Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/16/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade Y. W., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, XXX XX V., v 2. rade E. V., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Y. XXX/XX, XXX XX A., v 3. rade I. V., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. Y. XXX/XX, XXX XX A., v 4. rade Y. Q., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X.. Y.. Š. XXX/XX, XXX XX A., v 5. rade Y. T., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX A. a v 6. rade Y. Q., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX A., všetkých právne zastúpených splnomocneným advokátom JUDr. Emilom Vaňkom, so sídlom Sládkovičova 2, 960 01 Zvolen proti odporkyni: X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Z. XXX/X, XXX XX A., občianka SR, zastúpená splnomocnenou advokátkou JUDr. Vierou Rubaninskou, Horná 27, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie 444,98 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovatelia v 1. až 6. rade sú p o v i n n í nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 115,46 € na účet právnej zástupkyne odporkyne v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhali toho, aby súd vydal rozsudok, v ktorom by zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľom v rade 1 - 6 spoločne a nerozdielne sumu vo výške 444,98 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.02.2011 až do zaplatenia, ako aj na trovy konania.

Odporkyňa žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť, tak isto žiadala návrh zamietnuť aj jej právna zástupkyňa.

Súd na základe obsahu skutočností opísaných v odôvodnení podaného návrhu, oboznámením sa s prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, platobným výmerom zo dňa 14.12.2010, výpismi z LV č. XXXX, LV č. XXXX vedenými na Správe katastra A. pre obec a k. ú. A., znaleckým posudkom č. 450/2010 znalca K.. T. T., osvedčením o dedičstve č. , po poručiteľke E. V., opravným osvedčením o dedičstve po poručiteľke E. V., z návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti zo dňa 27.4.2005, obsahu notárskej zápisnice N 50/05, Nz 18063/05, geometrického plánu č. 34324216-67/2009, ako aj ďalších listinných dôkazov zistil tento skutkový stav:

Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že sú spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vedených na Správe katastra A. pre obec a k. ú. A. ako parcely registra „C“ KN, a to parc. č. XXXX/XXX o výmere 186 m2, parc. č. XXXX/XXX o výmere 211 m2, parc. č. XXXX/XXX o výmere 186 m2, parc. č. XXXX/XXX o výmere 214 m2, parc. č. XXXX/XXX o výmere 193 m2, parc. č. XXXX/XXX o výmere 219 m2, parc. č. XXXX/XXX o výmere 188 m2 a parc. č. XXXX/XXX o výmere 152 m2, všetky parcely

sú zastavená plochy a nádvoria s tým, že výška podielov v čase podania návrhu bola nasledovná: navrhovateľka v 1. rade vlastnila 1/2 v pomere k celku, navrhovateľka v 2. rade vlastnila 1/6 v pomere k celku, navrhovateľ v 3. rade vlastnil 1/6 v pomere k celku, navrhovateľka v 4. rade vlastnila 1/18 v pomere k celku, navrhovateľka v 5. rade vlastnila 1/18 v pomere k celku a navrhovateľka v 6. rade vlastnila 1/18 v pomere k celku. Predmetné nehnuteľnosti sú zastavenými pozemkami so stavbou obytného domu súp. č. XXX vo A. na ulici E.. W. časť A. - A., slúžiaci ako bytový dom s bytmi. Celková zastavaná plocha pozemku predstavuje výmeru vo výške 1549 m2.

Odporkyňa je na základe výpisu z LV č. XXXX vedeného na Správe katastra A. pre obec a k. ú. A. v časti B LV vlastníčkou bytu č. XX vo vchode X na X. poschodí s tým, že podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu predstavuje hodnotu 7379/891434, čo zodpovedná rozlohe bytu vo výlučnom vlastníctve odporkyne v pomere k podielu na spoločných častiach obytného domu. Predmetný byt sa nachádza na adrese A., L. Z. XXX/X.

Navrhovatelia ďalej v návrhu uviedli, že odporkyňa navrhovateľom ani ich právnym predchodcom dlhodobo neplatila za užívanie cudzieho pozemku a za obmedzenie ich vlastníckeho práva žiadnu náhradu. Odporkyňa tak konala aj napriek tomu, že vedela o tom, že užíva cudzí pozemok, pretože k danému pozemku nemala nikdy evidované svoje vlastnícke právo a z dotknutého listu vlastníctva jej nevyplýva vlastníctvo k pozemku pod domom. Ďalej poukázali na skutočnosť, že na LV č. XXXX je vyznačené právo zodpovedajúce vecnému bremenu zriadené v súlade so v platnom znení. Navrhovatelia v 1. - 6. rade vydali platobný výmer, v ktorom si uplatnili nárok na náhradu za zákonné obmedzenie vlastníckeho práva inštitútom zriadenia práva obdobného vecnému bremenu v zmysle v platnom znení, v ktorom požadovali obvyklú náhradu zodpovedajúcu výške nájomného za zastavané pozemky v danej lokalite, ktorého hodnota vychádza z objektivizovanej trhovej hodnoty stavebného pozemku pod obytným domom. Navrhovatelia si uplatnili nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva platobným výmerom spätne za obdobie od 01.01.2008 do 31.12.2010 s lehotou splatnosti do 14 dní od doručenia výzvy na platenie znejúcej na sumu 444,98 € za celé zameškané obdobie a takto si každý navrhovateľ uplatnil svoj nárok spoločne a nerozdielne v žalovanej sume s príslušenstvom vyjadrenom v petite návrhu. Vychádzajúc z objektívnej trhovej hodnoty pozemku znalecká cena predstavuje 66,74 €, bola vypočítaná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva v rozsahu 11,57 € za 1 m2 a rok.

Právny zástupca navrhovateľov ďalej na pojednávaní konanom dňa 19.07.2012 k veci uviedol, že ich návrhom sa domáhajú náhrady za užívanie pozemku, a to podľa Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 20, ako aj podľa , kde obmedzenie vlastníckych práv je možné len vo verejnom záujme a za primeranú náhradu s tým, že oni sa domáhajú primeranej náhrady s tým, že primeranú náhradu odvádzajú zo znaleckého posudku, ktorý predložili súdu. Ide o znalecký posudok vypracovaný znalcom K.. T. T., č. znaleckého posudku 450/2010. Z tohto znaleckého posudku vyplýva cena nájmu za 1 m2 na rok, a to vo výške 11,57 € s tým, že táto cena je nižšia ako cena stanovená v urbanistickej štúdii Mesta A., ktorá vychádza v druhej zóne zo sumy 100 € na m2 a pokiaľ ide o užívanie pozemkov formou nájmu, tak Mesto A. má cenu nájmu v tejto zóne 10 €/m2 s tým, že predmetná urbanistická štúdia je verejne dostupná na portáli Mesta A.. Ďalej k veci uviedol, že Mesto A. uzatvára nájomné zmluvy, ktoré sú verejne dostupné na jeho portáli na parkovné miesta v danej lokalite za 30 €/m2. Ďalej k veci uviedol, že samotné vecné bremeno bolo zapísané do Katastra nehnuteľností až v r. 2010, a to na základe geometrického plánu, čo vyplýva z pripojeného originálu Listu vlastníctva č. XXXX k. ú. A., Správy katastra A. a ďalej právny zástupca navrhovateľov poukázal na to, že geometrický plán, na základe ktorého bolo zapísané predmetné vecné bremeno je zo dňa 24.11.2009. Ďalej poukázal na to, že predmetné parcely vznikli až v r. 2010, a to zápisom geometrického plánu, ktorý bol predložený na Správu katastra vo A. a tento geometrický plán predložili práve vlastníci pozemkov z dôvodov, že chceli vysporiadať vlastnícke vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam. Ďalej poukázal na to, že vecné bremeno bolo zapísané v Katastri nehnuteľností pod zápisom 522/10, teda v r. 2010. Z vyššie uvádzaných dôvodov sa dožadoval toho, aby súd vydal rozsudok, v ktorom by uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1. až 6. rade spoločne a nerozdielne celkovú sumu 444,98 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.02.2011 až do zaplatenia. V prípade úspechu v spore si uplatňoval aj trovy konania, ktoré vyčísli v lehote do 3 dní. Čo sa týka uvedenia dátumu dňa 01.02.2011, tak tento zvolili z toho dôvodu, že odporkyni bola doručená výzva na zaplatenie vyššie uvedenej sumy

s tým, že jej bola stanovená lehota do konca januára 2011. Keďže túto lehotu nesplnila, požadujú úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho, t. z. od 01.02.2011 až do zaplatenia.

Súd z prednesu právnej zástupkyne odporkyne zistil, že žiada návrh zamietnuť v celom rozsahu. K veci uviedla, že navrhovatelia sa domáhajú náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva podľa s tým, že toto ustanovenie rieši situáciu vyvlastnenia s tým, že v tomto prípade sa nejedná o tento prípad. Ďalší prípad, ktorý toto ustanovenie rieši, je obmedzenie vlastníckeho práva na dobu nevyhnutnú v nevyhnutnej miere, teda jedná sa o obmedzenie vlastníckeho práva na dobu určitú. V tomto prípade tak isto nejde o tento prípad, nakoľko nehnuteľnosti, ktoré sú postavené na predmetných pozemkoch a vzhľadom na ich vek, sa to dá posudzovať, že je to na dobu neurčitú, a nie na dobu určitú. Podľa názoru právnej zástupkyne odporkyne navrhovatelia v tomto prípade použili nesprávnu právnu argumentáciu. Poukázala na tú skutočnosť, že aktuálny stav na LV predmetných pozemkov, t. z. na LV č. XXXX k. ú. A. je ten, že sa jedná o ťarchu, a to vecné bremeno zo a vzhľadom na túto ich právnu kvalifikáciu sú toho názoru, že podľa ustanovenia je oprávnený z vecného bremena povinný znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy, t. z. že čo do právnej podstaty popierajú uplatnený nárok v celom rozsahu. K veci ďalej uviedla, že navrhovatelia poberali nájom od Mesta A. s tým, že situácia sa vyostrila približne v r. 2008 - 2010, a to z toho dôvodu, že navrhovatelia neuzatvorili ďalšiu nájomnú zmluvu s mestom, a to z toho dôvodu, že mestom poskytovaný nájom sa im videl nízky. Toto uviedla z toho dôvodu, že nie je celkom pravda, že navrhovatelia, resp. ich právni predchodcovia, by nepoberali žiadnu náhradu za užívanie predmetných pozemkov. Ďalej sa chcela vyjadriť k samotnému stanovisku všetkých vlastníkov predmetných bytov s tým, že ona má takú vedomosť, že jednotliví vlastníci jednotlivých bytov by mali záujem o odkúpenie spoluvlastníckych podielov k pozemkom, avšak komunikácia právneho zástupcu navrhovateľov podľa jej názoru nebola práve šťastná. K veci uviedla, že si myslí, že predmetné vecné bremeno vzniklo zo zákona, účinnosťou .

Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku.

Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.

Podľa , vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa , vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, práva k nehnuteľnostiam uvedené v , ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku

sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

zo dňa 8.7.1993 nadobudol účinnosť 01.09.1993. Je potrebné zdôrazniť, že relutárna (finančná) náhrada za vznik vecného bremena je náhradou jednorazovou, nemá charakter cyklického (opakovaného) plnenia, a preto je nelogické, aby pri každej zmene vlastníctva mal nový vlastník zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. Predmetný nárok je len 1 a má ho len ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý túto nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného bremena - v danom prípade v čase účinnosti zhora citovaného zákona, teda dňa 1.9.1993. Tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že nie je podstatné kedy predmetné vecné bremeno bolo zapísané do katastra nehnuteľností záznamom v zmysle , nakoľko v danom prípade došlo k vzniku vecného bremena zo zákona. Ďalší vlastník zaťaženej nehnuteľnosti, v tomto prípade navrhovatelia, nadobudli pozemok už spolu s vecným bremenom, a preto nie je možné, aby ako ďalší nadobúdatelia zaťaženého pozemku s existujúcim vecným bremenom, sa právne účinným spôsobom mohli domáhať finančnej náhrady za jeho vznik. Vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Aj keď majú verejnoprávny prvok daný spôsobom ich vzniku a účelom, ktorému slúžia, nemožno prehliadať, že majú aj významný prvok súkromnoprávny. Občianske právo definuje vecné bremeno ako právo niekoho iného, než vlastníka veci, ktoré ho obmedzuje tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať, pričom zákonné vecné bremená tento charakter majú tiež. V zmysle týchto právnych záverov možno konštatovať, že nárok na relutárnu náhradu za vznik vecného bremena si mohol uplatniť v prípade neúspešného mimosúdneho snaženia vlastník dotknutej nehnuteľnosti vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť 01.09.1993 a uplynula 01.09.1996.

Z predloženého LV č. XXXX vedeného na Správe katastra vo A. pre obec a k. ú. A. súd zistil, že navrhovateľka v 1. rade nadobudla zodpovedajúci spoluvlastnícky podiel k sporným pozemkom v r. 2005, a to na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený príslušnou správou katastra pod V 972/05-1200/05. Navrhovatelia v 2., 3., 4., 5. a v 6. rade nadobudli na nich pripadajúci spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam v r. 2010 na základe osvedčenia o dedičstve č. zo dňa 05.10.2010. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že ani jeden z nich nebol primárnym vlastníkom alebo spoluvlastníkom dotknutej nehnuteľnosti v čase účinnosti , teda ku dňu 01.09.1993. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva účastníkom konania, je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu. Kto je účastníkom konania vymedzuje právo procesné. Kto je však vecne legitimovaný, t. j. kto môže vystupovať ako účastník konania, to vymedzuje výlučne právo hmotné. Pod vecnou legitimáciou právna teória rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania. V prípade dvojstranných právnych vzťahov, kde účastníci konania stoja so svojimi návrhmi proti sebe, právna teória hovorí o vecnej legitimácii aktívnej (na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (na strane odporcu). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného oprávnenia o ktoré v konaní ide. Či je tu dostatok vecnej legitimácie sa ukáže vždy až v samotnom konaní. V praxi môže dôjsť k situácii, že návrh podá osoba alebo osoby, ktoré síce tvrdia svoje hmotnoprávne oprávnenie, ale nie sú ich nositeľmi. V prípade, ak súd v konaní zistí absenciu vecnej aktívnej, či pasívnej legitimácie účastníka konania, musí návrh zamietnuť. Nedostatok vecnej legitimácie nie je dôvodom na zastavenie konania.

S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenia, vykonané dokazovanie a zistené skutočnosti súd návrh zamietol, pretože dospel k záveru, že ani jeden z navrhovateľov nie je vecne aktívne legitimovaný na podanie predmetného návrhu. Prípadná vecná aktívna legitimácia by svedčila pôvodnému výlučnému vlastníkovi, prípadne viacerým spoluvlastníkom, ktorý bol vlastníkom (spoluvlastníkom) dotknutej nehnuteľnosti v období od 01.09.1993 do 01.09.1996.

Súd ďalej poukazuje, že predmetnú nehnuteľnosti nadobudli teda navrhovatelia v 1. a ž 6. rade už z existujúcim vecným bremenom, preto sa nemôžu úspešne domáhať finančnej náhrady. V tomto rozsahu preto ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie.

Ďalej súd poukazuje na tú skutočnosť, že nakoľko k vzniku vecného bremena došlo zo zákona, nie je možné hovoriť o odplatnom alebo bezodplatnom zriadení vecného bremena, najmä ak vecné bremeno je zapísané už do katastra nehnuteľností.

Ďalej súd poukazuje na tú skutočnosť, že judikatúra súdov Slovenskej republiky ustálila, že finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová a nemá teda charakter opakujúceho sa plnenia tak, ako to požadujú navrhovatelia s tým, že tento nárok je iba jeden a má ho len ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý túto nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného bremena, teda k účinnosti , t. j. ku dňu 01.09.1993.

Navrhovatelia v 1. - 6. rade sú tzv. ďalšími vlastníkmi zaťaženej nehnuteľnosti, ktorí nadobudli pozemok už s vecným bremenom. Vecné bremená prechádzajú na nového nadobúdateľa spolu s vlastníctvom prevádzanej veci, preto nie je možné, aby ďalší nadobúdateľ už zaťaženého pozemku existujúcim vecným bremenom sa mohol úspešne domáhať finančnej náhrady.

Z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

S poukazom na zhora citované procesné ustanovenie a v súlade so zásadou úspechu účastníka v konaní súd priznal odporkyni náhradu vzniknutých trov, ktorý predstavovali trovy právneho zastúpenia advokátom za poskytnutú právnu službu, a to vo výške 115,46 €. Tieto trovy pozostávajú z 2 úkonov právnej pomoci, a to jeden úkon prevzatie a príprava zastúpenia a druhý úkon účasť na pojednávaní konanom dňa 19.07.2012, jeden úkon vo výške 31,54 €, čo je spolu 63,08 €, ďalej tieto trovy pozostávajú z 2 režijných paušálov po 7,63 €, čo je spolu 15,26 €. Trovy právneho zastúpenia spolu 78,34. Ďalej tieto trovy pozostávajú z cestovného za účasť na pojednávaní pred Okresným súdom Zvolen dňa 19.7.2012, a to spiatočná cesta BB - ZV, 1 cesta 22 km, spiatočná 44 km, cesta vykonaná OMV KIA Carens 1,9 SDI, EČV ZV 220 BZ priemerná spotreba 6,2 l/100 km, cena PHL 1,389 € /l, amortizácia 5,50 Sk/km, t. j. 0,18 €, teda 6,2 x 1,389:100 = 0,086 + 0,18 = 0,266 x 44 km = 11,70 €. Ďalej tieto trovy pozostávajú zo straty času na ceste na pojednávanie na trase BB - ZV a späť, t. j. 2 polhodiny po 12,71 € = 25,42 €, spolu cestovné + strata času vo výške 37,12 €, t. j. s priznanými trovami právneho zastúpenia vo výške 78,34 € sú spolu priznané trovy konania vo výške 115,46 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (, prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t. j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), t. j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa ,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).