Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/178/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu záujmového združenia občanov DUMISK, o.z. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti záujmového združenia občanov DUMISK, o.z. proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 07.08.2023 sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12.10.2023 takto

rozhodol:

Podľa sa napadnuté uznesenie zrušuje a ukladá sa okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa , , , tak, že zamietol návrh záujmového združenia občanov DUMISK, o.z., so sídlom 926 01 Sereď, Mlynárska 37/29 o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. zo dňa 13.04.2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. zo dňa 25.11.2015 a rozsudkom Okresného súdu Senica, sp. zn. zo dňa 11.11.2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. zo dňa 30.06.2020. Proti uvedenému uzneseniu podal zástupca Občianskeho združenia DUMISK, v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť. Podanú sťažnosť Občianske združenie DUMISK bližšie odôvodnilo podaním zo dňa 11.09.2023 v ktorom uviedlo, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, že by sa súd vo svojich úvahách zaoberal podaním DUMISK. Poukazuje na to, že predmetom konania je posúdenie návrhu DUMISK, teda posúdenie, či ponúknutá záruka je / nie je relevantná, resp. či je vo vzťahu k osobe odsúdeného, skutku atď. postačujúca / nepostačujúca. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR má za to, že dostatočne preukázalo tzv. aktívnu legitimáciu na podanie návrhu (vlastná práva subjektivita ako navrhovateľa, osoba oprávnená konať v mene navrhovateľa, predmet činnosti). predložilo „výpis z registra“, stanovy ako aj plnomocenstvo, na základe ktorého zástupca zastupoval združenie na VZ. Uvádza, že združenie v návrhu uviedlo ako chce na odsúdeného pôsobiť. Súd sa vo svojom rozhodnutí s nastolenou otázkou nevysporiadal. Rozhodnutie navodzuje dojem, že súd rozhodoval o návrhu odsúdeného a nie o návrhu . Z uvedených dôvodov má za to, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné. Krajský súd žiada, aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu, ktorý vec opätovne prejedná a rozhodne. V ďalšom konaní okresný súd zhodnotí ponúknutú záruku – spôsoby pôsobenia na odsúdeného a posúdi dostatočnosť, resp. nedostatočnosť ponúknutej záruky. Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa , ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, a) rozhodne vo veci sám, alebo b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa , až f), rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa , alebo 10, rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave podľa . Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa , preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutí uvedených vo výroku prvostupňového uznesenia. Návrh odsúdeného zamietol z dôvodu, že hoci odsúdený spĺňa formálnu podmienku (vykonanie potrebnej časti trestu odňatia slobody) a prvú materiálu podmienku (vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie), nespĺňa druhú materiálu podmienku (dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho podmienečnom prepustení na slobodu). K splneniu prvej materiálnej podmienky v odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že z hodnotenia ústavu nevyplývajú žiadne negatívne poznatky týkajúce sa správania sa odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody, preto možno konštatovať, že odsúdený svojím správaním počas výkonu trestu odňatia slobody preukázal polepšenie. Pri posudzovaní druhej materiálnej podmienky súd prvého stupňa uviedol, že negatívny charakter má predovšetkým správanie a konanie odsúdeného na slobode. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že odsúdený bol doposiaľ 6-krát súdne trestaný, pričom v jednom prípade sa na odsúdeného hľadí, ako keby nebol odsúdený. Ďalej uvádza, že odsúdený bol v minulosti dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody, pričom v jednom prípade bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Poukazuje aj na tú skutočnosť, že odsúdený aktuálne vykonáva trest odňatia slobody za dva trestné činy (v jednom prípade za zločin a v druhom za prečin), ktoré boli prejednávané a rozhodované v dvoch samostatných trestných konaniach. Ďalej konštatuje, že povaha trestných činov spáchaných odsúdeným, pre ktoré je aktuálne vo výkone trestu a z nich vyplývajúce okolnosti charakterizujúce odsúdeného ako osobu so sklonom k opakovanému páchaniu trestných činov, spolu so závermi hodnotenia odôvodňujú záver o existencii vysokého rizika jeho recidívy a možno konštatovať, že nebol ešte dosiahnutý taký stupeň jeho nápravy, že by sa zbavil práve tých charakterových vlastností a nesprávnych návykov, ktoré viedli u odsúdeného k opakovanému páchaniu trestných činov a teda aktuálne nie je splnený ani predpoklad vedenia riadneho života na slobode. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení . Pokiaľ však ide o rozsah vykonaného dokazovania, toto nepovažuje sťažnostný súd za dostatočné. Prvostupňový súd rozhodol bez náležitého zistenia skutkového stavu potrebného na spravodlivé rozhodnutie a zároveň sa riadne nevysporiadal ani so zistenými skutočnosťami. Napadnuté rozhodnutie preto považuje sťažnostný súd za nekonkrétne, všeobecné, v dôsledku čoho je možné predmetné rozhodnutie označiť ako arbitrárne a nepreskúmateľné. V úvode sťažnostný súd upozorňuje, že rozhodnutie o podmienečnom prepustení, resp. každé rozhodnutie súdu je vždy nutné odôvodniť ku osobe konkrétneho odsúdeného. Rozhodnutia súdov musia byť individualizované a nemôžu obsahovať v prevažnej časti iba všeobecné formulácie. V odôvodnení treba, ak to prichádza podľa povahy veci do úvahy, uviesť najmä skutočnosti, ktoré sa považujú za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti.

Vo vzťahu k posúdeniu splnenia materiálnych podmienok podmienečného prepustenia súd v tejto súvislosti skúma, či u odsúdeného došlo k polepšeniu, teda, či u neho prebehol proces vnútornej premeny jeho osobnosti oprávňujúci „nádej“, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, v rámci čoho musí zvážiť aj závažnosť, povahu a spôsob spáchania trestných činov, ktorých sa vykonávaný trest týka, ako aj pohnútky k trestnej činnosti, plnenie si povinností a správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v kontexte jeho doterajšieho spôsobu života, charakteru jeho osoby, povahových vlastností a jeho postoja k spáchanej trestnej činnosti, ktoré je možné zistiť z hodnotenia odsúdeného , v ktorom vykonáva alebo vykonával trest odňatia slobody, väzby, jeho charakteristík, posudkov a podobne, tak, aby súd mal dostatočný podklad pre zistenie, či je možné od odsúdeného reálne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. V tomto prípade možno konštatovať, že prvostupňový súd sa s vyššie uvedeným vysporiadal len veľmi povrchne a všeobecne, v dôsledku čoho nebolo možné považovať napadnuté uznesenie za riadne a náležite odôvodnené. K splneniu prvej materiálnej podmienky (t. j. odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie) súd prvého stupňa v napadnutom uznesení len stroho konštatoval, že táto je splnená, nakoľko vo vzťahu k odsúdenému neboli konštatované žiadne také negatívne skutočnosti a poznatky o jeho osobe. Takto všeobecne formulované konštatovanie súdu prvého stupňa neobstojí, nakoľko nie je preskúmateľné, na základe akých konkrétnych skutočnosti dospel súd prvého stupňa k záveru, že odsúdený preukázal polepšenie. Iba konštatovanie o polepšení odsúdeného bez ďalšieho odôvodnenia nemožno považovať za dostatočné. Druhá materiálna podmienka už bola zo strany prvostupňového súdu vyhodnotená komplexnejšie, kde posudzoval osobnosť odsúdeného, trestnú minulosť a charakter trestnej činnosti a zo zistených skutočností vyvodil závery odôvodňujúce jej nesplnenie. Pri vyhodnotení tejto podmienky však absentuje úvaha, či polepšenie odsúdeného, ktoré súd prvého stupňa v napadnutom uznesení konštatuje, nepostačuje na záver, že odsúdený bude na slobode v prípade podmienečného prepustenia viesť riadny život. V prípadoch, kedy má súd prvého stupňa prvú materiálnu podmienku za splnenú a zároveň druhú materiálnu podmienku za nesplnenú, je potrebné tieto protichodné tvrdenia (polepšenie odsúdeného vo výkone trestu, ktoré však nie dostatočné na to, aby po prepustení na slobodu viedol riadny život) náležite odôvodniť, teda či v dôsledku tohto polepšenia je možné od odsúdeného očakávať, že bude na slobode viesť riadny život. V tomto smere absentuje i úvaha súdu o tom, doterajší výkon trestu odňatia slobody v dostatočnej miere prispel alebo neprispel k zmene záporných vlastností či charakterových čŕt odsúdeného, ktoré by svedčili o dosiahnutom stupni nápravy. Na jednej strane je potrebné posúdiť stupeň kriminálneho narušenia odsúdeného v čase, kedy páchal trestnú činnosť a jeho súčasný postoj k trestnej činnosti a dosiahnutý stupeň resocializácie, ktoré vo svojom súhrne dajú záver, či odsúdený preukázal polepšenie. Ďalej sa sťažnostný súd stotožnil s námietkou Občianskeho združenia DUMISK, že sa prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec nevysporiadal so zárukou poskytnutou občianskym združením, keďže v odôvodnení napadnutého uznesenia k tomu neuviedol vôbec nič. V napadnutom rozhodnutí úplne absentujú úvahy súdu, či poskytnutá záruka občianskeho združenia je postačujúca alebo nie, resp. či je spôsobilá naplniť účel podmienečného prepustenia a trestu. Súd prvého stupňa mal zhodnotiť, či perspektíva odsúdeného po prípadnom podmienečnom prepustení je taká negatívna, ako ju vykresľuje v napadnutom uznesení, až po vyhodnotení poskytnutých záruk a súčasne náležitým spôsobom odôvodniť, či považuje poskytnuté záruky na dovŕšenie nápravy odsúdeného za dostačujúce alebo nie. Vyhodnotenie týchto podstatných skutočností, v odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje, aj napriek tomu, že ide o návrh na podmienečné prepustenie odsúdeného tohto občianskeho združenia. V tomto smere považuje sťažnostný súd aj vykonané dokazovanie súdu prvého stupňa za nedostačujúce. Súd prvého stupňa navrhovateľa, teda Občianske združenie DUMISK k svojmu návrhu nevypočul (umožnenie predniesť konečný návrh nemožno stotožniť s výsluchom zástupcu navrhovateľa), nezisťoval aké konkrétne spôsoby pôsobenia na odsúdeného chcú uplatňovať (nakoľko návrh občianskeho združenia bol len všeobecne formulovaný) a ako si budú plniť povinnosť pôsobiť na osobu, za ktorú sa zaručujú. Sťažnostný súd na tomto mieste pripomína, že nie je úlohou v rámci sťažnostného konania riešiť uvedené otázky namiesto súdu prvého stupňa, ak ich tento odignoroval. Súd prvého stupňa zároveň nevypočul ani odsúdeného k tomu, ako sa vôbec stavia k takto ponúknutej záruke. Vzhľadom na vyššie uvedené pochybenia súdu prvého stupňa považuje sťažnostný súd sťažnosť Občianskeho združenia DUMISK za dôvodnú. Tieto pochybenie mali za následok zrušenie napadnutého

uznesenia podľa v celom rozsahu a vrátenie veci prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Úlohou prvostupňového súdu bude doplniť dokazovanie vo vyššie uvedenom smere, vo veci znovu rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť v zmysle požiadavky náležitého odôvodnenia súdneho rozhodnutia a uviesť, na základe akých konkrétnych úvah dospel k záveru, že odsúdený spĺňa alebo nespĺňa zákonné podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pričom sa bude musieť dôsledne zaoberať ponúknutou zárukou občianskeho združenia za dovŕšenie nápravy odsúdeného.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.