zo dňa 13. 03. 2012, doručenom tunajšiemu súdu dňa 15. 03. 2012, podal povinný návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že počas vykonávania predmetnej exekúcie došlo k vymoženiu zameškaného výživného, bežného výživného ako aj trov exekúcie oprávneného a súdneho exekútora. Povinný podľa svojho vyjadrenia hradí oprávnenému bežné mesačné výživné vo výške 149,37 Eur riadne a včas od apríla 2010 zo svojho účtu na základe trvalého príkazu, t.j. ho hradí "dobrovoľne", pričom tieto úhrady pravidelne potvrdzuje právny zástupca oprávneného súdnemu exekútorovi do exekučného spisu. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom vymáhania je už iba bežné výživné, ktoré je hradené z
účtu povinného, t. j. "mimo exekúcie" a je tu predpoklad jeho hradenia riadne a včas v dôsledku realizácie trvalého príkazu na úhradu bežného výživného vo výške 149,37 Eur z účtu povinného oprávnenému, povinný navrhuje zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 2 v spojení s ust. § 58 ods. 1 a ust. § 80 Exekučného poriadku.
Súdny exekútor na výzvu súdu dňa 15. 06. 2012 oznámil, že ku dňu napísania tohto podania povinný uhradil celé zameškané výživné. Trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní boli uhradené vo výške 350 Eur, t.j. celý nárok vyplývajúci z návrhu na vykonanie exekúcie v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/123/2010-21 zo dňa 24. 03. 2010, ktorým súd exekúciu v časti vymáhania trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní do výšky 271,54 Eur zastavil. Zo strany povinného boli taktiež uhradené trovy exekúcie súdneho exekútora. V súčasnosti povinný pravidelne uhrádza oprávnenému priamymi úhradami vždy k 15. dňu v mesiaci bežné výživné vo výške 149,37 Eur, o čom je súdny exekútor informovaný právnym zástupcom oprávneného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súdny exekútor súdu oznámil, že si trovy exekúcie v prípade jej zastavenia neuplatňuje. Súdny exekútor vo svojom podaní zároveň uviedol prehľad úhrad povinného spolu s uvedením dátumov a výšky úhrady.
K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa v podaní zo dňa 15. 06. 2012 vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu oprávnený, ktorý uviedol, že podľa ust. § 80 Exekučného poriadku je možné zastaviť len exekúciu vykonávanú zrážkami zo mzdy, v tomto prípade však súdny exekútor zrážky zo mzdy povinného nevykonáva, povinný je samostatne zárobkovo činnou osobou. Preto navrhuje návrh povinného ako nedôvodný zamietnuť. Oprávnený zároveň uviedol, že nie je možné posudzovať správanie povinného len v tomto čase, kedy si plní svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas a založiť na tejto skutočnosti predpoklad, že aj naďalej si bude vyživovaciu povinnosť plniť dobrovoľne. Súd by mal pri svojom rozhodovaní zobrať do úvahy aj skutočnosti ako dôvod omeškania povinného s plnením vyživovacej povinnosti, či má povinný stály príjem, či bol právoplatne odsúdený pre trestný čin zanedbania povinnej výživy, ako aj stanovisko oprávneného. Na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného nemalo kladný vplyv ani trestné stíhanie, v dôsledku čoho bol oprávnený nútený podať návrh na vykonanie exekúcie. Povinný si začal plniť svoju vyživovaciu povinnosť až pod hrozbou nútenej realizácie vyživovacej povinnosti z jeho majetku v exekučnom konaní. Oprávnený vo svojom podaní zároveň vyjadril svoje presvedčenie, že aj súd exekúciu zastaví, povinný si opäť nebude plniť svoju vyživovaciu povinnosť.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "O. s. p."), sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 154 ods. 1 O. s. p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 160 ods. 2 O. s. p., ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
Podľa § 167 ods. 2 O. s. p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, súd na základe zhodných tvrdení povinného, oprávneného a súdneho exekútora, považuje za preukázané, že po vydaní exekučného titulu zaniklo právo ním priznané (právo na plnenie jednotlivých opakujúcich sa dávok zročných v čase vydania rozhodnutia), a to splnením (vymožením) zo strany povinného. Nakoľko v čase rozhodovania súdu povinný nemá voči oprávnenému dlh na výživnom uložený mu exekučným titulom, súd považoval návrh na zastavenie exekúcie podaný povinným za dôvodný.
Súd v danej veci zobral do úvahy aj skutočnosť, že povinný vymáhaný nárok podľa vyjadrenia súdneho exekútora a prehľadu platieb povinného vypracovaného súdnym exekútorom uhradil v lehote do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ako aj skutočnosť, že počnúc mesiacom máj 2010 povinný pravidelne riadne a včas uhrádza bežné výživné priamo na účet oprávneného, čo bolo potvrdené aj zo strany oprávneného a súdneho exekútora. Povinný taktiež uhradil všetky trovy exekúcie, úhrada ktorých môže mať pre povinného v budúcnosti pre prípad ďalšieho exekučného konania odstrašujúci účinok. Na základe dlhodobých pravidelných riadnych a včasných úhrad výživného zo strany povinného pred podaním návrhu na zastavenie exekúcie súd tak mal za to, že existuje predpoklad jeho hradenia aj do budúcnosti. Pokiaľ oprávnený vo svojom vyjadrení vyjadril obavu z neplnenia vyživovacej povinnosti zo strany povinného riadne a včas v zmysle exekučného titulu v budúcnosti, súd konštatuje v takomto prípade oprávnený je oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie, v súvislosti s ktorým by povinnému vznikla opäť povinnosť na úhradu ďalších trov exekúcie. Pokiaľ oprávnený poukázal na skutočnosť, že pokiaľ ide o plnenie vyživovacej povinnosti, na povinného nemalo kladný vplyv ani trestné stíhanie, súd v tejto veci konštatuje, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 6T/50/2009 zo dňa 18. 08. 2009 súd trestné stíhanie povinného ako obvineného pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy zastavil, pretože zanikla trestnosť činu v zmysle osobitného ustanovenia o účinnej ľútosti podľa ust. § 86 písm. a) Trestného zákona, keďže povinný uhradil v celom rozsahu dobrovoľne dlžné výživné oprávnenej osobe a nedošlo k spôsobeniu trvalo nepriaznivých následkov u vyživovaných osôb.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd v zmysle ust. § 58 ods. 1 v spojení s ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Na výzvu súdu súdny exekútor oznámil, že v prípade zastavenia exekúcie trovy exekúcie v tomto konaní neuplatňuje. Vzhľadom na uvedené súd o trovách súdneho exekútora rozhodol tak, že ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy vo výške 621,54 Eur (trovy právneho zastúpenia). Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/123/2010-21 zo dňa 24. 03. 2010 súd exekúciu v časti vymáhania trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní do výšky 271,54 Eur na základe návrhu oprávneného zastavil. Nakoľko však podľa vyjadrenia súdneho exekútora a prehľadu platieb povinného ním vypracovaného povinný trovy právneho zastúpenia oprávneného uhradil v plnej výške, súd o trovách oprávneného rozhodol tak, že ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 O. s. p.). Odvolaniu podanému proti
rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.