Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozhodnutie_10C-147-2011.pdf
PDF · 79.79 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/147/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcov: v rade 1/ B.. C. R., U.. XX.X.XXXX, R. O. XX, Š.Ú., v rade 2/ C. R., U.. XX.X.XXXX, R. O. XX, Š., oboch právne zastúpených JUDr. Milanom Hablákom, advokátom so sídlom v Martin, M.R.Štefánika 48, proti žalovaným: v rade 1/ F.É. E., U.. XX.X.XXXX, U. R. T. Š., t.č. na neznámom mieste, v rade 2/ D. E.G., U.. X.XX.XXXX, U. R. T. Š., t.č. na neznámom mieste, obom zastúpeným opatrovníkom Obec Horná Štubňa, v konaní o zaplatenie 1.100,--€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v rade 1/ a žalobkyni v rade 2/ oprávneným spoločne a nerozdielne sumu 1.100,--€, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba z a m i e t a .
Žalovaná v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi v rade 1/ a žalobkyni v rade 2/ oprávneným spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume 201,62€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcov v rade 1/ a 2/ JUDr. Milana Habláka, číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.2.2011 sa žalobcovia proti žalovaným domáhali zaplatenia sumy 1.100,--€ s 9%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 50,-€ od 11.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 350,-€ od 11.11.2010, zo sumy 350,--€ od 11.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 350,-€ od 11.1.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu žalobcovia odôvodnili tou skutočnosťou, že ako majitelia bytu, nachádzajúceho sa na Ul. I. X/ XX H. G., uzavreli so žalovanými zmluvu o nájme tohto bytu aj s príslušenstvom a zariadením, pričom nájomný pomer vznikol 1.4.2010 a bol uzavretý na dobu určitú do 31.3.2011. Nájomné bolo dohodnuté v sume 350,-€ mesačne a zročné bolo do desiateho dňa prechádzajúceho mesiaca na účet žalobcov. Žalovaní sa však dostávali do omeškania s úhradou nájomného a za október 2010 dlhujú žalobcom sumu 50,--€, za november 2010, december 2010 a január 2011 po 350,-€ mesačne, spolu teda dlhujú 1100,--€. Napriek výzve túto sumu žalovaní nezaplatili. Z dôvodu neplatenia riadneho nájomného sa žalobcovia so žalovanými dohodou zo dňa 21.1.2011 dohodli na ukončení nájmu k 31.1.2011.
V priebehu konania žalobcovia na žalobe zotrvali.
Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili, pretože sa im ju nepodarilo doručiť do vlastných rúk vzhľadom na skutočnosť, že sa nezdržiavajú v mieste svojho trvalého bydliska a iné miesto ich pobytu sa súdu napriek rozsiahlym šetreniam, zistiť nepodarilo. Súd preto žalovaným v rade 1/ a 2/ ustanovil podľa § 29 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku (zák.č.99/1963 Zb., ďalej len O.s.p.) opatrovníka pre konanie v osobe Obce Horná Štubňa, kde mali žalovaní v rade 1/ a 2/ naposledy trvalé bydlisko, ktorá potom žalovaných v konaní zastupovala.
Na pojednávaní dňa 19.7.2012 súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov a čítaním listín pripojených do súdneho spisu.
Z výpovedí žalobcov jednoznačne vyplynulo, že sa pridržiavajú skutočností tvrdených v žalobe a že nájomný vzťah dohodou ukončili ku koncu januára 2011. Od podania žaloby žalovaní na úhradu dlhu nič nezaplatili. Súčasťou dohody o ukončení nájomnej zmluvy je aj vyúčtovanie nájomného a dlhu na nájomnom.
Okrem výsluchu účastníkov súd prečítal listiny pripojené do súdneho spisu.
Z nájomnej zmluvy, ktorá bola uzavretá 31.3.2010 súd zistil, že žalovaným vzniklo na základe tejto nájomnej zmluvy právo nájmu od 1.4.2010 a nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.3.2011. Nájomcovia sa v článku VII. tejto nájomnej zmluvy zaviazali platiť mesačné nájomné v sume 350,--€, v ktorom boli zahrnuté aj mesačné zálohy za plnenia, spojené s užívaním nehnuteľností a to do desiateho dňa predchádzajúceho mesiaca majiteľom bytu, teda žalobcom.
Z dohody o ukončení zmluvy o nájme bytu, ktorú uzavreli účastníci konania dňa 21.1.2011 bolo zrejmé, že nájomný vzťah zanikol dohodou k 31.1.2011 a to pre neplatenie nájomného v dohodnutých termínoch. Súčasťou tejto dohody bolo aj vyúčtovanie nájomného, z ktorého vyplynulo, že žalovaní za rok 2010 dlhovali žalobcom sumu 750,--€, pričom k januáru 2011, keď bol vyúčtovanie vyhotovené, nezaplatili žalobcom žiadnu úhradu. Na tomto vyúčtovaní sa nachádza aj podpis žalovanej v rade 1/.
Z výpisu z listu vlastníctva č.XXXX pre k.ú. Q., Obec G. súd zistil, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č.XX v dome číslo súpisné XXXX, postavenom v Q. na parcele č.XXX/X.
V konaní nebol produkovaný dôkaz, preukazujúci, že by boli žalovaní v rade 1/ a 2/ ku dňu vyhlásenia rozsudku, dlh na nájomnom spolu vo výške 1.100,--€ zaplatili. Povinnosť platiť nájomné pre žalovaných vyplýva z ustanovení nájomnej zmluvy, ale aj z ustanovenia § 671 ods.1 Občianskeho zákonníka (Zák.č.40/1964 Zb.), podľa ktorého je nájomca povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Vzhľadom na skutočnosť, že nárok žalobcov na istinu titulom dlžného nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním bytu bol podľa presvedčenia súdu nepochybne preukázaný, súd k zaplateniu tejto sumy obidvoch žalovaných zaviazal.
Pokiaľ však žalobcovia uplatňovali ako sankciu za omeškanie s úhradou nájomného za byt nárok na úroky z omeškania, súd tento nárok za dôvodný nepovažoval.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ktorým sa spravujú vzťahy medzi účastníkmi konania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné, alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný platiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že žalobcovia uplatnili nárok na inú majetkovú sankciu, než im prislúchala pri omeškaní s úhradou nájomného podľa § 697 Občianskeho zákonníka.
Nárok na úroky z omeškania súd preto nepovažoval za dôvodný a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu preto zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku a nárok žalujúcej strany na náhradu trov konania pomerne krátil v závislosti od ich úspechu a neúspechu vo veci. Žalujúca strana uplatnila nárok na náhradu trov konania, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku zo žalobného návrhu v sume 66,-€, a z odmeny právneho zástupcu žalobcu za tri úkony právnej služby po 61,41€ a z režijného paušálu za tri úkony právnej služby po 7,41€ (trovy právneho zastúpenia boli uplatňované podľa Vyhlášky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Spolu trovy konania, ktoré žalobcovia účelne vynaložili, predstavovali sumu 272,46€. Žalobcovia ku dňu vyhlásenia rozsudku uplatňovali celkovo sumu 1266,05€ (1100,--€ + vyčíslený nárok na požadované úroky z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku v sume 166,05€) Z toho boli úspešní len v sume 1100,-€, ktorá predstavuje 87% uplatneného nároku a neúspešní boli v sume 166,05€, ktorá predstavuje 13% uplatneného nároku. Čistý úspech žalobcov po odpočítaní neúspechu od úspechu potom predstavuje 74% uplatneného nároku. Len v takomto pomere súd žalobcom priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré sú žalovaní povinní zaplatiť v zmysle ustanovenia § 149 ods.1 O.s.p. na účet právneho zástupcu žalobcov advokáta spoločne a nerozdielne. Súd teda žalobcom priznal náhradu trov konania v sume 201,62€.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.