Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/63/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. júla 2012 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Hájička a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Rastislava Vranku o d v o l a n i e, ktoré proti rozsudku Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom sp. zn. , zo dňa 6. marca 2012 podal obžalovaný N. nar. 1X.X.XXXX v R., G., t.č. v Ústave na výkon väzby Ilava a takto

rozhodol:

Podľa , sa napadnutý rozsudok z r u š u j e vo výroku, ktorým bol obžalovaný N. podľa Tr. zák. účinného do 31.12.2005 (ďalej len Tr. zák.) zaradený na výkon trestu odňatia slobody do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Na podklade sa obžalovaný N. V. podľa Tr. zák. na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

odôvodnenie:

Vyššie citovaným rozsudkom okresného súdu bol N. V. uznaný vinným z trestného činu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a z trestného činu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 238 ods.1, ods. 3 Tr. zák., pretože obvinený N. V. spoločne s odsúdenými C. W. a A. F. v čase od 30. októbra 2000 od 22.00 hodiny do 31.októbra 2000 do 05.00 hodiny po predchádzajúcej vzájomnej dohode po vytipovaní osamelej prestárlej osoby K. F., bytom G. M. č. XXX, okres U. G. nad H., v úmysle túto olúpiť, doviezli sa do obce na osobnom motorovom vozidle bielej farby VW Golf EČV: NM XXX AK, ktoré viedol C. W.. Obvinený N. V. spoločne s odsúdeným A. F. spoločne vnikli bližšie nezisteným spôsobom do jej domu, pričom odsúdený C. W. zostal sedieť v motorovom vozidle a takto dával pozor, aby obžalovaný N. V. a odsúdený A. F. neboli vyrušení pri prehľadávaní domu. Pri prehľadávaní obytných priestorov rodinného domu K. F. obžalovaným N. V. a odsúdeným A. F. na zamedzenie jej obrany, či už verbálnej alebo fyzickej, bola použitá prinesená lepiaca páska, ktorou jej boli previazané ruky na hrudníku a nohy a tiež jej látkou boli prekryté ústa a nos a táto bola prelepená lepiacou páskou a tiež poškodená bola pozakrývaná perinami, pričom vykonaným dokazovaním sa nepodarilo ustáliť, ktorý z nich voči poškodenej takto konal. Obvinený N. V. spolu s odsúdeným A. F. po prehľadaní domu a odcudzení bližšie neurčenej finančnej hotovosti tento opustili, nasadli do vozidla v ktorom ich čakal odsúdený C. W. a spoločne odišli z obce G. M.. Poškodenú K. F. zanechali prekrytú perinami v posteli obývacej izby. Poškodená K. F. v dôsledku prekrytia dýchacích otvorov sa začala dusiť, čo u nej viedlo k zlyhaniu centrálnej činnosti mozgu pri dusení a toto bezprostredne viedlo k jej smrti. Bol za to odsúdený podľa § 234 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák., účinného do 31.8.2003 na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Podľa Tr. zák. účinného do 31.12.2005 bol zaradený pre výkon trestu odňatia slobody do III. nápravnovýchovnej skupiny. Podľa boli poškodení D. N. a Dôvera zdravotná poisťovňa, odkázaní s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie a to výslovne proti výroku o treste. V písomne odôvodnenom odvolaní prostredníctvom svojej obhajkyne poukázal na dôvody pre ktoré nebolo použité ustanovenie § 39 Tr. zák., resp. § 40 Tr. zák.. Od spáchania skutku uplynulo už 11 a pol roka. V dobe činu mal len 21 rokov a na Slovensku sa zdržiaval len 4 mesiace a nemal žiadne skúsenosti, aby dokázal vyhodnotiť všetky nástrahy a problémy s adaptáciou. Najskôr odmietol ísť okradnúť K. F., potom vzhľadom na nedostatok skúseností pristúpil na to, že spolu s W. a F. sa krádeže zúčastní. Veľmi toho ľutuje, ale vzhľadom na okolnosti prípadu a spôsob jeho života pred a po spáchaní činu je uložený trest príliš vysoký. Súd nezohľadnil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a to ani pri jeho zaradení do nápravnovýchovnej skupiny. Skutok nepripravoval, nerátal s tým, že pri tom niekto príde o život, nemal ani lepiacu pásku, žiadne úkony obmedzujúce dýchanie poškodenej neurobil. Jeho konanie bolo jednorazovým zlyhaním. Je pravdou, že po čine odišiel do Ruskej federácie, kde žil 10 rokov, pracoval a študoval v Samare, neskrýval sa a neutekal pred spravodlivosťou, nedopustil sa tu žiadnej trestnej činnosti. Nebolo jeho chybou, že ho nevedeli vypátrať. To všetko sú poľahčujúce okolnosti. Ďalej poukázal na trest uložený A. F., ktorý bol posudzovaný ako obzvlášť nebezpečný recidivista. Preto je na mieste pri ukladaní trestu použiť ustanovenie (zrejme sa myslí ) Tr. zák. Preto navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil podľa a za použitia Tr. zák. mu uložil trest pod spodnú hranicu zákonnej trestnej sadzby a na výkon trestu ho zaradil do I. nápravnovýchovnej skupiny. Naviac sám v písomnom podaní uviedol, že vydal vyhlásenie o vine, čím podstatne skrátil konanie a uľahčil súdu dokazovanie, čo by sa malo zohľadniť pri určovaní trestu. Na verejnom zasadnutí zotrval na dôvodoch podaného odvolania, pričom zdôraznil, že nie je pre spoločnosť nebezpečný.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedla, že považuje napadnutý rozsudok za správny a zákonný a preto navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Krajský súd ako súd druhého stupňa preskúmal napadnutý rozsudok a to na základe ustanovenia len vo výroku o treste, preskúmal i správnosť a zákonnosť konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a po oboznámení sa s obsahom priloženého trestného spisu odvolaniu obžalovaného čiastočne vyhovel.

Pri hodnotení závažnosti, resp. spoločenskej nebezpečnosti je podstatnou okolnosťou, že v dôsledku konania obžalovaného ako aj A. F. došlo k nenapraviteľnému následku - smrti poškodenej, starej osoby, neschopnej sa fyzicky brániť voči podstatne silnejším útočníkom. Spôsob zásahu voči poškodenej bol teda absolútne neprimeraný. Prelepením jej úst a zabránenie riadneho dýchania i v dôsledku prekrytia jej tela perinou muselo jej spôsobovať mučivé útrapy. Je pravdou, že sa nepodarilo v konaní proti spoluobžalovaným, ale ani v tomto konaní preukázať, kto sa vlastne podieľal na znehybnení poškodenej, avšak nesporným zostáva, že aj N. V. musel vidieť a vedieť o spôsobe konania voči poškodenej a musel si byť vedomý aj pri odchode z jej domu v akom stave túto starú osobu zanechávajú. Na tom nič nemôže zmeniť, aj keď je to veľmi pravdepodobné, ani to, že nepriniesol lepiacu pásku, ktorou znemožnili pohyb poškodenej. V jeho prospech nevyznieva ani to, že po odchode zo Slovenska sa ho dlhšiu dobu nepodarilo nájsť a po túto dobu sa riadne choval, keď je zrejmé, že zo Slovenska odišiel i preto, že si bol vedomý, že sa dopustil trestnej činnosti a táto bude vyšetrovaná. To všetko sú okolnosti, ktoré sú v jeho neprospech a neumožňujú aplikovať ustanovenie § 40 ods. 1 Tr. zák. z pohľadu okolností prípadu.

Vzhľadom na argumentáciu obžalovaného vyjadrenú v odvolaní spracovaného jeho obhajkyňou a z pohľadu individualizácie trestu, ktorú zásadu aplikoval i Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vzťahu k obžalovanému C. W. sa mohlo javiť, že trest uložený N. V. je príliš prísny a to z pohľadu pomerov páchateľa. Podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 ak má súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa za to, že by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že možno účel trestu dosiahnuť i trestom kratšieho trvania, môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu ustanovenú týmto zákonom. Preto krajský súd zvažoval použitie uvedeného zmierňovacieho ustanovenia z pohľadu pomerov páchateľa. Pod týmto pojmom má zákon na mysli také okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa, ktoré priamo nesúvisia so spáchaním trestného činu, ovplyvňujú však úvahy o treste. Ide o okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa, pre ktoré je rovnaký trest pre ďalších páchateľov rozdielne citeľný. Pomery páchateľa totiž môžu, a v danom prípade aj ovplyvnili pohnútku k trestnému činu, ktorá má vplyv na stupeň spoločenskej nebezpečnosti činu a vo svojom dôsledku na trest. Je pravdou, že N. V. nebol

pred spáchaním predmetného trestného činu ani po ňom súdne trestaný a nebola mu preukázaná ani žiadna iná forma protispoločenskej činnosti. Na Slovensko prišiel s vidinou lepšieho života, ako v jeho rodnej krajine. K trestnej činnosti sa nechal zlákať kriminálne závadovou osobou, o ktorej nemal bližšie poznatky. Je možno súhlasiť s tým, že nedokázal posúdiť osobnosť A. F. a nemal poznatky o jeho kriminálnej minulosti a na predmetnom čine sa podieľal pod jeho vplyvom, pričom jeho úmysel v žiadnom smere nebol namierený voči životu poškodenej. Tieto všetky okolnosti však nie sú takého charakteru, ktoré by mohli byť vo svojej celosti považované za také pomery na strane páchateľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd ich však neprehliadol, naopak k nim prihliadal, keď obžalovanému uložil trest na samej spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby.

Vyššie uvedené okolnosti vzťahujúce sa na osobu páchateľa a svedčiace pre nižší stupeň jeho narušenosti však viedli krajský súd k záveru, že jeho zaradenie na výkon uloženého trestu do III. nápravnovýchovnej skupiny je príliš prísne a bolo by v rozpore s celkovým posudzovaním tohto konkrétneho prípadu, prihliadajúc na to, že, ako je vyššie uvedené, obžalovaného súd považuje za menej narušeného páchateľa a prostriedky na jeho prevýchovu budú dostatočné aj v miernejšej nápravnovýchovnej skupine.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o zaradení obžalovaného na výkon trestu a rozhodol sám tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom výroky o vine, dĺžke trestu a náhrade škody zostali týmto rozhodnutím nedotknuté.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.