Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/131/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej, v právnej veci navrhovateľky B.. E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. G. U. H., G. X, občianky SR, proti odporcovi B.. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. G. U. H., E. X, občanovi SR, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletej H. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny U. G. U. H., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. januára 2012, č.k. -103, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov, maloletú H. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 50 Eur k rukám navrhovateľky, s tým, že odporca je oprávnený stýkať sa s maloletou bez obmedzenia, po vzájomnej dohode s navrhovateľkou. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 33 Eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom vykonaných dôkazov, z ktorých považoval za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Manželské vzťahy sú dlhšiu dobu narušené tak, že manželstvo si neplní svoje spoločenské poslanie a niet predpokladu, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k obnoveniu spolužitia. Manželský zväzok je len formálny, nakoľko k ukončeniu spolužitia došlo odsťahovaním sa navrhovateľky zo spoločnej domácnosti v marci 2011. Manželia spolu nežijú, nehospodária a intímne sa nestýkajú. Manželstvo účastníkov si neplní ani jednu zo svojich základných funkcií, a to biologickú, hospodársku, spoločenskú. Konštatoval, že u manželov začala chýbať povinnosť vzájomne si pomáhať, ktorá nezahŕňa len materiálnu stránku, ale ide predovšetkým o citovú, morálnu, osobnú pomoc pre dobro druhého manžela, o prejavy porozumenia pri životných problémoch. Ich odlišný pohľad na spôsob rodinného života vyústil až do situácie, kedy prestali vytvárať zdravé rodinné prostredie pre maloleté dieťa. Nezistil ani dôvod pre zmierovacie konanie po dobu jedného roka, keďže návrh na rozvod manželstva bol podaný 20. januára 2011. Vo veci bolo určených sedem pojednávaní, ktorých sa odporca opakovane nezúčastňoval. Účastníci konania boli podrobení konzultácii na referáte poradensko-psychologických služieb v U. G. U. H., avšak bezúspešne. Pokiaľ ide o zdravotný stav navrhovateľky tak predložila lekársku správu, z ktorej vyplynulo, že netrpí na psychické ochorenie a nebola v liečení, ani nebola evidovaná v odbornej ambulancii. Maloleté dieťa zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá zabezpečuje výlučnú starostlivosť o dieťa dosiaľ a v tejto starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Výživné určil na základe osobných, zárobkových

a majetkových pomerov oboch rodičov, keď zistil, že odporca bol v roku 2007 zamestnaný na dobu určitú, s príjmom 482 Eur, v júli 2008 dosiahol príjem vo výške 196 Eur, pričom skončil pracovný pomer na vlastnú žiadosť. Ďalej bol zamestnaný v L. D. R. na dobu určitú do 31.01.2009, kde dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 182 Eur, pričom pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe. Od 28.07.2011 do 31.10.2011 bol zamestnaný v F. I., E. R., na dobu určitú, kde dosiahol celkový príjem vo výške 894,21 Eur a boli mu vyplatené cestovné náhrady v celkovej sume 2.864 Eur. Odporca teda pracoval u rôznych zamestnávateľov vo veľmi krátkom časovom období, pričom sa súdu nepodarilo zistiť stále zamestnanie odporcu, ako aj jeho súčasný príjem. Pri určení výšky výživného prihliadol súd na skutočnosť, že odporca sám na pojednávaní vypovedal, že manželka zarába peniaze a jeho peniaze sú v rezerve, z čoho je zrejmé, že odporca musí dosahovať príjem, z ktorého uhrádza svoje výdavky a rovnako je jeho povinnosťou, aby sa podieľal na výžive maloletého dieťaťa.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý vyčítal súdu prvého stupňa, že nevykonal navrhované dôkazy, a to gynekologické a psychiatrické vyšetrenie navrhovateľky. Ďalej poukázal na to, že z postojov navrhovateľky, ktorá mala záujem navštevovať kultúrne podujatia, je zrejmé, že jej nemalo byť zverené maloleté dieťa. Postoj navrhovateľky považoval za nezodpovedný, s tým, že v spoločnom byte dlhodobo spoločne hospodárili.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Tvrdenie odporcu o fyzickom trestaní detí považovala za osočovanie. Zdôraznila, že už po dobu 12 mesiacov účastníci žijú oddelene a okrem neustálych trestných oznámení zo strany odporcu neprejavil iným spôsobom záujem o obnovenie spoločného spolužitia. Poukázala taktiež na to, že odporca neplatí výživné ako na maloleté dieťa, tak aj na ďalšie dve plnoleté deti.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny U. G. U. H. navrhol rozsudok okresného súdu v časti úpravy práv a povinností k maloletej potvrdiť.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa , pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa rozhodol o návrhu na rozvod manželstva, ako aj nárokoch, ktoré sú zo zákona spojené s konaním o rozvod manželstva v zmysle ust. § 113 ods. 1 O.s.p správne.

Krajský súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v zmysle ust. na zdôraznenie jeho správnosti dodáva:

Ustanovenie § 23 ods. 1 Zákona o rodine stanovuje ako predpoklad pre vyhovenie návrhu na rozvod manželstva, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Povinnosťou súdu je preto posúdiť existenciu rozvratu medzi manželmi z objektívneho hľadiska. Nemôže ísť pritom o akýkoľvek krátkodobý rozvrat, ale rozvrat musí vykazovať určité znaky. Z formulácie o vážnosti rozvratu plynie, že musí sa jednať o stav rozvratu medzi manželmi, ktorý vážne narušuje ich vzájomné spolužitie a z tohto hľadiska musí mať určitú intenzitu a určité časové trvanie. Prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi nie je dôvodom na skončenie manželstva rozvodom.

V prejednávanej veci mal súd prvého stupňa jednoznačne preukázané, že manželstvo účastníkov už od roku 2010 neplní svoje spoločenské úlohy, manželia spolu nehospodária a nerozhodujú o otázkach rodiny a ich komunikácia sa obmedzuje na vzájomné konfrontácie. Toto zistenie vyplynulo aj z výsluchu svedka - plnoletého syna účastníkov a je potvrdené aj postojmi a prejavmi odporcu, vrátane obsahu jeho odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa. Vyplýva z nich nevraživý, negatívny prístup odporcu voči

navrhovateľke. Odporca nedokumentoval žiadnym spôsobom akýkoľvek relevantný pokus o obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo neplní hlavne svoju výchovnú funkciu a funkciu vzájomnej pomoci a ochrany, ktoré v tomto štádiu manželstva majú vystupovať do popredia.

Rozhodnutie súdu vydané v zmysle ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, ktorým zveril na čas po rozvode maloleté dieťa účastníkov do osobnej starostlivosti matky, bolo vydané na podklade zistenia kolízneho opatrovníka, pričom odporca ako v prvostupňovom, ani v odvolacom konaní nenavrhol žiadne dôkazy týkajúce sa nesprávneho prístupu navrhovateľky k výchove ako maloletých detí, tak i detí plnoletých, pochádzajúcich z manželstva. Aj výživné na maloleté dieťa bolo stanovené s prihliadnutím na zárobkové a majetkové schopnosti a možnosti odporcu a bolo stanovené výživné vo výške, ktoré pokryje len časť odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa , v spojení s ust. , podľa ktorého v konaní o rozvod účastníci nemajú právo na náhradu trov.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .