Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/97/2023

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovejv právnej veci navrhovateľa 1/ K.. S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. povstania českého ľudu XXXX/XX, XXX XX D., v konaní zast. Advokátska kancelária NEXUS SEMPER, s. r. o., so sídlom Begóniová 19, 821 07 Bratislava - mestská časť Vrakuňa, IČO: 53 407 997, v mene ktorej advokáciu ako konateľ vykonáva advokátka JUDr. Michaela Maťuchová a navrhovateľa 2/ K.. K. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX T., proti odporcovi X.. Q. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. V. XXXX/X, XXX XX T., v konaní zast. MÚDRY & MINÁRIKOVÁ advokátska kancelára s. r. o., so sídlom Palackého 6403, 911 01 Trenčín, IČO: 52 418 219, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa 1/ a navrhovateľa 2/ proti rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín č.k. -50 zo dňa 17. júla 2023, takto

rozhodol:

I. Na odvolanie navrhovateľa 2/ s a n e p r i h l i a d a .

II. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č.k. -50 zo dňa 17. júla 2023 p o t v r d z u j e .

III. Odporcovi p r i z n á v a proti navrhovateľovi 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa 1/, navrhovateľa 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 19.06.2023.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným dňa 19.06.2023 sa navrhovatelia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zaviazal odporcu udeliť navrhovateľovi 1/ plnú moc na konanie v mene spoločnosti Klinika ReFit, s. r. o., IČO: 46 436 928, so sídlom Bratislava

- mestská časť Ružinov, Gagarinova 5B, a to na všetky právne úkony robené v tejto spoločnosti a to najmä na uzatváranie a podpisovanie zmluvných vzťahov, zastupovanie pred všetkými štátnymi a verejnými inštitúciami Slovenskej republiky, štátnymi orgánmi Slovenskej republiky, najmä pred príslušným daňovým úradom, pred oddeleniami Slovenskej pošty a.s., políciou, bankovými inštitúciami, obchodným registrom, súdmi v bežných právnych úkonoch, na zastupovanie pred obchodnými partnermi

- súkromnými spoločnosťami, aby vykonával všetky úkony, prijímal doručované písomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzatváral zmiery, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal nároky, uzatváral zmluvy a to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie s úradne overeným podpisom.

3. Nariadenia neodkladného opatrenia sa navrhovatelia domáhali s odôvodnením, že sú spoločníkmi obchodnej spoločnosti Klinika ReFit, s. r. o., Bratislava, IČO: 46 436 928 (ďalej aj len „Spoločnosť“). Odporca je jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti APONEX, s.r.o., Trenčín, IČO: 56 572 840, ktorá je tretím spoločníkom. Navrhovateľ 1/ a odporca sú súčasne konateľmi Spoločnosti, pričom konajú

a podpisujú v mene spoločnosti vždy spoločne. Navrhovateľ 1/ má 4.500 hlasov, navrhovateľ 2/ má 1.000 hlasov a spoločník APONEX s. r. o., Trenčín má 4.500 hlasov a počet hlasov spoločníkov potrebných na každé rozhodnutie je aspoň 2/3 hlasov všetkých spoločníkov, pokiaľ nie je výslovne v spoločenskej zmluve uvedené inak alebo právne predpisy nevyžadujú väčší počet hlasov. Odvolanie konateľa spoločnosti, resp. zmena spôsobu konania konateľa spoločnosti je možná iba s počtom minimálne 6.667 hlasov, čo navrhovatelia nedosahujú. V zmysle spoločenskej zmluvy ak je konateľov viac ako jeden, konajú vždy všetci spoločne. Odporca je od 01.07.2021 konateľom Spoločnosti. Začiatkom roka 2022 prišiel odporca s požiadavkou okamžitého vyplatenia s tým, že očakáva vyplatenie v rovnakej hodnote ako investoval do kúpy obchodného podielu. Navrhovatelia sa snažili nájsť náhradu a nového spoločníka celý rok 2022, avšak neúspešne. V roku 2022 sa odporca už nezúčastňoval ako konateľ na obchodnom vedení spoločnosti, neplnil si zákonné povinnosti a Spoločnosť ignoroval. Spoločnosť bola brzdená, pretože nebol ochotný vzdať sa konateľstva, ani požiadať o zmenu konania zo spoločného na samostatné. Spoločnosť začala stagnovať. Keďže situácia je už taká vážna, že Spoločnosť v dôsledku prokrastinácie a ignorácie odporcu stráca aj obchodných partnerov a možnosti viacerých spoluprác, nemajú navrhovatelia ako spoločníci inú možnosť ako sa obrátiť na súd. Keby išlo o bežnú spoločnosť a nie zdravotnícke zariadenie, navrhovatelia by necítili takú zodpovednosť zmeniť situáciu. Nakoľko odvolanie konateľa spoločnosti môže vykonať iba valné zhromaždenie a v zmysle spoločenskej zmluvy nie je možné bez splnenia vydieračskej podmienky odporcu vyplatenia 55.000,- Eur za obchodný podiel, majú navrhovatelia za to, že je na mieste žiadať, aby konateľ udelil druhému konateľovi plnú moc na všetky právne úkony vykonávané v mene spoločnosti. Konatelia sú povinný konať v záujme spoločnosti, pričom navrhovateľ 1/ ako konateľ svojím konaním dokázal svoju lojálnosť Spoločnosti, neberie si odmeny za výkon svojej práce, či už ako manažéra alebo samotného fyzioterapeuta a sám pritom robí tržby v hodnote 20 % - 25 % ročných tržieb. Uzatvoril zmluvu o úvere ako súkromná osoba, pričom tento úver mal záujem použiť na splatenie bankových záväzkov Spoločnosti. Má možnosť prijať nových lekárov, otvoriť nové ambulancie, ale nie je to možné, nakoľko druhý konateľ so spoločným konaním toto odmieta. Udelenie plnej moci nevylieči problém Spoločnosti, ale pomôže aspoň nastaviť základné procesy v Spoločnosti. Bez neodkladnej úpravy pomerov nebude možné ďalej zabezpečovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti a otvorenie nových ambulancií, ktoré by navrhovatelia mali záujem otvoriť. Je tam potrebná komunikácia s VÚC, úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, bankami, lekárskou komorou, dodávateľmi vybavenia, atď., bez aktívneho konania oboch konateľov ale toto nie je možné.

4. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že neodkladným opatrením sa navrhovatelia domáhali, aby súd absolútne obmedzil oprávnenie konať jedného z konateľov spoločnosti, a to s poukazom na situáciu v spoločnosti, vzťahy medzi spoločníkmi, konanie konateľa, s poukazom na charakter podnikania spoločnosti ako aj na snahu o rozšírenie podnikateľskej činnosti spoločnosti a udržanie fungovania v kladných číslach spoločnosti. Súd prvej inštancie v súvislosti s podaným návrhom považoval za potrebné poukázať na to, že pokiaľ navrhovatelia poukazujú na viaceré nedostatky a nezrovnalosti, ktoré v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti aktuálne riešia, predovšetkým ide o problém jednotlivých spoločníkov, ktorí stratili evidentne záujem podnikať ďalej spolu a majú rozdielnu predstavu o fungovaní spoločnosti, čo sa ďalej premieta aj do výkonu funkcie konateľa spoločnosti, vzhľadom k personálnemu prepojeniu medzi spoločníkmi a konateľmi. Povinnosti, resp. oprávnenia spoločníka spoločnosti a konateľa sú však diametrálne odlišné a na rozdiel od spoločníkov pôsobnosť konateľov je užšia, v ich kompetencii je obchodné vedenie spoločnosti, zabezpečovanie vedenia riadnej evidencie, účtovníctva, konanie za spoločnosť navonok, v podstate realizácia smerovania spoločnosti nastaveného vôľou spoločníkov a rozhodnutiami valného zhromaždenia.

5. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že v rámci celého podaného návrhu sa rovina vzťahov medzi spoločníkmi a konateľmi prelína a navrhovatelia na ich nefunkčnosť poukazujú, avšak spoločníkom nie je odporca, ale spoločnosť APONEX, s.r.o., a teda argumentácia navrhovateľov je aj v tomto smere irelevantná. Rovnako argumentácia o snahe riešenia situácie nájdením nového spoločníka nemá relevanciu k podanému návrhu, nakoľko sa spoločníkov podaný návrh netýka. Rovnako navrhovatelia poukazovali, že žiadajú uložiť povinnosť udeliť plnú moc len na úkony v mene spoločnosti a nie už na hlasovanie na valnom zhromaždení spoločnosti, avšak na valnom zhromaždení spoločnosti odporca ani hlasovať nemôže, nakoľko nie je spoločníkom Spoločnosti a nemôže hlasovať na valnom zhromaždení ani z titulu jeho funkcie konateľa spoločnosti.

6. Súd prvej inštancie k argumentácii navrhovateľov, že odporca sa v roku 2022 nezúčastňoval obchodného vedenia spoločnosti, neplnil si základné povinnosti a nebol ochotný sa konateľstva vzdať ani požiadať o zmenu spôsobu konania zo spoločného na samostatné, zdôraznil, že ide o kompetenciu valného zhromaždenia, zmenu spoločenskej zmluvy a následne rozhodnutie spoločníkov, o ktorej konateľ nerozhoduje. Pokiaľ ide o neúčasť na obchodnom vedení, vychádzajúc z návrhu ide o dlhodobý stav, nie o prípad potreby aktuálnej, urgentnej, neodkladnej úpravy, o prípad kedy hrozí spoločnosti, že konateľ nejakým svojím konaním, resp. nekonaním nejakú škodu práve aktuálne spôsobuje, resp. spôsobí. Rovnako konkrétne skutočnosti svedčiace o tom, že zo strany konateľa bola spôsobená škoda v konkrétnej výške, v konaní nebolo ani tvrdené ani osvedčené. Samotná stagnácia spoločnosti podľa názoru súdu prvej inštancie nemôže byť len sama o sebe dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. V neprospech navrhovateľov svedčí aj samotné vyjadrenie navrhovateľov, v zmysle ktorého „ak by neboli vydieraní“ v prípade, ak by odporca nežiadal vyplatenie sumy 50.000,- Eur, na súd by sa neobrátili. Uvedené dve roviny navrhovatelia v rámci návrhu nerozlišujú a v rámci celého návrhu im splývajú.

7. Podľa súdu prvej inštancie z celého návrhu je zrejmé, že vzťahy medzi konateľmi navzájom sú dlhodobo napäté a zrejme ťažko funkčné až nefunkčné, ale riešenie v podobe neodkladného opatrenia, kedy by všetky oprávnenia z výkonu funkcie konateľa prevzal na seba druhý konateľ, súd prvej inštancie skutočne nepovažoval za primerané. Neodkladné opatrenie je inštitút na riešenie neodkladnosti úpravy pomerov medzi stranami, avšak túto neodkladnosť riešenia súd prvej inštancie v rámci podaného návrhu nezistil. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že navrhovatelia nežiadali konkrétne opatrenie, konkrétny zásah, ktorý by bol potrebný na to, aby sa prípadne zabránilo vzniku možnej škody, v budúcnosti spôsobenej nekonaním konateľa, teda uložením nejakej povinnosti odporcovi niečo konkrétne vykonať. Rozsah neodkladného opatrenia súd prvej inštancie považoval za neprimeraný, nad rámec neodkladného opatrenia, obmedzujúci v plnom rozsahu druhého konateľa (odporcu), ktorému v podstate berie akékoľvek konateľské oprávnenie na neurčitú dobu. Takéto vymedzenie súd prvej inštancie považoval za nepriechodné a tiež bolo dôvodom na zamietnutie návrhu, nakoľko sa tu dostáva do popredia nie neodkladnosť úpravy, ale vyriešenie v spoločnosti navrhovateľov dlhodobo nevyriešenej situácie.

8. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že spôsob konania spoločnosti je jednoznačne obmedzujúci, ale zároveň pri zakladaní spoločnosti a kreovaní spoločenskej zmluvy mali zrejme spoločníci nejaký konkrétny dôvod (v návrhu neuvedený), pre ktorý uvedený spôsob konania zvolili. Navrhovatelia poukazujú na problém v súvislosti s aktuálnym konaním za spoločnosť, avšak neodkladné opatrenie má predstavovať krajný spôsob riešenia, v prípade nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, má ísť o neodkladnú úpravu pomerov. Navrhovatelia uvádzajú nedostatky a problémy, ktoré v súvislosti s nekonaním druhého konateľa, resp. spomaleným konaním majú, ale aká konkrétne bezprostredne hroziaca ujma, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej škody, súd prvej inštancie v tomto prípade nezistil.

9. Súd prvej inštancie potom s odkazom na predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, nemal splnenú podmienku opodstatnenosti ako aj proporcionality. Pokiaľ ide o opodstatnenosť súd prvej inštancie nezistil také skutočnosti z návrhu a pripojených listinných dôkazov, ktoré by v danej veci odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Situácia v Spoločnosti je dlhodobo problematická, Spoločnosť aktuálne funguje, konateľ (odporca) sa k niektorým aktivitám spoločnosti vyjadruje, k iným nie, evidentne chce svoju činnosť, pôsobenie v spoločnosti ukončiť, čo je zrejmé aj z pripojených listinných dôkazov, avšak doposiaľ sa to nepodarilo a v tejto otázke budú potrebné ďalšie kompromisy a rokovania všetkých strán. Nejakú bezprostredne hroziacu ujmu aktuálne súd prvej inštancie nezistil, ktorú by si zásah súdu do práv a povinností strán vyžadoval. Nemožnosť rozvoja spoločnosť, rozširovania podnikateľských aktivít spoločnosti (budovanie nových ambulancií), súd prvej inštancie nepovažoval za dôvod, pre ktorý by mal zasahovať do podnikateľského prostredia a týmto spôsobom spoločnosti navrhovateľov riešiť vzniknuté problémy. Rovnako súd prvej inštancie nemal za splnený predpoklad proporcionality zásahu. Obmedziť konateľa spoločnosti maximálnym možným spôsobom, t. j. uložiť mu povinnosť udeliť plnú moc druhému konateľovi na všetky právne úkony v mene spoločnosti, v podstate preniesť celé konateľské oprávnenie na jednu osobu, nepovažoval za primerané, urobiť taký vážny zásah do života spoločnosti. Z konania prostredníctvom dvoch konateľov, by súd vytvoril neobmedzené konanie jedného z konateľov bez možnosti akéhokoľvek vplyvu druhej osoby konateľa, riadne zvoleného valným zhromaždením spoločnosti, riadne zapísaného v Obchodnom

registri. Takéto absolútne obmedzenie konateľa, aj vzhľadom k právam a povinnostiam, ktoré druhý konateľ v spoločnosti má, jeho platné kreovanie a v podstate aj vôľu všetkých spoločníkov pri vytváraní spoločnosti na konanie dvoma osobami, súd prvej inštancie považoval za neprimeraný zásah do práv ako spoločníka, tak pravidiel fungovania spoločnosti, a tým aj za v rozpore s princípom proporcionality. Vzhľadom na uvedené dôvody, súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľov.

10. V zákonom stanovenej lehote podali navrhovateľ 1/ a navrhovateľ 2/ proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie a navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a v plnom rozsahu návrhu vyhovel a zaviazal odporcu udeliť druhému konateľovi plnú moc na konanie v mene spoločnosti.

11. Podľa navrhovateľov súd prvej inštancie absolútne nesprávne pochopil a vyhodnotil zmysel podaného návrhu, pretože cieľom navrhovateľov nebolo absolútne obmedzenie konateľa a jeho oprávnenia konať, ale sfunkčnenie Spoločnosti tak, aby mohla vystupovať či už v zmluvných vzťahoch alebo v úradných veciach. Takéto jednostranné vyhodnotenie a nepochopenie podaného návrhu svedčí o tom, že súd prvej inštancie nerozumie povinnostiam konateľa vo fungujúcej spoločnosti. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení nezmyselne poučuje navrhovateľov o rozdiele v povinnostiach spoločníkov a konateľov, ale nevenuje sa podstate podaného návrhu. Udelenie plnej moci neznamená zákaz konať pre druhého konateľa, neznamená to obmedzenie jeho právomocí, cieľom bolo len to, aby spoločnosť mohla v bežných veciach fungovať, pretože už dlhodobo fungovať nevie. Súd prvej inštancie nepochopil ani neporozumel podstate návrhu a venuje sa len teoretickej rovine právomocí a povinnostiam spoločníka a konateľa, ale nevenuje sa zmyslu a podstate podaného návrhu. Navrhovatelia popisom skutkového stavu v návrhu chceli len ozrejmiť situáciu v spoločnosti a prečo takýto návrh podávajú. Navrhovatelia nepodali návrh, ktorým by mala byť konateľovi uložená povinnosť konať alebo by mu mal byť uložený zákaz konať, čo súd prvej inštancie absolútne nepochopil, ani sa s tým nevysporiadal, ale navrhovatelia žiadali iba o tom, aby mohla Spoločnosť fungovať v bežných aktivitách. Navrhovatelia v popise skutkového stavu iba ozrejmovali súdu morálny charakter konateľa. Navrhovatelia si nespájajú pojmy konateľ a spoločník a tieto pojmy si nezamieňajú, ale naopak druhá strana spojila konateľstvo a spoločníctvo do jedného.

12. Podľa navrhovateľov detinský argument súdu, keďže je to dlhodobý stav a nie urgentný, a preto nepotrebuje neodkladnú úpravu, je argumentom nehodným súdu. Spoločnosť je zamestnávateľom, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a má obrovskú zodpovednosť nielen voči úradom, ale aj voči pacientom a tento stav je neudržateľný. Keby bol riešiteľný, určite sa navrhovatelia neobrátia na súd. Argument súdu prvej inštancie, že nie je potrebná neodkladná úprava, pretože navrhovatelia už takto dlhodobo fungujú, je urážlivý. Čo viac môže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, ak nie stagnácia Spoločnosti. Súd prvej inštancie navrhovateľov sám uväznil v situácii vyplatiť spoločníkovi toľko koľko žiada bez ohľadu na to, či na to nárok má alebo nemá, lebo ja ti právnu ochranu neposkytnem. A toto je elementárna neznalosť zákona a možností, ktoré súd v rámci zásahu do podnikania má. Navrhovatelia žiadnym spôsobom nechceli a nechcú poškodiť spoločnosť APONEX s. r. o. ako spoločníka Spoločnosti, naopak chcú rozvíjať Spoločnosť a zhodnocovať svoje obchodné podiely, čo je cieľom ich podnikania, ale bez toho, aby mali funkčný výkonný orgán - konateľstvo k tomu nemôžu dospieť.

13. Podľa navrhovateľov súd prvej inštancie poskytol ochranu osobe, ktorá učebnicovo zneužíva svoje postavenie konateľa, navrhovatelia preto žiada odvolací súd, aby pochopil podstatu návrhu, ktorý sleduje nie obmedzenie právomoci konateľa, nie zákaz konania pre konateľa, ale ktorý sleduje to, aby spoločnosť mohla vykonávať bežnú obchodnú činnosť tak, aby dochádzalo aj k zhodnocovaniu obchodného podielu spoločnosti APONEX s. r. o.. Navrhovatelia si dovoľujú upozorniť odvolací súd, že tento návrh nesmeruje k spôsobu vyrovnania obchodných podielov, ale len k sfunkčneniu v zabehnutej spoločnosti, nakoľko tento stav, ktorý tu je, spoločnosť dostáva dennodenne v dôsledku nekonania konateľa do straty a poškodzuje renomé spoločnosti, keďže každému jednému obchodnému partnerovi a úradom je potrebné vysvetľovať vzniknutú situáciu. Nejde o opatrenie trvalé, ale o opatrenie na čas, kým nedôjde k dohode medzi spoločníkmi o tom, ako ďalej bude spoločnosť fungovať, či dôjde k rozdeleniu spoločnosti alebo prevodu obchodného podielu.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd v zmysle veta druhá (ďalej len „“) umožnil odporcovi vyjadriť sa k odvolaniu navrhovateľa 1/ a navrhovateľa 2/ a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Ak by súd nariadil udelenie plnej moci odporcom navrhovateľovi, stratil by odporca akúkoľvek kontrolu nad jeho konaním v mene Spoločnosti. V tejto súvislosti odporca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. . Odporca sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že navrhovatelia už sú splnomocnení na zastupovanie spoločnosti v bežných veciach na základe zákonného zastúpenia podľa , v opačnom prípade by spoločnosť nemohla fungovať dva roky bez nečinnosti. Z tohto dôvodu môžeme dospieť k záveru, že záujem navrhovateľov nie je v tom, aby mohli za spoločnosť konať samostatne v bežných veciach, ale mohli robiť významné a dôležité úkony, s ktorými odporca nesúhlasí, považuje ich za riskantné a pre spoločnosť nevýhodné. Rovnako tak môže navrhovateľ 1/ bez kontroly previesť majetok a záväzkové vzťahy zo spoločnosti na spoločnosť Klinika ReFiT 1 s.r.o. a tak úplne vylúčiť z podnikania spoločníka APONEX, s.r.o.. Odporca poukázal na to, že navrhovatelia svoje tvrdenia, že odporca nie je už dva roky vôbec aktívny a že neodkladnosť nastala po dvoch rokoch práve teraz, keď chcú uzavrieť Úverovú zmluvu, ničím nepreukázali. Aj z nimi poskytnutých dôkazov naopak priamo vyplýva, že odporca bol aktívny. Odporca doposiaľ vykonával všetky potrebné úkony voči všetkým subjektom. Dokonca do februára 2023 komunikoval všetky zákonom požadované záležitosti voči Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam, následne tieto kompetencie prevzal navrhovateľom 1/ kontaktovaný nový účtovník. Aj potom však odporca bol maximálne súčinný vo všetkých právnych úkonoch, ktoré podľa jeho dôsledného zváženia s ohľadom na všetky potenciálne, nielen finančné dopady, boli v záujme a na prospech spoločnosti. To, že odporca odmietol uzatvoriť Úverovú zmluvu s výslovným odôvodnením, že podľa jeho názoru sa jedná o neprimerané zadlžovanie spoločnosti a veľké finančné riziko, nemôže znamenať, že odporca v mene spoločnosti nekoná. Podľa odporcu jeho postoj možno s poukazom na jednoznačne označiť za riadny výkon funkcie konateľa, ktorý svoju funkciu vykonáva s odbornou starostlivosťou a po dôslednom zvážení sa rozhodol tak, že Úverovú zmluvu nepodpíše. Uvedené sa, samozrejme, nepozdáva predovšetkým navrhovateľovi 1/, ktorý má iné záujmy, ktoré uprednostňuje pred záujmami ostatných spoločníkov spoločnosti a spoločnosti samotnej.

16. Odporca poukázal aj na ustanovenia a tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého nahradenie prejavu vôle súdom prichádza do úvahy len v prípadoch, ktoré sú v zákone výslovne uvedené. Navrhovatelia odkazujú ako na hmotnoprávny základ ich nároku na udelene plnej moci na konanie v mene spoločnosti na a . Z dikcie uvedených ustanovení však nevyplýva akákoľvek výslovná povinnosť odporcu udeliť navrhovateľovi 1/ plnú moc na konanie v mene spoločnosti. Odporca tiež zdôraznil, že predmetné neodkladné opatrenie predstavuje nahradenie prejavu vôle, na ktoré navrhovateľom nevznikol žiaden výslovný hmotnoprávny nárok. Neodkladné opatrenie tak, ako ho navrhujú navrhovatelia, predstavuje obchádzanie spoločenskej zmluvy, podľa ktorej konatelia konajú spoločne a , podľa ktorého spôsob konania v mene spoločnosti môže upraviť len valné zhromaždenie, čím by bolo priamo v rozpore s ich znením.

17. Odporca je presvedčený, že podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má umožniť „zlegalizovať“ právne úkony robené navrhovateľom 1/ v mene spoločnosti, ktoré navrhovateľ 1/ robil samostatne bez účasti druhého konateľa a znemožnil odporcovi aktívne sa zúčastňovať na vedení spoločnosti, nakoľko odporca nesúhlasí s „biznis plánom“ vykonštruovaným navrhovateľmi a S.. K. K.. Odporca považuje za absurdné, aby nesúhlas odporcu s úkonmi navrhovateľa 1/, ktoré robí, prípade mieni robiť v mene spoločnosti, boli označené ako úmyselné nekonanie zo strany odporcu, ktoré by malo mať za následok vznik škody na strane spoločnosti. Opak je pravdou, navrhovatelia uvedeným sledujú úplne iný cieľ, a to sú vlastné záujmy uprednostnené pred záujmami spoločnosti, čo je neprijateľné.

18. Pretože odvolaciemu súdu zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplývala povinnosť doručiť navrhovateľovi 1/ a navrhovateľovi 2/ vyjadrenie odporcu k odvolaniu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10.10.2019, sp. zn. ), odvolací súd síce dal pokyn na doručovanie vyjadrenia odporcu na vedomie navrhovateľovi 1/ a navrhovateľovi 2/, keďže však rozhodnutie o odvolaní nebolo podmienené ďalším vyjadrením navrhovateľa 1/ a navrhovateľa 2/ ako odvolateľov, odvolací súd pristúpil k rozhodovaniu o odvolaní navrhovateľa 1/ a navrhovateľa 2/, a to bez potreby ďalších vyjadrení strán.

19. Pre úplnosť veci odvolací súd na tomto mieste udáva, že vzhľadom na to, že odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno podľa meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, odvolací súd v tomto rozhodnutí neuvádza tvrdenia a argumenty uvedené navrhovateľmi v podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 20.09.2023, ktorým podaním mienili doplniť odvolanie a vzhľadom na to, že rozhodnutie o odvolaní nebolo podmienené ďalším vyjadrením navrhovateľa 1/ a navrhovateľa 2/ ako odvolateľov, odvolací súd v tomto rozhodnutí neuvádza ani podstatné zhrnutie tvrdení a argumentov uvedených navrhovateľmi v podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 06.10.2023.

20. Podľa podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

21. Podľa podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

22. Podľa na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), orgán verejnej moci vykoná pri výkone verejnej moci autorizáciu elektronického podania alebo elektronického úradného dokumentu kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou,18) ku ktorým pripojí kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, a to spôsobom podľa odseku 3. Osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu elektronického podania, a) ak sa podľa zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje iný spôsob autorizácie alebo ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis 1. kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, 2. použitím na to určenej funkcie ústredného portálu alebo špecializovaného portálu, ktorá je podmienená úspešnou autentifikáciou zodpovedajúcou najmenej úrovni zabezpečenia „pokročilá“ podľa osobitného predpisu, alebo 3. uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný predpis nezakazuje, b) kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát obsahuje minimálny súbor osobných identifikačných údajov reprezentujúcich jedinečným spôsobom fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, a ktorý zahrnul do autorizácie aj kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, ktorá určuje dátum a čas, po ktorom nastala autorizácia, ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený.

24. Podľa uznaný spôsob autorizácie je taký spôsob autorizácie, ktorý zabezpečuje spoľahlivú identifikáciu osoby, ktorá autorizáciu vykonala, a spoľahlivé zachytenie obsahu právneho úkonu, ktorý autorizovala, ako aj zhodu medzi autorizovaným právnym úkonom a právnym úkonom, ktorý osoba autorizovala. Uznaný spôsob autorizácie môže byť odlišný pre autorizáciu elektronického podania, pri ktorom sa vyžaduje vlastnoručný podpis, a elektronického podania, pri ktorom musí byť vlastnoručný podpis úradne osvedčený.

25. Podľa , ak osobitný predpis na účely konania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa . Ustanovením prvej vety nie sú dotknuté oprávnenia orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov požadovať odstránenie vád, doplnenie elektronického podania, odmietnuť prijatie elektronického podania alebo možnosť, či povinnosť orgánu verejnej moci nekonať alebo konanie zastaviť, ak je elektronické podanie neúplné. Elektronické podanie je podané jeho odoslaním do elektronickej schránky orgánu verejnej moci; na účely preukázania momentu odoslania sa použijú údaje z potvrdenia podľa odseku 8.

26. Pred posúdením vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd je povinný tiež vyhodnotiť, či odvolanie bolo urobené v požadovanej zákonnej forme tak, aby bolo možné naň prihliadať ako na riadne podané odvolanie.

27. Úkon strany určený súdu, t.j. podanie, možno v civilnom sporovom konaní urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe tak, ako to upravuje ustanovenie . Pre podanie vo veci samej v elektronickej podobe zákonodarca v ustanovení upravil, že ak je podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, treba ho dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu a ak sa dodatočne nedoručí súdu do 10 dní, na podanie sa neprihliada a súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Osobitným predpisom sa pritom rozumie o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), ktorý v ustanovení upravuje autorizáciu elektronického podania.

28. V súdenej veci odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali spoločne navrhovateľ 1/ a navrhovateľ 2/, čo vyplýva z toho, že v úvode odvolania bolo uvedené, že ide o odvolanie „navrhovateľov“ a rovnako v odvolacej argumentácii je používané označenie „navrhovatelia“. Navrhovatelia odvolanie podali v elektronickej podobe, avšak ako odvolací súd zistil z Výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe, nachádzajúceho sa na č.l. 70 listinnej podoby spisu, odvolanie bolo elektronicky podpísané len navrhovateľom 1/, kvalifikovaný elektronický podpis navrhovateľa 2/ odvolanie neobsahuje a odvolanie neobsahuje ani iný spôsob autorizácie podľa vykonaný navrhovateľom 2/.

29. Odvolanie je nepochybne podaním vo veci samej, keď aj podľa podanie vo veci samej je najmä odvolanie. Pretože navrhovateľ 2/ podal odvolanie v elektronickej podobe bez autorizácie, aby vôbec nastali účinky odvolania podaného navrhovateľom 2/, bolo potrebné, aby navrhovateľ 2/, a to bez výzvy súdu do 10 dní odvolanie doručil v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovanej podľa . Navrhovateľ 2/ však odvolanie v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa nedoručil. Navrhovateľ 2/ pritom len dodatočným doručením odvolania v listinnej podobe s vlastnoručným podpisom alebo v elektronickej podobe autorizované podľa a len doručením v zákonnej lehote 10 dní, mohol dosiahnuť, aby nastali účinky odvolania navrhovateľa 2/, a teda aby odvolací súd na odvolanie navrhovateľa 2/ prihliadal.

30. Pretože navrhovateľ 2/ v zákonnej lehote 10 dní od urobenia odvolania v elektronickej podobe bez autorizácie odvolanie dodatočne nedoručil v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa , dospel odvolací súd k záveru, že na odvolanie navrhovateľa 2/ sa podľa neprihliada, keď podľa na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak a v žiadnom ustanovení neustanovuje, že na odvolanie ako podanie vo veci samej sa nemá použiť ustanovenie , pričom z dôvodu právnej istoty strán a aby boli strany oboznámené s úvahami, dôvodmi a postupom odvolacieho súdu, odvolací súd považoval za potrebné tento procesný stav deklarovať, a preto vo výroku I. tohto rozhodnutia vyslovil, že na odvolanie navrhovateľa 2/ sa neprihliada.

31. Následne, keďže medzi navrhovateľom 1/ a navrhovateľom 2/ šlo o samostatné práva a povinnosti a každý konal sám za seba, a teda šlo o samostatné procesné spoločenstvo podľa , odvolací súd podľa , a prejednal vec bez nariadenia pojednávania na základe odvolania podaného navrhovateľom 1/ a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

32. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

33. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

34. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

35. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

36. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených navrhovateľom 1/ v odvolaní, pričom v zmysle vychádzal zo stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a v konaní na súde prvej inštancie odvolací súd nezistil ani vady procesných podmienok.

37. Pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie podaného odvolania, odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody, pričom vyhodnocuje iba tie námietky a argumenty, ktoré majú význam pre rozhodnutie (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16.03.2005).

38. Navrhovateľ 1/ v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že absolútne nesprávne pochopil a vyhodnotil zmysel podaného návrhu, pretože cieľom navrhovateľov nebolo absolútne obmedzenie konateľa a jeho oprávnenia konať, ale sfunkčnenie spoločnosti tak, aby mohla vystupovať, či už v zmluvných vzťahoch alebo v úradných veciach.

39. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva umožňujúcim súdu v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu strán, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V súdenej veci sa navrhovateľ 1/ neodkladným opatrením domáhal, aby odporca udelil navrhovateľovi 1/ plnú moc na konanie v mene spoločnosti Klinika ReFit s.r.o., Bratislava, a to na všetky právne úkony robené v tejto spoločnosti, a teda nariadenia neodkladného opatrenia sa domáhal z dôvodu potreby upraviť pomery.

40. Udelenie plnomocenstva je jedným zo spôsobov vzniku inštitútu zastúpenia, keď podľa hmotnoprávnej úpravy ako lex generalis zastúpenie vzniká aj na základe dohody o plnomocenstve ( ), keďže pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou a za týmto účelom splnomocniteľ (zastúpený) udelí plnomocenstvo splnomocnencovi (zástupcovi), v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia ( ), pričom zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému ( ). Plnomocenstvo je teda jednostranným právnym úkonom, ktorým zastúpený prejavuje vôľu, aby za neho konal zástupca.

41. Pretože udelením plnomocenstva zastúpený prejavuje vôľu, aby za neho konal zástupca, zhodne s odporcom, aj odvolací súd je toho právneho názoru, že nariadením neodkladného opatrenia sa navrhovateľ 1/ domáhal nahradenia prejavu vôle odporcu, ktorou vôľou by odporca vyjadril, že navrhovateľovi 1/ udeľuje plnomocenstvo. Odhliadnuc, že zo žalobného návrhu (petitu), ale prípadne ani z tvrdení v návrhu nevyplýva, že nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. udelenia plnomocenstva, navrhovateľ 1/ sa domáhal len na čas určitý, i keď v odvolaní tvrdil, že nejde o opatrenie trvalé, ale o opatrenie na čas, kým nedôjde k dohode medzi spoločníkmi o tom, ako ďalej bude spoločnosť fungovať, či dôjde k rozdeleniu spoločnosti alebo prevodu obchodného podielu, je zrejmé, že navrhovateľ 1/ sa inštitútom neodkladného opatrenia domáhal nároku, ktorý možno uplatniť len vo veci samej, čo vyplýva z ustanovenie .

42. Neodkladné opatrenie síce môže konzumovať aj vec samu, avšak zásahy súdu do tvorby súkromnoprávnych vzťahov formou nahradenia prejavu vôle súdom treba vnímať ako výnimku zo zásady rešpektovania autonómie vôle subjektov súkromného práva pri robení právnych úkonov a to v prípadoch, ak by svojvôľa vedúca k nečinnosti jedného subjektu bola spôsobilá poškodiť oprávnené záujmy druhej

strany, čo by mohlo viesť k vedomému porušovaniu práva a dokonca až k zneužitiu práva. Preto prejav vôle subjektu právneho vzťahu je možné nahradiť súdnym rozhodnutím len v tých prípadoch, keď to zákon výslovne umožňuje, resp. kde povinnosť k právnemu konaniu subjektu je stanovená zákonným ustanovením alebo ako záväzková povinnosť je založená iným právnym úkonom.

43. Navrhovateľ 1/ sa ochrany nariadením neodkladného opatrenia domáhal ako spoločník spoločnosti Klinika ReFit s.r.o., Bratislava, a to s poukazom na a z dôvodu, že odporca nevykonáva, resp. riadne nevykonáva funkciu konateľa. Ustanovenie síce upravuje povinnosti konateľov a ustanovenie zodpovednosť konateľov pri výkone funkcie, odvolací súd je však toho právneho názoru, že ani za použitia výkladových metód právnej normy z týchto zákonných ustanovení nie je možné dovodiť povinnosť konateľa udeliť spoločníkovi alebo ďalšiemu konateľovi spoločnosti, prípadne tretej osobe, plnomocenstvo na právne úkony robené v mene spoločnosti. Navrhovateľ 1/ tak síce v návrhu poukazoval na a , no z týchto zákonných ustanovení pre navrhovateľa 1/ nevyplýva žiadne zmocnenie na to, aby odporca ako konateľ spoločnosti Klinika ReFit s.r.o., Bratislava udelil navrhovateľovi 1/ plnú moc na konanie v mene spoločnosti na všetky právne úkony robené v tejto spoločnosti. Pre úplnosť veci odvolací súd udáva, že súd síce nie je viazaný právnou kvalifikáciou strán, ale len skutkovým vymedzením v žalobe (návrhu), avšak navrhovateľ 1/ neuviedol ani žiadne také ďalšie tvrdenia, ktoré by umožňovali prijať záver, že iné zákonné ustanovenie, prípadne iná právna skutočnosť, priznávajú navrhovateľovi 1/ právo domáhať sa od odporcu, aby ako konateľ spoločnosti Klinika ReFit s.r.o., Bratislava udelil navrhovateľovi 1/ plnú moc na konanie v mene spoločnosti na všetky právne úkony robené v tejto spoločnosti. Navrhovateľ 1/ sa tak inštitútom neodkladného opatrenia domáhal nahradenia prejavu vôle odporcu a to bez toho, aby takýto nárok vyplýval pre navrhovateľa 1/ z hmotného práva, prípadne inej právnej skutočnosti.

44. Pokiaľ navrhovateľ 1/ v odvolaní opakovane konštatoval, že účelom nariadenia neodkladného opatrenia bolo sfunkčnenie spoločnosti Klinika ReFit s.r.o. Bratislava tak, aby mohla vykonávať bežnú obchodnú činnosť, odvolací súd zdôrazňuje, že procesné zabezpečenie vo forme neodkladného opatrenia má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotno-právnemu nároku. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom. V rámci osobitných náležitostí návrhu neodkladného opatrenia upravených v musí preto navrhovateľ opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno uzavrieť, že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Navrhovateľ 1/ tak síce za „nárok“, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana, označoval sfunkčnenie spoločnosti tak, aby mohla vystupovať v zmluvných vzťahoch alebo v úradných veciach, avšak de iure sa navrhovateľ 1/ domáhal nahradenia prejavu vôle odporcu udeliť navrhovateľovi 1/ plnomocenstvo, a to bez toho, aby vo vzťahu k navrhovateľom 1/ tvrdenému sfunkčneniu spoločnosti takýto nárok vyplýval z hmotného práva, prípadne inej právnej skutočnosti.

45. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje aj na to, že spoločenská zmluva spoločnosti Klinika ReFit s.r.o., Bratislava upravuje konanie v mene spoločnosti tak, že v mene spoločnosti koná konateľ, a ak je konateľov vymenovaných viac ako jeden, tak konajú vždy všetci konatelia spoločne. Ak spoločenská zmluva spoločnosti určuje, že ak je konateľov viac, sú oprávnení konať v mene spoločnosti všetci konatelia spoločne, je neprípustné, aby pri takomto spôsobe konania v mene spoločnosti a o to viac v situácii, ak spoločnosť má dvoch konateľov, udelil jeden konateľ ďalšiemu z nich generálnu (všeobecnú) plnú moc alebo plnú moc, rozsah ktorej je vymedzený iba druhom právnych úkonov (obdobne porovnaj: uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 14.12.2021 publikované ako ). V danej veci by totiž okolnosť takéhoto udelenia plnomocenstva viedla ku tomu, že navrhovateľ 1/ by v mene spoločnosti konal ako konateľ vo vlastnom mene a súčasne by konal na základe plnej moci za odporcu ako ďalšieho konateľa. V tomto kontexte by preto šlo aj o obmedzenie konateľských oprávnení odporcu, keď síce udelením plnomocenstva zastúpený v rozsahu udeleného plnomocenstva naďalej má zachovanú spôsobilosť na dané úkony, avšak v konkrétnych okolnostiach súdenej veci by udelenie plnomocenstva odporcom pre navrhovateľa 1/ predstavovalo obmedzenie konateľských oprávnení, ktoré môže byť vykonané iba spoločenskou zmluvou alebo valným zhromaždením tak, ako to upravuje ustanovenie . Udelenie plnej

moci odporcom pre navrhovateľa 1/ by tak síce neznamenalo zákaz konať pre odporcu, avšak by navodzovalo neprípustný stav v tom zmysle, že za spoločnosť Klinika ReFit s.r.o., Bratislava by ako štatutárny orgán konal len navrhovateľ 1/, a to ako konateľ osobne a súčasne ako zástupca odporcu ako ďalšieho konateľa. Preto, ak za tejto situácie súd prvej inštancie dospel k záveru, že v podstate by došlo k preneseniu celého konateľského oprávnenia na jednu osobu, t.j. na navrhovateľa 1/ a šlo by o neprimeraný zásah do fungovania spoločnosti Klinika ReFit s.r.o., Bratislava, odvolací súd takýto záver súdu prvej inštancie vyhodnocuje ako správny a súhlasí s ním.

46. Odvolací súd preto uzatvára, že inštitútom neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť nahradenie prejavu vôle, ktoré nevyplýva zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti a ktoré by v konkrétnych okolnostiach súdenej veci bolo neprípustné aj vzhľadom na spoločenskú zmluvu spoločnosti Klinika ReFit s.r.o., Bratislava a v nej upravený spôsob konania konateľov v mene spoločnosti. Nič na tomto závere nemôže meniť ani predmet podnikania spoločnosti a skutočnosť, že prevádzkuje zdravotnícke zariadenie, keďže ani zákonodarca možnosť obmedzenia konateľských oprávnení len spoločenskou zmluvou alebo valným zhromaždením neviaže na žiadne iné podmienky a už vôbec nie na predmet podnikania spoločnosti.

47. K odvolacej námietke navrhovateľa 1/, že považuje za urážlivý a detinský argument súdu prvej inštancie, že stav v spoločnosti je dlhodobý a nie urgentný, odvolací súd udáva, že ustanovenie jednoznačne definuje, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné „bezodkladne“ upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením sa navrhovateľ 1/ domáhal úpravy pomerov, a preto sa zo zákona vyžadovalo, aby šlo o stav bezprostredne hroziaci, tak ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie.

48. Pokiaľ navrhovateľ 1/ v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že ho poučuje o nepodstatných veciach, ale pritom nedáva návod ako vec vyriešiť, odvolací súd udáva, že súdy vždy vyhodnocujú dôvodnosť návrhom (žalobou) uplatneného nároku a zvoleného prostriedku právnej ochrany a ak dospejú k záveru o nedôvodnosti požadovaného nároku, resp. že nie sú splnené zákonné podmienky pre priznanie súdnej ochrany, súčasťou práva na súdnu ochranu nie je, aby zároveň uvádzali, aký prostriedok právnej ochrany neúspešnej strane patrí, resp. akého nároku sa môže alebo má domáhať, keď naviac by tým súdy konali aj v rozpore so zásadou rovnosti strán konania deklarovanou v článku 6 .

49. Nebol to preto súd prvej inštancie, kto navrhovateľovi 1/ neposkytol ochranu, ale súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že v konkrétnych okolnostiach súdenej veci neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže by šlo o neprimeraný a neprípustný zásah do práv a pravidiel fungovania spoločnosti s ručením obmedzeným, a teda bol to navrhovateľ 1/, ktorý sa domáhal ochrany, ktorá je neprípustná, keď ako už odvolací súd s poukazom na judikát uviedol, pri spôsobe konania v mene spoločnosti s ručením obmedzeným tak, že konatelia konajú spoločne, je neprípustné, aby jeden z nich udelil druhému z nich generálnu plnú moc alebo plnú moc, rozsah ktorej je vymedzený iba druhom právnych úkonov, dôsledkom čoho by bolo, že za spoločnosť by konala len jedna osoba, ktorá by konala ako konateľ vo vlastnom mene a súčasne by konala ako zástupca za druhého konateľa spoločnosti. Nešlo teda o elementárnu neznalosť zákona a možností, ktoré súd v rámci zásahu do podnikania má, tak ako to navrhovateľ 1/ v odvolaní namietal, ale postup súdu prvej inštancie bol súladný so zákonnou úpravou inštitútu neodkladného opatrenia a z neho vyplývajúcich potrieb a možností úpravy pomerov.

50. K námietke navrhovateľa 1/, že nikdy v návrhu nežiadal, ani neplánoval o akékoľvek trvalé obmedzenie odporcu ako konateľa, odvolací súd udáva, že v odvolaní síce navrhovateľ 1/ uvádzal, že nejde o opatrenie trvalé, ale o opatrenie na čas, kým nedôjde k dohode medzi spoločníkmi o tom, ako ďalej bude spoločnosť fungovať, či dôjde k rozdeleniu spoločnosti alebo prevodu obchodného podielu, avšak žiadne takéto tvrdenia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuvádzal a za úpravy platí, že neodkladné opatrenie súd v zásade nariaďuje bez časového obmedzenia. Rovnako navrhovateľ 1/ v návrhu ani len netvrdil, že by mienil podávať žalobu vo veci samej a čo by žalobou chcel dosiahnuť a takéto skutočnosti nebolo možné z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani obsahovo zistiť alebo vyvodiť.

51. Pokiaľ navrhovateľ 1/ v odvolaní vo vzťahu k niektorým zisteniam a záverom súdu prvej inštancie uviedol, že navodzujú pochybnosti o nezávislosti súdu v tejto veci, odvolací súd udáva, že odvolacím

dôvodom podľa je aj okolnosť, že rozhodoval vylúčený sudca, avšak navrhovateľ 1/ neuviedol žiadnu takú odvolaciu argumentáciu, ktorá by v tomto kontexte umožňovala odvolaciemu súdu preskúmať konanie na súde prvej inštancie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia. Podľa pritom platí, že odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania a podľa zákonného imperatívu vyjadreného v ustanovení in fine platí, že súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov, čo znamená, že do uplynutia lehoty na podanie odvolania odvolateľ musí ním tvrdené dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia aj obsahovo vymedziť.

52. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, a preto odvolací súd podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

53. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa , a a odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti navrhovateľovi 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).