Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoP-62-2012.pdf
PDF · 79.32 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoP/62/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Márie Kupkovej, v právnej veci mal. U. D., nar. XX. X. XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku, za účasti matky U. E., nar. X. X. XXXX, bytom V., L. X a otca V. D., nar. XX. X. XXXX, bytom F., N. XX, o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok z 29. 12. 2011, č. k. 6P 232/2010-34 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh otca zamietol a vyslovil, ž žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa mal za to, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k mal. U. vo februári 2010 došlo k zmene pomerov u mal. dieťaťa, nakoľko táto začala navštevovať materskú školu. Pokiaľ ide o matku, táto bola predtým na materskej dovolenke, v súčasnosti pracuje na základe zmluvy o obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia osôb pre spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. V priemere jej príjem dosahuje mesačne 347,19 Eur, pričom výška provízie každý mesiac závisí od množstva uzavretých poistných zmlúv. Súd prvého stupňa poukázal na to, že na strane otca k podstatnej a trvalej zmene pomerov nedošlo. Otec je živnostníkom, avšak nevyvíja podnikateľskú činnosť. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému neplnil riadne ani pred vydaním rozsudku o výživnom z februára 2010. V predchádzajúcom konaní sa otec dohodol s matkou a súd schválil ich dohodu, ktorá nebola podmienená splnením nijakej povinnosti zo strany matky, čo ani zákon nepripúšťa. Čiže otec sám dobrovoľne pristúpil na výšku výživného pre maloletú. Podľa súdu prvého stupňa otec od februára 2010 nepreukázal žiadnu snahu riadne sa zamestnať alebo vyvíjať zárobkovú činnosť, na čo poukazuje aj jeho vyjadrenie, kde uviedol, že na úrade práce nie je evidovaný z toho dôvodu, že tam nebude chodiť s neprispôsobivými občanmi. Taktiež otec nepreukázal a ani neuviedol, žeby si aktívne hľadal nejaké zamestnanie, keďže v podnikaní sa mu nedarilo. Otec sa teda nesnaží aktívne riešiť svoju majetkovú a zárobkovú situáciu, v podstate opakuje tie isté argumenty ako v predchádzajúcom konaní sp. zn. 5P 262/2008. Tvrdenie otca, že sa s matkou ústne dohodol na vrátení sumy 11.000 Eur a tom, že potom on jej bude platiť výživné v dohodnutej výške, nemôže mať vplyv na určenie výšky výživného, pretože platenie výživného otec nemôže podmieňovať splnením nejakej podmienky zo strany matky. Ide v tomto smere o jeho zákonnú povinnosť, ktorú je povinný plniť bez ohľadu na akékoľvek vedľajšie dohody, pričom plnenie výživného má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd prvého stupňa preto návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho výživné bolo znížené na sumu 30% zo sumy životného minima. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu, ktorý zamietol jeho návrh na zníženie výživného a má za to, že súd na základe vykonaného dokazovania nesprávne vyhodnotil jeho osobné, majetkové, zárobkové pomery.
Kolízny opatrovník navrhol zamietnuť odvolanie otca z dôvodu, že zníženie výživného nie je v záujme mal. dieťaťa.
Matka sa vyjadrila v tom zmysle, že súhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa v celom rozsahu.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1, 3 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča voči dieťaťu, vo všeobecnosti sa v tomto smere vychádza z hľadísk uvedených v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Samotné výživné slúži na uspokojovanie všetkých dôvodných hmotných potrieb oprávneného dieťaťa, pričom tieto potreby sú vždy bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým tieto nie sú schopné samy sa živiť. Rozhodnutie súdu, ktorým sa určilo výživné, je pritom možné zmeniť spravidla vtedy, ak dôjde k zmene pomerov účastníkov, pričom pri rozhodovaní o zmene výživného je vždy potrebné porovnať okolnosti dôležité pre jeho určenie v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia a vyhodnotiť existenciu závažnejšej zmeny okolností vo vzťahu k tým, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu.
Ako je zrejmé z obsahu spisu, posledná úprava výživného vo vzťahu k mal. U. D. bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 11. 2. 2010, č. k. 5P 262/2008-79, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave práv a povinností k mal. dieťaťu. V zmysle tejto dohody bola mal. U. D. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu od 1. 2. 2010 sumou 100 Eur mesačne s tým, že dlžné výživné určené nebolo. Na materskej dovolenke matka v tom čase poberala rodičovský príspevok na dve mal. deti, keďže mala ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. K. E. vo výške 158,67 Eur mesačne a prídavky na dve mal. deti. Uhrádzala poplatky spojené s bývaním s tým, že finančne jej pomáhali rodičia. Pokiaľ ide o otca, tento bol súkromným podnikateľom, vyjadril sa v tom zmysle, že podniká v realitách. Podľa predložených priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2006 jeho celkové príjmy dosiahli 158.000,- Sk, výdavky 63.200,- Sk. V roku 2007 otec nevykázal žiaden príjem z podnikateľskej činnosti, za rok 2008 nepodal daňové priznanie. Mal vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi, ktorý študoval na vysokej škole.
Vykonané dokazovanie potvrdzuje, že od uvedeného obdobia došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane mal. dieťaťa a matky maloletej. Maloletá U. začala navštevovať materskú školu a matka od 15. 3. 2011 pôsobí ako samostatne zárobkovo činná osoba. Spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava matke vypláca za sprostredkovanie poistenia, resp. za výkon činnosti finančného sprostredkovania v sektore poistenia alebo zaistenia pre poisťovňu podľa zmluvy o obchodnom zastúpení peňažný príjem (províziu), výška ktorej v období od 15. 3. 2011 do 31. 10. 2011 dosahuje v priemere 347,18 Eur za mesiac. Matka má naďalej ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. K. E., nar. XX. X. XXXX a žije v rodinnom dome svojich rodičov, kde obýva samostatnú bytovú jednotku.
Pokiaľ ide o otca maloletej, tento naďalej je súkromným podnikateľom, ktorý však podľa vlastných vyjadrení nevyvíja žiadnu podnikateľskú činnosť. Podľa potvrdenia Daňového úradu v Košiciach IV daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2010 otec nepodal. Nepoberá dávky v hmotnej núdzi, nie je vedený na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii nezamestnaných, nepoberá rodičovský príspevok ani dôchodok. Otec je ženatý, žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou a plnoletým synom. Pôsobí ako člen dozornej rady spoločnosti Ardex Holding, a.s., Prešov, ktorá v konaní deklarovala, že za celé obdobie otec nemal vyplatené žiadne finančné prostriedky, či už zo zisku, odmeny a podobne.
Odvolací súd konštatuje, že takto dané pomery na strane účastníkov konania súd prvého stupňa správnym spôsobom vyhodnotil a v závislosti od toho aj správne rozhodol o uplatnenom návrhu na zníženie výživného zo strany otca. Ako už bolo uvádzané, predchádzajúce súdne rozhodnutie určujúce povinnosť otca prispievať na výživu maloletej sumou 100 Eur mesačne nadobudlo právoplatnosť 18. 3. 2010. Otec podaným návrhom na začatie konania žiada toto výživné znížiť už od decembra 2010. Je teda nepochybné, že od doby predchádzajúcej súdnej úpravy výživného vo vzťahu k maloletej uplynulo krátke obdobie, počas ktorého nedošlo k závažnej zmene pomerov na strane otca, ktoré by odôvodňovalo iné rozhodnutie o výške jeho vyživovacej povinnosti. Je potrebné uviesť, že zárobková, majetková a celková sociálna situácia otca je totožná, ako tomu bolo v dobe predchádzajúcej súdnej úpravy výživného. V predchádzajúcom konaní otec po dohode s matkou navrhol určiť výživné v sume 100 Eur mesačne pre maloletú a otcom namietané finančné vyporiadania medzi ním a matkou maloletej nemajú vplyv na existenciu a rozsah určenej vyživovacej povinnosti k dieťaťu. Súd prvého stupňa zároveň správne poukázal na to, že otec sa nesnaží aktívne riešiť svoju zárobkovú a sociálnu situáciu a v podstate poukazuje na tie isté argumenty ako v predchádzajúcom konaní Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 5P 262/2008.
So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 219 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak ide o konanie, ktoré sa môže začať aj bez návrhu. Takýmto konaním je aj konanie vo veciach starostlivosti súdu o mal. dieťa (§ 81 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.