Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K2-37Csp-167-2022.pdf
PDF · 97.34 KB
Case nature
Area
Subarea
K2-37Csp/167/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudcom, Mgr. Kamilom Petrovičom, v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX/XX, D., v konaní o zaplatenie sumy 12.257,35 eura s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 12.257,35 eura spolu s úrokom vo výške 5,39% ročne zo sumy 11.644,26 eura od 17.6.2020 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 12.257,35 eura od 17.6.2020 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má právo voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica, podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, ktorý súd predmetnú vec po podaní návrhu žalobcom na pokračovanie v konaní postúpil dňa 1.7.2022 na tunajší súd ako súd príslušný na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 12.257,35 eura s príslušenstvom (úroky z omeškania) vrátane náhrady trov konania. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 4618505 2 01 bola so žalovanou uzatvorená Zmluva o úvere na bývanie č. 4618505 2 01 zo dňa 05.12.2018 (ďalej len „zmluva o úvere“), v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovanej medziúver č. 4618505 4 04 vo výške 12.000 eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 100,32 eura. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto sporenia vo výške 46,42 eura a 5,39 % p. a. úrok za medziúver vo výške 53,90 eura, pričom sa uspokojovali v poradí úroky za medziúver, a vklady na konto sporenia. Žalobca z vkladu prijatého na konto stavebného sporenia preúčtoval na konto medziúveru tú časť, ktorá mu prináleží a to splátku úroku z medziúveru. a to v súlade s čl. V. bod 5.3. zmluvy o úvere. Žalobca tvrdil, že žalovaná porušila zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestala riadne a včas splácať. Listom zo dňa 08.04.2020 žalobca vyzval žalovanú na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovanú zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 16.06.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca listom zo dňa 15.12.2021 vyzval žalovanú na plnenie, no žalovaná dlžnú sumu neuhradila. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 355,74 eura so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 12.000 eur, čo predstavuje po započítaní sumu 11.644,26 eura (istina). Žalovaná suma 12.257,35 eura pozostáva z istiny vo výške 11.644,26 eura, z nezaplatených 5,39 % p. a. úrokov za medziúver zo sumy 12.000 eur do 16.06.2020 spolu vo výške 600,09 eura a z nezaplatených poplatkov za informácie o nezaplatených splátkach vo výške 13 eur. Žalobca ďalej uviedol, že podanou žalobou si neuplatňuje
sumu nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celkovo vo výške 60 eur, ktorá suma bola súčasťou vyčíslenia dlžnej sumy ku dňu 16.06.2020 v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 16.06.2020 (12.317,35 eura – 60 eur = 12.257,35 eura, t. j. dlžná suma k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti podľa Výpisu z účtu medziúveru). Žalobca v závere žaloby uviedol, že požadovaním predčasného splatenia úveru, úverová zmluva nezaniká, že v zmysle úverovej zmluvy úročí istinu dohodnutým 5,39 % p. a. úrokom za úver a v zmysle čl. X. bod 10.9. a 10.13. zároveň celý zostatok dlhu, vyčíslený ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, 5,00 % p. a. úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t. j. od 17.06.2020). 2. Vzhľadom na to, že súdu sa nepodarilo doručiť žalobu žalovanej na jej adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky a vykonaným šetrením nebol zistený jej skutočný pobyt, súd preto doručil žalovanej žalobu postupom podľa ust. § 116 ods. 2 CSP, zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 9.3.2023, pričom súd považoval žalobu za doručenú dňom 24.3.2023. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila. 3. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 16.10.2023, s tým, že súd vec prejednal a rozhodol podľa ust. § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a žalovanej. Žalobca svoju neprítomnosť vopred ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 12.10.2023 z dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti a s ohľadom tiež na zachovanie zásady hospodárnosti konania, pričom vyjadril súhlas, aby súd vec prejednal a rozhodol aj bez jeho prítomnosti. V prípade žalovanej mal súd doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas, a to v zmysle ust. § 106 ods. 1 písm. a) CSP v spojení s ust. § 111 ods. 3 CSP, pričom žalovaná sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavila 4. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 5. Ako z nesporných súd postupom podľa ust. § 151 ods. 1 CSP vyšiel z tvrdení žalobcu, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 4618505 2 01 bola so žalovanou uzatvorená Zmluva o úvere na bývanie č. 4618505 2 01 zo dňa 05.12.2018, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovanej medziúver č. 4618505 4 04 vo výške 12.000 eur, že žalovaná sa zaviazala do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru splátkou vo výške 53,90 eura v počte splátok 103, splatných 15. dňa v mesiaci a zároveň sa zaviazala vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 46,42 eura, v počte vkladov 103, splatných 15. dňa v mesiaci, t. j. uhrádzať splátky spolu vo výške 100,32 eura, že žalovaná porušila zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestala riadne a včas splácať, preto listom zo dňa 8.4.2020 žalobca vyzval žalovanú na doplatenie omeškaných splátok a zároveň ju upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti, že nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 16.06.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom a žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 12.371,5 eura, že listom zo dňa 15.12.2021 žalobca vyzval žalovanú na plnenie, avšak žalovaná dlžnú sumu neuhradila, že celková dlžná suma ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru dňa 16.06.2020 pozostávala z istiny vo výške 11.644,26 eura, z nezaplatených 5,39 % p. a. úrokov za medziúver zo sumy 12.000 eur do 16.06.2020, spolu vo výške 600,09 eura a z nezaplatených poplatkov za informácie o nezaplatených splátkach vo výške 13 eur, a tiež zo sumy nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celkovo vo výške 60 eur, ktorý nárok však nebol predmetom konania. Nespornou skutočnosťou bolo aj to, že žalovaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia žalobcovi dlžnú sumu neuhradila. 6. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona: Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení (ďalej len „zákon o Stavebnom sporení“), účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním na území Slovenskej republiky (ďalej len "stavebný účel”) uvedených v § 11 ods. 1 z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia. Podľa § 2 ods. 1 zákona o Stavebnom sporení, stavebným sporením sa rozumie a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov, alebo v prospech stavebných sporiteľov, b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej len "stavebný úver"). Podľa § 7 ods. 2 zákona o Stavebnom sporení, zmluva o stavebnom sporení musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi, b) výšku dohodnutej sumy, na ktorú sa stavebné sporenie uzatvára(ďalej len "cieľová suma"), a podmienky, za ktorých môže byť zvýšená alebo znížená cieľová suma, c)výšku a časovú postupnosť vkladov stavebného sporiteľa, d) úrokové sadzby vkladov, e) podmienky a postup pri výplate vkladov, f) podmienky poskytnutia stavebného úveru po splnení
podmienok stavebného sporenia vrátane podmienok poskytnutia stavebného úveru pri zvýšení alebo znížení cieľovej sumy, postup pri určení poradia poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia, ako aj podmienky a postup pri výplate vkladov, g) podmienky, za ktorých môžu byť práva zo zmluvy o stavebnom sporení rozdelené alebo zlúčené s právami z inej zmluvy o stavebnom sporení, h) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom sporení, i) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom sporení, j) vyhlásenie stavebného sporiteľa o uplatnení alebo neuplatnení nároku na poskytnutie štátnej prémie v rámci tejto zmluvy.
Podľa § 7 ods. 3 zákona o Stavebnom sporení, zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi, b) úrokovú sadzbu stavebného úveru, c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere. Podľa ust. § 1 ods. 3 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, akje to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti(§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716). Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 501 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka , veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu. Ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto účelom. Podľa § 503 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 7. Vychádzajúc z nesporných skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. V tomto svojom závere súd vyšiel z nesporných skutočností, že žalobca na základe Zmluva o úvere na bývanie č. 4618505 2 01 zo dňa 05.12.2018 poskytol žalovanej medziúver vo výške 12.000 eur, že žalovaná v rozpore so zmluvou o úvere poskytnutý medziúver riadne a včas nesplácala, v dôsledku čoho žalobca oprávnene uplatnil predčasné zosplatnenie úveru, pričom v rozpore z právnou povinnosťou vrátiť zostávajúcu časť z poskytnutých prostriedkov v sume 11.644,26 eura, zaplatiť splatné úroky v sume 600,09 eura a poplatok za poskytnutie písomnej informácie vo výške 13 eur, ktoré nároky boli žalobcom riadne preukázané, žalovaná tento svoj záväzok na peňažné plnenie žalobcovi nesplnila ani v čase určenom pôvodným žalobcom vo výzve zo dňa 16.6.2020, resp. vo výzve zo dňa 15.12.2021 a ani neskôr do času vyhlásenia tohto rozsudku. Zaplatenia tejto pohľadávky sa tak domáhal žalobca dôvodne, spolu s úrokom z omeškania v zákonom stanovenej percentuálnej výške 5% ročne odo dňa nasledujúceho po žalobcom určenej splatnosti celého úverového záväzku, t. j. od 17.6.2020 až do zaplatenia. 8. Za dôvodný súd posúdil aj žalobcom uplatnený nárok na úroky vo výške 5,39% ročne zo sumy 11.644,26 eura od 17.6.2020 do zaplatenia, teda úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. V prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dlžníkovi vo všeobecnosti vzniká povinnosť k danému dňu splatnosti istiny zaplatiť aj úroky. A v prípade ak dlžník lehotu splatnosti celého dlhu a úrokov nedodrží, táto skutočnosť má dopad na to, že veriteľovi vznikne právo uplatniť si svoje právo na súde s tým, že nárok na zaplatenie splatných úrokov trvá do zaplatenia istiny ako takej bez ohľadu na to, že odo dňa omeškania si veriteľ môže uplatňovať aj úroky z omeškania. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru totiž zmluva o úvere nezaniká, a teda nezaniká ani záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky, pričom spolu s týmto záväzkom v zmysle ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky nezaniká, iba sa stáva splatným. Uvedený názor, že žalobcovi patria úroky z úveru aj po zosplatnení istiny je plne v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2019 spisová značka 6Cdo/113/2018, kde Najvyšší súd v bode 16 odôvodnenia uviedol „Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 07. septembra 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/2017, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinností a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa, a to až do jej splatenia.“ 9. Žalovaná v konaní nenamietala, že by zmluvu o úvere so žalobcom neuzavrela, netvrdila, že by na jej základe jej neboli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 12.000 eur a ani netvrdila, že by poskytnutý úver splatila v celom rozsahu. Nespochybnila teda ani právny základ žaloby, ani výšku žalobcom uplatneného nároku a ani správnosť predložených listinných dôkazov, preto v súlade s cit. zák. ustanoveniami súd zaviazal žalovanú na zaplatenie tejto pohľadávky tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. 10. Riadiac sa uvedenými úvahami súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. 11. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. 12. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 13. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 15. Súd v zmysle citovaného ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Košice písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP). Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.