Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-44-2012.pdf
PDF · 78.73 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/44/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej vo veci starostlivosti o mal. deti F. Y., nar. XX.XX.XXXX a X. Y., nar. XX.XX.XXXX, obidve bytom J., R. XXX/X, obidve zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J., deti rodičov matky C. Y., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., R. XXX/X a otca E. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., R. XXX/X, v súčasnosti bytom v O. K., Z., J. XXX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 16. januára 2012, č.k. 5P/94/2011-65, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril mal. deti F. a X. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal s účinnosťou od 01.12.2011 platiť mal. F. výživné v sume 215 Eur mesačne a mal. X. výživné v sume 200 Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol. Zameškané výživné za obdobie od 01.12.2011 do 31.12.2011 voči mal. F. v sume 215 Eur a voči mal. X. v sume 200 Eur otca zaviazal zaplatiť mal. deťom do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám matky. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že matka sa podaným návrhom domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom z dôvodu, že s otcom mal. detí sú manželia, od mája 2011 nebývajú v spoločnej domácnosti, otec prispieva na výživu mal. detí nepravidelne. V budúcnosti neplánujú spoločný život, plánujú podať návrh na rozvod manželstva, preto žiadala o zverenie mal. detí do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného v sume 250 Eur mesačne na každé dieťa zvlášť s účinnosťou od 01.12.2011. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh matky je v prevažnom rozsahu dôvodný. Zistil, že rodičia mal. detí v súčasnosti spolu nežijú, preto podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine zveril súd mal. deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ne riadne stará, a v ktorej starostlivosti neboli vytvorené žiadne nedostatky, keď zároveň konštatoval, že otec nemá vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o deti. Vyživovaciu povinnosť otca okresný súd určil podľa § 62 ods. 1 - 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine vo výške 215 Eur na mal. F. a vo výške 200 Eur na mal. X., s prihliadnutím na osobné, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov a najmä otca, ako aj na oprávnené záujmy mal. detí. Nedoplatok na výživnom zaviazal otca zaplatiť mal. deťom do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, v zmysle § 160 ods. 1 prvá veta O.s.p.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec mal. detí. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s výškou výživného na mal. deti z dôvodu, že mu vznikla nová situácia, nakoľko už nie je živnostník. Navrhol platiť sumu 160 Eur na každé dieťa, a to na účet matky mal. detí, pretože matka
popiera, že jej platí výživné. Uviedol, že pokiaľ bude matka potrebovať finančné prostriedky naviac, tak jej ich poskytne.
Matka detí žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Poukázala na to, že obidve deti majú zdravotné problémy, v súvislosti s ktorými má zvýšené finančné náklady, so staršou dcérou F. musí zo zdravotných dôvodov absolvovať 2-týždňový liečebný pobyt vo Y. P., ako aj pobyt pri mori, čo si zo svojho platu nemôže dovoliť. Mladšia dcéra X. takisto potrebuje pobyt pri mori cez prázdniny kvôli C. U., čaká ju druhá operácia R., kde po operácii musí absolvovať kúpeľnú liečbu v doprovode rodiča, ktorú si taktiež bude hradiť sama. Nakoľko sa otec prestal zaujímať o mal. deti, nekontaktuje sa s nimi, nezaujíma sa o ich zdravotný stav a o ich prospech v škole, čo vplýva na ich psychiku, zhoršil sa aj ich školský prospech, takže musí deťom platiť doučovanie, za ktoré musí platiť nemalé peniaze. Taktiež staršej dcére F. otec zrušil paušál na telefón. K vyjadreniu otca, že si zrušil slovenskú živnosť a nemôže prispievať takou sumou, ako žiadala, uviedla, že otec uviedol klamstvo, nakoľko stále pracuje v Z. R., Z., ako B., ale na českú živnosť, kde zarába ešte väčšie peniaze ako doteraz. Keďže otec nemá vysoké náklady na živobytie, platí si len ubytovanie 1.100,- Kč, na Slovensko chodí len raz do mesiaca, kde jedna cesta ho stojí okolo 1.500,- Kč a potraviny okolo 5.000,- Kč, pričom jeho náklady sú 300 Eur, žiadala o zvýšenie výživného na sumu 1.200 Eur mesačne s poukazom na jeho príjmy. Ďalej poukázala na to, že otec prestal od januára platiť všetky pôžičky a výdavky na byt, čím ich dostal do exekučných problémov a teraz sa musia vysťahovať z bytu, ktorý mali v osobnom vlastníctve a musia si hľadať nový podnájom.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutom výroku o určení výživného potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok rozsudku, ktorým boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti matky, nebol napadnutý odvolaním, a preto nebol predmetom preskúmania odvolacím súdom.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave ich rodičovských práv a povinností, ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti.
Okresný súd rozsudkom zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky, keďže bolo v konaní preukázané, že rodičia mal. detí nežijú spolu v spoločnej domácnosti. V tejto časti odvolaním rozhodnutie okresného súdu nebolo napadnuté, a preto nadobudlo právoplatnosť. Sporným zostalo určenie výšky výživného pre maloleté, pretože otec sa s jeho výškou, určenou okresným súdom, v odvolaní nestotožnil.
Pokiaľ ide o výživné na maloleté, vec treba posúdiť podľa ust. § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd pri určení vyživovacej povinnosti zohľadňuje vyššie vymedzené kritériá u každého z rodičov, vychádza z jeho reálnych pomerov, najmä príjmov, bez ohľadu na to, či ich rodič dosiahol zvýšeným úsilím. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je elementárnou povinnosťou rodičov, ktorú určuje zákon a jej rozsah musí zodpovednosť v zákone uvedeným kritériám, inak by rozhodnutie súdu bolo nezákonné.
V zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa sa dôsledne riadil citovanými ustanoveniami Zákona o rodine a vo veci správne rozhodol.
V prejednávanej veci bolo preukázané, že mal. deti pochádzajú z manželského vzťahu rodičov a žijú v spoločnej domácnosti s matkou, otec sa zdržuje v O. K.. S. mal. deti majú zdravotné problémy, staršia dcéra F. má C. a F. J. a mladšia dcéra X. má problémy so R., je uznaná za osobu ťažko zdravotne postihnutú. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo zistené, že matka má výdavky na mal. F. v sume 25 Eur mesačne na stravu v škole, v sume 20 Eur na školské pomôcky, v sume 12 Eur mesačne na tanečný krúžok a v sume 60 Eur mesačne na krémy, šampóny a lieky. V súvislosti s mal. X. má matka výdavky v sume 25 Eur mesačne na stravu v škole, v sume 20 Eur na školské pomôcky, v sume 30 Eur mesačne na výtvarný krúžok a v sume 20 Eur mesačne na lieky.
Bolo zistené, že matka mal. detí dosahuje priemerný príjem zo zamestnania v sume 352,90 Eur v čistom a okrem výdavkov na mal. deti má pravidelné výdavky na elektrinu v sume 45 Eur mesačne, na plyn v sume 72 Eur mesačne, na vodu v sume 45 Eur mesačne, na káblovú televíziu v sume 10 Eur mesačne, na internet v sume 24 Eur mesačne; s otcom vlastnia 2-izbový v J., v ktorom býva matka s deťmi.
Otec mal. detí v čase rozhodnutia prvostupňového súdu podnikal na základe živnostenského oprávnenia ako B. v O. K., za obdobie od februára 2011 do novembra 2011 dosiahol priemerný príjem z podnikania v sume 2.824,92 Eur v čistom mesačne, pričom podľa vlastného vyjadrenia mal prácu zabezpečenú do 30.06.2012. Jeho náklady predstavovali výdavky na ubytovanie v Českej republike v sume okolo 50 Eur mesačne, na stravu v sume 50 Eur mesačne, na pohonné hmoty v sume 200 Eur mesačne a splácal úvery splátkou v sume 1.245 Eur mesačne, ktoré úvery si zobrali s matkou za trvania manželstva.
Z takto zistených príjmov rodičov je nepochybné, že príjem otca odôvodňoval určenie výživného v sume, ako rozhodol súd prvého stupňa, t. j. v sume 215 Eur mesačne na mal. F. a v sume 200 Eur mesačne na mal. X.. Okolnosť, ktorú uviedol otec ako jedinú v odvolaní, pre ktorú nesúhlasil s takto určeným výživným, a to skutočnosť, že už nie je živnostník, nemožno zohľadniť, pretože ak otec po vyhlásení rozhodnutia prvostupňového súdu zrušil živnostenské oprávnenie, na základe ktorého dosahoval vysoký príjem, treba toto považovať za bezdôvodné vzdanie sa dosahovaného príjmu, v zmysle ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine. Napokon zo samotného odvolania otca je zrejmé, že tento prostriedky na výživu mal. detí má, keď otec v odvolaní uvádza, že okrem ním navrhovaného výživného po 160 Eur mesačne je ochotný poskytnúť matke mal. detí aj iné finančné prostriedky, pokiaľ ich bude potrebovať. Odvolací súd pritom poukazuje na to, že matka mal. detí zo svojho príjmu nie je schopná zvýšené výdavky, súvisiace najmä so zlým zdravotným stavom oboch mal. detí, sama hradiť.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu považoval za správne, a preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .