Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/45/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: KVANTUM Slovakia, s.r.o. so sídlom Matice Slovenskej 8, Prievidza, IČO: 36 334 359, právne zast. JUDr. Mária Habalčíková, advokátka so sídlom Prievidza, Bakalárska 4, proti odporcovi: S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. F. E., Z. XX, o zaplatenie 178,- Eur s prísl.,

rozhodol:

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 130,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 130,- Eur počítaným od 22.11.2010 až do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobný návrh v časti sumy 48,- Eur a v časti zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 130,- Eur od 22.11.2010 až do zaplatenia, zamieta.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v článku IV., v 2.bode Zmluvy o úvere zo dňa 12.10.2009, v časti označenej ako Všeobecné obchodné podmienky úveru, v znení:

V prípade omeškania s úhradou mesačných splátok je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % denne zo sumy každej dlžnej splátky resp. jej časti, počítanú dňom nasledujúcim po dni splatnosti splátky alebo po dni, v ktorom sa úver stane predčasne splatným, pričom minimálna výška zmluvnej pokuty je 20 € a je splatná spolu s najbližšou budúcou splátkou. Dlžník je povinný nahradiť veriteľovi paušálnu sumu výdavkov v sume 6 € za každú zaslanú upomienku veriteľa v súvislosti so splácaním úveru, za ktorú sa považuje aj oznámenie o odňatá výhody splátok úveru,

je neprijateľnou podmienkou.

V. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 4,29 Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 16,02 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Mária Habalčíková, advokátka so sídlom Prievidza, Bakalárska 4, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 10.10.2011, doručeným Okresnému súdu Čadca dňa 12.10.2011 a následne postúpenému Okresnému súdu Žilina dňa 22.11.2011, domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 178,- Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver a odporca sa zaviazal ho splácať v mesačných splátkach. Odporca však poskytnutý úver splatil iba časť úveru.

Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu zmluvu o úvere zo dňa 12.10.2009, výdavkový a príjmový pokladničný doklad zo dňa 12.10.2009; potvrdenie o príjme; výpisy z účtu; žiadosť o poskytnutie úveru; formulár: štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere; kópiu občianskeho preukazu odporcu; upomienku zo dňa 08.04.2010, 02.06.2010, 05.08.2010, 05.10.2010, 06.04.2011, 04.07.2011, 06.09.2011; oznámenie o strate výhody splátok; poštové podacie hárky; osvedčenie o registrácii pre DPH; výpis z obchodného registra na navrhovateľa; splnomocnenie.

Na základe podaného návrhu a predložených listinných dôkazov súd vydal platobný rozkaz, č.k. -34 dňa 27.01.2012, ktorým súd žalobnému návrhu vyhovel v celom rozsahu.

Dňa 28.02.2012 bolo súdu doručené podanie odporcu, ktoré súd posúdil ako odpor proti platobnému rozkazu, pričom odporca v ňom uviedol, že uznáva iba dlh vo výške 130,- Eur, ale nie za upomienky, pričom navrhovateľ si mal overiť jeho bonitu, keďže už mal viac úverov a mohol vedieť, že ich nebude asi stíhať platiť. Zároveň žiadal o odpustenie časti dlhu, keďže je kríza, a keď sa môže odpúšťať Grékom, tak prečo nie jemu. Uznáva 130,- Eur, ale upomienky nie, lebo sú privysoké a nech advokáta a iné poplatky platia oni, on im to predsa nekázal dať na súd. Momentálne je v zlej a kritickej finančnej a rodinnej situácii. V závere uviedol, že je ochotný zaplatiť 130 Eur, úrok maximálne 100 Eur a to v splátkach maximálne po 30 Eur mesačne. Z príjmu 600,- Eur totiž neutiahne všetko. Spolu je teda ochotný zaplatiť 230 Eur.

Podaním odporcu sa platobný rozkaz v zmysle ustanovení zrušil a súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie na deň 11.05.2012 a 19.07.2012, na ktoré boli predvolaní účastníci konania, všetci riadne a včas, avšak na pojednávanie sa nedostavil nikto, preto súd vec prejednal v ich neprítomnosti v zmysle Odporca síce ospravedlnil svoju neúčasť, avšak nežiadal o odročenie pojednávania, pričom ani nepredložil žiadnu žiadosť o odročenie v zmysle

Súd v zmysle a nasl. vykonal dokazovanie, a to prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, a to predovšetkým zmluvu o úvere zo dňa 12.10.2009, výdavkový a príjmová pokladničný doklad zo dňa 12.10.2009; potvrdenie o príjme; výpisy z účtu; žiadosť o poskytnutie úveru; formulár: štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere; kópiu občianskeho preukazu odporcu; upomienku zo dňa 08.04.2010, 02.06.2010, 05.08.2010, 05.10.2010, 06.04.2011, 04.07.2011, 06.09.2011; oznámenie o strate výhody splátok; poštové podacie hárky; osvedčenie o registrácii pre DPH; výpis z obchodného registra na navrhovateľa; podanie odporcu a podanie navrhovateľa zo dňa 11.07.2012.

Súd mal preukázané, že odporca písomnou žiadosťou požiadal navrhovateľa o poskytnutie úveru, pričom navrhovateľovi potvrdil svoj príjem a zdokladoval ho výplatnou páskou a dokladmi o svojich nevyhnutných nákladoch. (SIPO)

Z predloženej zmluvy o úvere mal súd zistené, že účastníci konania uzavreli ako zmluvné strany predmetnú zmluvu dňa 12.10.2009, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru odporcovi vo výške 700,- Eur, ktorú odporca sa zaviazal splácať 15 mesačnými splátkami po 67,- Eur, pričom splátka zahŕňa istinu spolu s úrokom 2,9 % mesačne. Konečná splatnosť bola dohodnutá do 25.01.2011 a splatnosť prvej splátky dňa 25.01.2009. Jednalo s o bezúčelový spotrebiteľský úver na dobu určitú. Bola dohodnutá aj RPMN, pričom jej priemerná hodnota bola 37,93 %.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky.

Súd mal preukázané výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 12.10.2009 poskytnutie finančných prostriedkov odporcovi. (l.č. 5 obsahu spisu)

Podľa uvedenia navrhovateľa odporca poskytnutý úver nesplácal, pričom splatil iba časť, a to celkom 875,- Eur.

Odporca v konaní nenamietal istinu vo výške 130,- Eur. Dokonca ju vo svojom písomnom podaní uznal. Nenamietal ani úroky z omeškania.

Namietal však uplatnenú sumu za upomienky vo výške 48,- Eur z dôvodu, že sa mu zdajú privysoké.

Tvrdenia navrhovateľa ohľadom istiny 130,- Eur, ktorá je nesplatenou časťou poskytnutého úveru, neboli nikým a ničím spochybnené, dokonca odporcom bola táto suma písomne uznaná.

Podľa touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (), zmluvy o úvere (), zmluvy o kontrolnej činnosti (), zasielateľskej zmluvy (), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (), zmluvy o tichom spoločenstve (), zmluvy o otvorení akreditívu (), zmluvy o inkase (), zmluvy o bankovom uložení veci (), zmluvy o bežnom účte () a zmluvy o vkladovom účte (),

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento typ zmluvy sa vzťahujú ustanovenia ( a nasl.), ktorého znenie bolo zmenené novelou - a je nutné aplikovať aj smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa alebo iného predpisu.

To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľovi - odporcom porušené.

Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.

Podľa článku 2 písm.b) smernice 93/113/EHS "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesii.

Podľa právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Vzhľadom k tomu, že zmluva bola uzavretá dňa 12.10.2009, teda pred účinnosťou tohto zákona, zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania sa spravuje

Podľa zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Ustanovenie vymenúva náležitosti zmluvy.

Podľa pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Súd má za to, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu platnej zmluvy o úvere, na základe ktorej odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 130,- Eur ako časť nesplatenej istiny.

Navrhovateľ si však uplatnil aj sumu 48,- Eur za vystavené upomienky a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 130,- Eur od 22.11.2010 do zaplatenia.

V prílohe Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov možno s prehľadom poznať rozsah spotrebiteľských vzťahov, ktorým sa v Európskej únii venuje osobitná pozornosť. Ide o 13 smerníc:

1. Smernica Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov (Ú. v. ES L 372, 31.12.1985, s. 31).

2. Smernica Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú. v. ES L 42, 12.2.1987, s. 48) [2].

3. Smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania: článok 10 až 21 (Ú. v. ES L 298, 17.10.1989, s. 23).

4. Smernica Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 59).

5. Smernica Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku (Ú. v. ES L 144, 4.6.1997, s. 19).

7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25.mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (Ú. v. ES L 171, 7.7.1999, s. 12).

8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8.júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

9. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje Kódex Spoločenstva pre lieky na ľudskú spotrebu: články 86 až 100 (Ú.v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).

10. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku (Ú.v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16).

11. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (Ú.v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

12. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú.v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).

13. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES zo 14. januára 2009 o ochrane spotrebiteľov, pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene (Ú.v. EÚ L 33, 3.2.2009, s. 10).

Ani zďaleka vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (Hlava III článok 98 Charty základných práv Európskej únie) nekončí pri spotrebiteľských úveroch. Pomerne široká ochrana spotrebiteľom je garantovaná smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú tak, že sú predformulované a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ak spotrebiteľ pri takejto zmluve neprijíma službu alebo nekupuje tovar na obchodnú činnosť alebo iné podnikanie, prináleží mu ochrana touto smernicou a nemusí ísť pritom o spotrebiteľský úver. Inými slovami povedané, ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami z úradnej moci súdu sa týka rozmanitých zmluvných vzťahov vrátane úverov, ktoré nemožno zaradiť do kategórie spotrebiteľských úverov.

Podľa (platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa (platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy), za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa (platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy), ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa (platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa (platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

, ktorým sa novelizoval , bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

V zmysle rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

, ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov, zakotvil s účinnosťou od 01.04.2004, t.j. pred uzatvorením spornej zmluvy dňa 16.08.2007, do slovenského právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami adhéznymi, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávateľa s veľkým počtom zákazníkov /spotrebitelia/ s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.

Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, a teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu možno vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Neplatnosť takejto podmienky nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy.

Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenia spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ.

Navrhovateľ si uplatnil aj zmluvnú pokutu.

V zmluve o úvere bola dohodnutá aj zmluvná pokuta vo výške do 0,3 % denne zo sumy každej dlžnej splátky, t.j. 109,5 % ročne.

Navrhovateľ sa tejto sankcie domáha iba vo výške 0,05 % denne.

Podľa ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

Podľa veta prvá neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.

Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Čo sa týka zmluvnej pokuty, táto bola dohodnutá vo vyššej výške, než bola uplatnená v tomto konaní.

Súd má za to, že takto dohodnutá výška 0,3 % denne, t.j. 109,5 % ročne, minimálne 20 Eur, je neprimerane vysoká, a to aj v spojitosti s výškou úveru, dĺžkou jeho splácania, v dôsledku čoho je také zmluvné ustanovenie neprijateľnou podmienkou a teda také ustanovenie je neplatné a z neplatného ustanovenia nie je možné priznať plnenie.

Pokiaľ navrhovateľ požadoval nižšiu sumu, než bola dohodnutá, a to vo výške 0,05 % denne, taká výška by už bola primeraná, avšak vzhľadom k tomu, že zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute je podľa názoru súdu neplatné, nie je možné priznať zmluvnú pokutu ani v nižšej výške, keďže nie je možné priznať zmluvnú pokutu, resp. ju moderovať/znižovať z neplateného ustanovenia.

Na základe uvedeného súd zmluvnú pokutu nepriznal a v tej časti žalobný návrh zamietol a zároveň ustanovenie o zmluvnej pokute vyhlásil ako neprijateľnú podmienku v zmysle , podľa ktorého súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

V zmysle ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd nepriznal navrhovateľovi zmluvnú pokutu, a to ani v uplatnenej nižšej výške než aká bola dohodnutá, a to z dôvodu neplatnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti a zároveň v zmysle súd uviedol vo výroku tohto rozhodnutia neprijateľnú podmienku.

Navrhovateľ si uplatnil aj náhradu za 8 zaslaných upomienok vo výške 6,-Eur za každú upomienku, spolu 48,- Eur.

Čo sa týka uplatnenej sumy 48,- Eur za 8 upomienok adresovaných odporcovi, súd mal preukázané ich vystavenie, ako aj doručovanie nejakých podaní adresovaných odporcovi, a to cca v rovnaký deň, ako boli upomienky vystavené. Súd nemal jednoznačne preukázané, že upomienky skutočne boli doručované odporcovi, avšak je to pravdepodobné vzhľadom na počet a dátumy upomienok a počet a dátumy poštových podacích hárkov. Súd však nemal preukázané, či boli upomienky riadne doručené, prípadne neprevzaté odporcom a z akých dôvodov.

Odporca však nespochybňoval doručenie upomienok, len namietal ich výšku.

V zmysle bodu 2 článku IV. Zmluvy dlžník je povinný nahradiť veriteľovi paušálnu sumu výdavkov v sume 6,- Eur za každú zaslanú upomienku.

Navrhovateľ na namietanie odporcu uviedol, že v porovnaní s inými subjektmi, navrhovateľ si uplatňuje nižšiu výšku tejto paušálnej náhrady, pričom odporca zavinil svojim konaním vystavenie toľkých upomienok.

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa priči dobrým mravom.

Zákonodarca definoval dobré mravy v zákone o ochrane spotrebiteľa a per analogiam je táto definícia použiteľná aj pre potreby , prípadne ako výkladová pomôcka. Podľa toho rozpor s dobrými mravmi je určité vybočenie z pravidiel morálky. Súd má za to, že v danom prípade ide o rozpor s dobrými mravmi.

Výkon práva povinností nesmie byť objektívne v rozpore s dobrými mravmi, pričom nie je rozhodujúce, či konajúci si tento rozpor uvedomoval. S poukazom na judikatúru NS ČR dobré mravy predstavujú súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak nerešpektuje niektorú normu zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem.

Za konanie proti dobrým mravom sa považuje konanie, ktoré síce priamo neodporuje zákonu, ani zákon neobchádza, ale je v rozpore s tým, čo sa považuje z morálneho hľadiska za prípustné. Takéto konanie možno označiť za porušenie dobrých mravov.

Súd nemal preukázané, že by odporca nejakým spôsobom reagoval na upomienky, pričom úver splatil iba sčasti.

Napriek tomu však súd má za to, že paušálna náhrada za vystavenie upomienky 6,- Eur je skutočne vysoká a neprimeraná a nepredstavuje skutočnú výšku nákladov spojených s vystavením upomienky. Predsa bola vystavená nejakým zamestnancom navrhovateľa, ktorý by to mal mať v pracovnej náplni za určitú mzdu a tak skutočné náklady spočívajú napríklad iba v v cene papiera, poštovného,...

Aj keď odporca nesplácal úver riadne a včas, navrhovateľ v rámci svojej dobrej vôle najprv ho vyzýval a až po tom, ako odporca nereagoval, podal žalobu na súd, teda snažil sa vec vyriešiť mimosúdne.

Avšak súd nevidel relevantný dôvod pre taký počet upomienok, preto takéto konanie považuje iba za účelové zo strany navrhovateľa získať pohľadávku za vystavenie viacerých upomienok. V zmluve nebol navrhovateľ obmedzený počtom vystavenia upomienok, čo je na úkor spotrebiteľa, keďže veriteľovi nič

nebránilo vystavovať upomienky v neobmedzenom počte, napr. aj každý deň, a účtovať si za každú 6,- Eur, pričom súd opätovne zdôrazňuje, že táto suma prevyšuje skutočné náklady.

Týmto spôsobom je taktiež daná nerovnosť strán v neprospech odporcu - spotrebiteľa.

Súd má za to, že ustanovenie o takejto náhrade v takej výške je proti dobrým mravom. Súd má za to, že požadovanie náhrady 6,- Eur za každú upomienku je v rozpore s dobrými mravmi a teda s . Navrhovateľ nepreukázal ani skutočnú výšku nákladov, preto súd danú výšku 48,- Eur za 8 upomienok nepriznal, nakoľko taká paušálna náhrada je v rozpore s dobrými mravmi, a teda je neplatné v zmysle , podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Zároveň je neprijateľné aj z dôvodu, že veriteľ nie je ničím obmedzený v počte vystavenia upomienok, ktoré môže vystavovať aj každý deň po neobmedzený čas, resp. do zaplatenia, teda aj týždne, mesiace, roky,..., na základe čoho je také dojednanie neplatné z dôvodu jeho neprijateľnosti s poukazom na predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľa.

Na základe uvedeného súd posúdil aj toto zmluvné ustanovenie ako neprijateľnú podmienku z vyššie uvedených dôvodov.

Súd poukazuje na to, že navrhovateľ ničím nepreukázal dôvodnosť a opodstatnenosť výšky týchto poplatkov a ani nepreukázal vynaložené skutočné náklady s danými úkonmi. Teda navrhovateľ nepreukázal vynaloženie uplatnených nákladov a ich výšku. Súd má za to, že je v rozpore s dobrými mravmi paušalizovať takéto poplatky voči spotrebiteľom.

Z uvedených dôvodov súd sumu 48,- Eur navrhovateľovi nepriznal a v tej časti žalobný návrh zamietol.

Neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že v konaní pred OS Prievidza bola priznaná táto paušálna náhrada, lebo ich zasielanie bolo dôvodné a spôsobené výlučne konaním odporcu. Súd však poukazuje, že nie je viazaný názorom OS Prievidza, pričom aj názory súdu sa vyvíjajú a menia. Zároveň súd má za to, že nebolo potrebné zasielať až 8 upomienok a jednak paušálna náhrada nezodpovedá skutočným nákladom a v takej výške je to značne neprimerané a pre postup podľa nie je potrebných 8 upomienok. Ak aj zákon ukladá nejakú povinnosť veriteľovi, ako to vyplýva aj pre stanovený postup podľa , má veriteľ právo na náhradu nákladov, ale nie v neprimeranej paušálnej výške, pričom zákon neukladá zasielať viac upomienok. Navrhovateľ nepreukázal ani skutočné náklady pre taký prípad na preukázanie postupu podľa .

Vzhľadom k tomu, že dané ustanovenia Zmluvy obsahujúce neprijateľné podmienky možno oddeliť od zmluvy a teda od ostatných dojednaných vzťahov, je neplatná iba táto časť zmluvy pri zachovaní platnosti danej zmluvy.

Na základe uvedeného súd vyslovil neprijateľnosť daných podmienok, ktoré sú obsiahnuté v 2.bode článku IV. predmetnej zmluvy.

Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 130,- Eur od 22.11.2010.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa Nariadenia vlády SR č. ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, dostal sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania. Súd preto uznal úrok požadovaný navrhovateľom vo výške 9 % ročne v zmysle nariadenia vlády SR č. , a to od 22.11.2010, ako požadoval navrhovateľ, t.j. od nasledujúceho dňa po splatnosti celého úveru. Výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu súd osobitne nedokazoval v zmysle

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomne súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd návrhu navrhovateľa vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa rozhodnúť spor rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku možno len na návrh žalobcu a na základe úplného alebo čiastočného vzdania sa nároku len so súhlasom žalovaného.

Aj napriek tomu, že odporca uznal istinu vo výške 130,- Eur z celkovej žalovanej sumy 178,- Eur, nebolo možné rozhodnúť v zmysle rozsudkom pre uznanie v časti, keďže neboli splnené podmienky v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, a to návrh navrhovateľa.

Odporca požadoval splatenie dlžnej sumy v splátkach najviac po 30,- Eur mesačne z dôvodov jeho finančnej situácie.

Podľa ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd však nemal ničím preukázanú finančnú situáciu odporcu. Odporca ničím nepreukázal tvrdené dôvody, ktoré by opodstatňovali mu priznať splátky. Pokiaľ odporca niečo tvrdil, bol povinný to preukázať, avšak žiadnu relevantnú skutočnosť nepreukázal, na základe ktorej by bolo vhodné rozhodnúť o jeho povinnosti zaplatiť dlžnú sumu v splátkach.

Z uvedeného dôvodu súd neurčil splnenie plnenia v splátkach.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 61,61 Eur za 2 úkony - prevzatie a príprava a žalobný návrh, t.j. 2x 18,26 Eur + režijný paušál 2x 7,41 Eur + DPH.

Uplatnené trovy súd posúdil v zmysle vyhl. MS SR č. , na základe ktorej súd posúdil ako opodstatnené trovy konania za 2 úkony - prevzatie a príprava a žalobný návrh, t.j. 2x 18,26 Eur + režijný paušál 2x 7,41 Eur + DPH.

Podľa ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vychádzajúc z pomeru úspechu účastníkov v konaní, keď navrhovateľ bol úspešný v sume priznanej istiny vo výške 130,- Eur a priznaných úrokov z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku v sume 19,42 Eur, spolu 149,52 Eur, zatiaľ čo pôvodne uplatnená pohľadávka predstavovala 178,- Eur a uplatnené úroky z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku 19,42 Eur a zmluvná pokuta ku dňu vyhlásenia rozsudku 39,39 Eur, spolu 236,81 Eur, úspech navrhovateľa teda predstavuje 63 %, úspech odporcu 37%, teda čistý úspech navrhovateľa je 26%. Súd preto priznal navrhovateľovi náhradu účelne vynaložených trov konania s prihliadnutím na čistý úspech navrhovateľa v konaní vo výške 26 % z uplatnených trov konania navrhovateľa, teda vo výške 4,29 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku a 16,02 Eur titulom trov právneho zastúpenia.

Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku pre uznanie nie je odvolanie prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre vydanie takého rozhodnutia alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v takom prípade je odvolanie prípustné do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Proti rozhodnutiu o trovách konania a proti rozhodnutiu, ktorým bolo pripustené vykonanie peňažného plnenia v splátkach, je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( v platnom znení).