Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/78/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcu BL Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanej Y. S., Y.. X.X.XXXX, E. K. - N. XX, štátny občan SR, o zaplatenie 331,94 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 20.4.2012 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 331,94 eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 28.4.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzavrela so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok, súčasťou ktorej bola aj pohľadávka voči žalovanej. Žalovaná ako záujemca uzavrela s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom zmluvu č. 3192288. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu. Žalovaná sa zaviazala v zmysle zmluvy riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku. Povinnosťou žalovanej bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve/Dodatku o pripojení. Žalovaná bola sankcionovaná za to, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jej karta z prevádzky vypojená. Žalobca vystavil žalovanej faktúru č. 7903139526 splatnej ku dňu 27.4.2009 znejúcej na sumu 331,94 eur (10.000,- Sk). Nezaplatením faktúry v lehote splatnosti sa žalovaná dostala do omeškania, čím si žalobca uplatnil nárok na 9,25 % úrok z omeškania z dlžnej sumy od 28.4.2009 do zaplatenia.

Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

Na pojednávanie sa nedostavil žalobca, právny zástupca žalobcu, žalovaná, u ktorých predvolanie na pojednávanie bolo riadne a včas doručené. Právny zástupca žalobcu žiadal, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovaná sa neospravedlnila z neúčasti na pojednávaní a nežiadala odročiť pojednávanie, preto súd konal v zmysle (ďalej len ).

Súd vykonal dokazovanie najmä žalobou, zmluvou o pripojení Fix zo dňa 7.11.2007, dodatkom k zmluve o pripojení Fix zo dňa 7.11.2007, faktúrou č. 7903139526, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., vyjadrením právneho zástupcu žalobcu zo dňa 28.6.2012 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu o pripojení Fix dňa 7.11.2007. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie programu služieb Fix 500. V dodatku v tabuľke č. 1 bola uvedená zmluvná pokuta, na ktorú sa zaviazala žalovaná v sume 331,94 eur (10.000,- Sk). V bode 1 písm. c) sa zaviazala žalovaná riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení Fix. V bode 1 písm. e), v prípade ak účastník nesplní svoju povinnosť realizovať pravidelné zmluvné dobíjanie podľa bodu 1 písm. d) dodatku, záväzok účastníka realizovať zmluvné dobíjanie za zúčtovacie obdobie nasledujúce po zúčtovacom období, v ktorom účastník porušil svoju povinnosť realizovať pravidelné zmluvné dobíjanie v lehote do 28 kalendárnych dní od posledného dňa zúčtovacieho obdobia, v ktorom došlo zo strany účastníka k porušeniu povinnosti realizovať pravidelné zmluvné dobíjania. V bode 3 sa žalovaná zaviazala, že v prípade porušenia zmluvných povinností, najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) alebo v bode 2 alebo v článku 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a) až c) všeobecných podmienok, je povinná uhradiť podniku zmluvnú pokutu. Právny predchodca žalobcu si faktúrou č. 7903139526 vyfakturoval za zúčtovacie obdobie od 8.3.2009 do 7.4.2009 zmluvnú pokutu v sume 331,94 eur.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2011, ktorú uzavrela spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so žalobcom bola predmetná pohľadávka postúpená.

Podľa , (ďalej len ), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa , , účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy podľa uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením , ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa veta prvá , ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami , 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa , súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V prejednávanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty dohodnutej pri uzavretí dodatku k zmluve o pripojení medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu, ktorá mala byť dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok kúpnej zmluvy. Z predložených dôkazov nie je zrejmé k akým konkrétnym porušeniam zo strany žalovanej došlo, teda súd nemohol vyvodiť v akom období žalovaná porušila svoje povinnosti, v akom časovom období neplatila faktúry. Z dodatku vyplýva, že zmluvná pokuta je dojednaná paušálne, teda v sume 10.000,- Sk, ktorá nie je odstupňovaná pri akých konkrétnych porušeniach je povinná žalovaná zaplatiť takúto sumu. Taktiež zmluvná pokuta nezohľadňuje dlhodobosť zotrvania vo vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. Žalobca uvádzal, že vystavil žalovanej faktúru, avšak táto faktúra bola vystavená právnym predchodcom žalobcu.

Zmluvná pokuta je právnym inštitútom, ktorého účelom je zabezpečenie splnenia dohodnutého záväzku. Pre platnosť dojednania zmluvnej pokuty sa vyžaduje písomná forma a z dohody musí byť zrejmá výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia. Ustanovenie nestanovuje maximálnu výšku zmluvnej pokuty, avšak otázku primeranosti zmluvnej pokuty je potrebné posudzovať z hľadiska významu zabezpečovanej povinnosti a po zohľadnení všetkých okolností daného prípadu. Zároveň súd musí skúmať, či dojednanie zmluvnej pokuty nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Každopádne z listinného dôkazu vyplýva, že v predmetnej veci bola zmluvná pokuta dohodnutá pre prípad omeškania s úhradou. Súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade omeškania dlžníka so splnením záväzku v zmysle veriteľovi vzniká právo na uplatnenie úrokov z omeškania, pričom účelom tohto inštitútu je taktiež sankcionovať dlžníka za nesplnenie svojho záväzku. Preto pri potenciálnej úvahe dojednanie o zmluvnej pokute v dodatku by v súčasnosti malo povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože ak je splnenie niektorej povinnosti zabezpečené viacerými právnymi inštitútmi, je nevyhnutné v takej zmluve, ktorej obsah jedna zo zmluvných strán nemá možnosť ovplyvniť, posúdiť primeranosť použitia viacnásobného zabezpečenia povinnosti. V danom prípade právnemu predchodcovi žalobcu priamo zo zákona vyplýval nárok na úrok z omeškania v súvislosti s porušením povinnosti žalovanej uhradiť splátky riadne a včas. Ak má byť zmluvnou pokutou sankcionované rovnaké porušenie povinnosti ako zabezpečujú uvedené právne inštitúty, tak dojednanie zmluvnej pokuty pre ten istý prípad už možno považovať za zmluvnú podmienku, ktorá zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán z hľadiska zabezpečovacieho charakteru tohto inštitútu. Vzhľadom na uvedené súd dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty považoval za podmienku spôsobujúcu nerovnováhu v právach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa a táto podmienka mala byť daná do súladu s ustanoveniami , 54 napriek tomu, že síce k uzavretiu zmluvy došlo po 1.4.2004, avšak právny predchodca žalobcu neupravil ustanovenia tak ako si to vyžaduje právo Európskej únie. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol, keďže predmetom bola zmluvná pokuta.

Nemožno popierať význam zmluvnej pokuty a ani jej dojednania, ale treba dbať aj na skutočný zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty ako inštitútu súkromného práva, zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch. Žalobca ponúka žalovanej svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť žalobca od spotrebiteľov v paušálnej výške bez ohľadu na to o aké zmluvné porušenie pôjde a hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek porušení. Takže zmluvné pokuty neobchádza ani aspekt neurčitosti (.... ak poruší niektorú z povinností ....). Právny predchodca žalobcu vo svojom dodatku označuje neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov a zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne, sú neakceptovateľné a predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zo skutočností a listinných dôkazov, ktoré nepreukazujú k akému konkrétnemu porušeniu došlo, ako dlho bola žalovaná v záväzkovom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu, ako dlho zostávalo do skončenia záväzkového vzťahu, teda doby viazanosti, súd vyhodnotil, že ide o štandardné zmluvy, ktoré sú postavené na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, ktoré sú v rozpore s cieľom Smernice. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaná v konaní mala úspech, avšak žiadne trovy konania jej nevznikli v súvislosti s týmto konaním, preto jej súd trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

Podľa , , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.