Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/63/2024

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci navrhovateľa RINIPOL, s. r. o., so sídlom Borová 3203/29, 010 07 Žilina, IČO: 48 222 836, zast. JUDr. Marcel Šmehýl, advokát, so sídlom Daniela Dlabača 978/2, 010 01 Žilina, IČO: 42 218 969 proti odporcovi BMK development, s. r. o., so sídlom 24, 010 04 Hôrky, IČO: 52 363 295, zast. Mgr. Ján Páchnik, advokát, so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 37 909 843 o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn. -75 zo dňa 02. júla 2024, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. -75 zo dňa 2. júla 2024 v prvom a štvrtom výroku p o t v r d z u j e .

II. Navrhovateľovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči odporcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvom výroku nariadil zabezpečovacie opatrenie a zriadil v prospech navrhovateľa záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve odporcu:

- byt č. 1-A1 nachádzajúci sa na prízemí vo vchode č. 1 rozostavaného bytového domu "A" súp. č. XXX, postaveného na parcele registra „C" č.294/16 a k nemu prislúchajúci podiel priestoru 7981/72914 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku: parcela registra ,,C“ č. 294/16

- byt č. 3-A3 nachádzajúci sa na prízemí vo vchode č. 1 rozostavaného bytového domu "A" súp. č. XXX, postaveného na parcele registra ,,C" č. 294/16 a k nemu prislúchajúci podiel priestoru 7221/72914 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku: parcela registra ,,C" č. 294/16 spoločne evidované katastrálnym odborom Okresného úradu Žilina, pre katastrálne územie A., obec A., okres Žilina, na LV č. XXXX.

- pozemok - parcela registra „C" č. 294/410 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 13 m2 evidovaný katastrálnym odborom Okresného úradu Žilina, pre katastrálne územie A., obec A., okres Žilina, na LV č. XXXX na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 350.610,81 eur s príslušenstvom.

2. V druhom výroku vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. V treťom výroku uložil navrhovateľovi povinnosť podať v lehote do 30 dní od doručenia napadnutého rozhodnutia žalobu proti odporcovi na zaplatenie 350.610,81 Eur. V štvrtom výroku priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia domáhal, aby súd zriadil záložné právo na uvedený byt č. 1-A1, byt č. 3-A3 a na dvakrát rovnako označený pozemok – parcela reg. „C“ č. 294/410 – zastavaná plocha a nádvoria o výmere 13 m2 (ďalej aj „nehnuteľnosti“).

4. Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh tým, že na základe oslovenia odporcom v lete 2022 týkajúceho sa ponuky zhotovenia diela s názvom ,,Prístavba, nadstavba a stavebné úpravy budovy Spojov na dva bytové domy Krásne Hôrky" (ďalej „dielo“) vykonal navrhovateľ nacenenie diela a na základe jednotlivých položiek dospel k sume 1.236.093,77 Eur bez DPH, ktorá suma sa následne stala dohodnutou cenou diela v Zmluve o dielo uzavretej medzi stranami sporu dňa 22.08.2022 č. ZML01/2022 (ďalej „zmluva o dielo“ alebo „Zmluva“) na základe rozpočtu stanoveného navrhovateľom. Odporca si vyhradil právo určovať navrhovateľovi subdodávateľov, ktorí budú vykonávať určité stavebné práce podľa čl. II. bod 5 Zmluvy, voči ktorým však navrhovateľ zostával v pozícii objednávateľa. Keďže odporca bol povinný podľa Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX uzavretej medzi odporcom a B. C. so sídlom v Rakúsku predložiť doklady o preinvestovaní vlastných finančných prostriedkov vo výške 580.000,- Eur, požiadal odporca za týmto účelom navrhovateľa o poskytnutie pôžičky, s čím navrhovateľ súhlasil pod podmienkou, že dlžníkom budú konatelia a spoločníci odporcu a finančné prostriedky z pôžičky mali títo vložiť na účet odporcu. Dňa 22.08.2022 navrhovateľ uzavrel s konateľmi odporcu zmluvu o pôžičke, ktorá bola poskytnutá dvoma platbami. Podľa navrhovateľa prostriedky, ktorými odporca disponoval zo zmluvy o splátkovom úvere a z pôžičky poskytnutej konateľom a spoločníkom odporcu postačovali na zaplatenie ceny diela. Navrhovateľ uviedol, že po uzavretí Zmluvy došlo k začatiu výkonu prác, pričom vzhľadom na rozsah diela bolo dohodnuté, že súpis prác ako podklad pre mesačnú fakturáciu bude potvrdzovaný pri jednotlivých položkách rozpočtu čiastkovo podľa približného obsahu vykonaných prác. Súhlas odporcu a stavebného dozoru bol zaznamenaný v zisťovacích protokoloch, pričom financujúca banka takýto postup akceptovala a po predložení faktúr zo strany odporcu uvoľňovala finančné prostriedky na ich úhradu. Navrhovateľ v marci 2023 zistil, že rozsah prác nezodpovedá výkazu výmer, ktoré boli podkladom pre vytvorenie rozpočtu a ceny diela z dôvodu zásahov odporcu, ktorý požadoval vykonanie prác, ktoré neboli súčasťou výkazu výmer, resp. z dôvodu zmeny projektu. Podľa navrhovateľa došlo k dohode o fakturácii skutočne vykonaných prác v rozsahu, v akom boli poskytnuté. Prvé problémy pri úhrade za vykonané práce nastali za práce fakturované za mesiac marec 2023, keď odporca požiadal o posun fakturácie o mesiac, čomu navrhovateľ vyhovel a za mesiac marec faktúru nevystavil. Navrhovateľ poukazoval na vystavenie faktúry č. 2023-131 za marec a apríl vo výške 129.116,77 Eur, ktorá bola doručená odporcovi dňa 28.04.2023 a ktorú odporca žiadal ponížiť z dôvodu, že úroky z úveru spláca s ohľadom na výšku čerpania. Aj pri fakturácii za máj, jún, júl a august 2023 odporca žiadal navrhovateľa, aby nefakturoval, čomu navrhovateľ vyhovel. Navrhovateľ následne v októbri 2023 vyhotovil súpis všetkých prác, ktoré boli vykonané a neboli predmetom fakturácie, pričom súpis zodpovedal prácam v celkovej výške 461.359,95 Eur. Túto sumu rozdelil navrhovateľ medzi faktúru č. 2023/387 na sumu 234.000,- Eur, ktorá bola uhradená zo zálohovej platby a faktúru č. 2023/452 na sumu 227.359,95 Eur. Navrhovateľ požiadal odporcu na ústretový prístup, keď do fakturácie zahrnul aj práce, ktoré boli začaté, ale nedokončené. Odporca súhlasil s podmienkou, že mu bude poskytnutá zľava z ceny diela, s čím navrhovateľ súhlasil a zľava sa stala súčasťou Dodatku č. 1 zo dňa 29.10.2023 k Zmluve o dielo. Po podpísaní dodatku odporca oznámil, že nemá finančné prostriedky na zaplatenie prác podľa rozpočtu, keďže úverové prostriedky boli vyčerpané. Navrhovateľ sa domnieval, že odporca predkladal banke faktúry na preplatenie od iných subjektov napriek tomu, že títo boli v pozícii subdodávateľov voči navrhovateľovi a bol to navrhovateľ, ktorý mal vystavovať faktúry na základe ktorých mala banka uvoľňovať finančné prostriedky z úveru. Navrhovateľ z uvedeného dôvodu neuhradenia faktúr požiadal odporcu o zabezpečenie pohľadávok zriadením záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve konateľov a spoločníkov odporcu ako aj na samotné dielo. Odporca najprv s takýmto postupom súhlasil, následne však svoj postoj zmenil. Pri inventarizácii pohľadávok a záväzkov vo vzťahu k faktúre č. 2023/452 na sumu 227.359,95 Eur sa odporca vyjadril, že s týmto záväzkom nesúhlasí, nakoľko malo dôjsť k značnému navýšeniu ceny za dielo, ktoré nemalo byť v priebehu realizácie dokomunikované ani odsúhlasené. Podľa odporcu malo byť zohľadnené to, čo uhradil z vlastných finančných prostriedkov. V marci 2024 prebehlo preberacie konanie, po ktorom vystavil navrhovateľ faktúru č. 2024/078 na sumu 123.250,86 Eur, ktorá bola faktúrou za dodatočné práce podľa dodatku č. 1 po odpočítaní sumy 13.510,- Eur za bezdôvodné obohatenie prijatím vrátenej platby. Odporcu však tvrdil, že zaplatil viac ako mal, a to o 20.405,78 Eur, ku ktorému tvrdeniu predložil jednostranný súpis. Dňa 02.04.2024 odporca poskytol navrhovateľovi súpis prác s poznámkami pri niektorých položkách pri ktorých namietal, že práce sa buď nerealizovali alebo boli uhradené ním ako investorom. Následne sa mal odporca po

vysvetlení položiek zo strany navrhovateľa vyjadriť prostredníctvom stavebného dozoru, pričom odporca následne tvrdil, že tento bol práceneschopný a na prejednanie položiek medzi konateľmi sa odporca nedostavil. Podľa navrhovateľa už odporca nereagoval na telefonické urgencie a ani na mailovú výzvu. Celkovo teda eviduje navrhovateľ voči odporcovi dve neuhradené faktúry vo výške 350.610,81 Eur. Podľa navrhovateľa v čase podpisu zmluvy o dielo až do jeho zrealizovania bol odporca vlastníkom nehnuteľností, na ktorých sa dielo realizovalo. Odporca vykonal zápis diela do katastra nehnuteľností v štádiu rozostavanosti a došlo k vzniku samostatných bytových a nebytových jednotiek. Pozemky boli rozdelené a vznikli samostatné parcely určené na parkovanie vozidiel. Podľa navrhovateľa inými nehnuteľnosťami odporca nedisponuje, resp. nepodarilo sa mu zistiť žiadne iné nehnuteľné či hnuteľné veci v majetku odporcu. Podľa navrhovateľa na základe internetovej stránky D., na ktorej sa propaguje predaj diela je zrejmé, že odporca byty s budúcimi kupujúcimi zazmluvnil („predal“) a posledný je vecou predaja v blízkej budúcnosti. Bytový dom je vedený ako rozostavaná stavba, avšak stavebné práce sú ukončené a čaká sa na kolaudáciu. Odporcovi preto nič nebráni, aby zrealizoval predaj bytov so zápisom nových vlastníkov na list vlastníctva. Podľa navrhovateľa odporca nedisponuje iným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávky navrhovateľa. Po skončení projektu Krásne Hôrky, ktoré sú jediným významným projektom odporcu a predaji všetkých bytov a uspokojením banky odporca môže stratiť záujem na ďalšej podnikateľskej činnosti. Postoj odporcu opodstatňuje domnievať sa, že nemá záujem uspokojiť navrhovateľa. Podľa navrhovateľa špekulatívnym vyvolaním spornosti položiek odsúvaním riešenia situácie a jeho pasivitou a nekontaktnosťou môže odporca spôsobiť, že neskoršie judikovanie nároku navrhovateľa na úhradu doplatku ceny diela narazí na nemajetnosť odporcu. Odporca nemá záujem vysporiadať záväzky, čo dokazuje jeho pasivita a vyvolávanie spornosti nároku navrhovateľa aj v položkách, ktoré sporné neboli. Po zohľadnení opakovaného odkladania fakturácie navrhovateľa umožňujúce podľa navrhovateľa pofidérnym spôsobom čerpať úver na zaplatenie ceny diela je podľa navrhovateľa zrejmé, že odporca nekoná v súlade so zásadami poctivého obchodného styku. Podľa navrhovateľa, ak nedôjde k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia, exekúcia nariadená po judikovaní pohľadávky navrhovateľa bude neúspešná, pretože všetky bytové jednotky budú predané.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd s poukazom na ust. , , (ďalej ), na ust. , a , , , návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v podstatnej časti (okrem duplicitného označenia pozemku) vyhovel.

6. Okresný súd sa zaoberal splnením predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Uviedol, že účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dôvodom jeho nariadenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. Okresný súd zdôraznil, že rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je možné poskytnúť za predpokladu, že nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní a pred jeho nariadením skúma len to, či je návrh dostatočne odôvodnený a či sú osvedčené skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Tvrdenia a dôkazy predložené navrhovateľom preto skúma iba na úrovni tzv. osvedčenia, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Na rozdiel od dokazovania osvedčenie znamená, že súd prostredníctvom osvedčených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli osvedčené a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii a dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana. Osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami sporu a z neho vyplývajúceho nároku pre ktoré sa požaduje ochrana je nevyhnutným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase jeho vydania. Druhým predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, t.j. v prípade reálne bezprostredne hroziacej obavy, že výkon súdneho rozhodnutia bude v budúcnosti ohrozený. Pre osvedčenie takejto obavy o hroziacej ujme je potrebné, aby navrhovateľ uviedol konkrétne správanie a konanie odporcu, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery do takej miery, že právo, resp. návrh navrhovateľa môže byť ohrozený. Navrhovateľ preto musí tvrdiť a osvedčiť také právne a faktické úkony povinného, v dôsledku ktorých dochádza ku kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej podstaty vyvolávajúcimi odôvodnenú

obavu, že prípadný nútený výkon rozhodnutia bude sťažený alebo znemožnený. Okresný súd poukázal aj na ďalšiu požiadavku pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia, ktorou je primeranosť zásahu do právneho postavenia osoby, v ktorej neprospech je zabezpečovacie opatrenie nariadené. Všetky uvedené predpoklady musia byť splnené kumulatívne.

7. Na základe vyhodnotenia tvrdenia a dôkazov predložených navrhovateľom dospel okresný súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.

8. Poukázal na to, že navrhovateľom špecifikované nehnuteľnosti sú vo vlastníctve odporcu a sú spôsobilým predmetom záložného práva. Na základe predloženej Zmluvy o dielo, vrátane jej dodatku a vystavenej faktúry č. 2023/452 so súpisom vykonaných prác a dodávok naviac prác a faktúry č. 2024/078 mal okresný súd osvedčený právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, z ktorého vyplýva nárok navrhovateľa na zaplatenie 350.610,81 Eur. Okresný súd zdôraznil, že toto osvedčenie konštatoval výlučne vo vzťahu k podmienkam pre rozhodnutie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neprejudikuje tým výsledok konania vo veci samej. Nárok navrhovateľa preto považoval za osvedčený. Za osvedčené považoval aj uzavretie Zmluvy o dielo zo dňa 22.08.2022, predmetom ktorej bolo zhotovenie stavby „Prístavba, nadstavba a stavebné úpravy budovy Spojov na dva bytové domy Krásne Hôrky“, osvedčené mal aj to, že dodatkom č. 1 k tejto zmluve bolo upravené navýšenie rozsahu zhotoveného diela podľa súpisu tvoriaceho prílohu č. 1 dodatku. Z predložených faktúr č. 2023/452 a 2024/078 a súpisov prác mal osvedčenú pohľadávku navrhovateľa voči odporcovi z titulu neuhradenej ceny diela a naviac prác, ktoré boli premietnuté do dodatku k zmluve. Navrhované zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia má zabezpečovať peňažnú pohľadávku navrhovateľa vo výške 350.610,81 Eur. Podľa okresného súdu teda navrhovateľ osvedčil, že má voči odporcovi peňažnú pohľadávku po lehote splatnosti, osvedčil, že odporca je jeho dlžník a že odporca je vlastníkom uvedených nehnuteľností.

9. Pri skúmaní podmienky osvedčenia existencie obavy z ohrozenia exekúcie dospel okresný súd k záveru, že navrhovateľ poskytol dostatočné tvrdenia, ktoré osvedčil predloženými dôkazmi, z ktorých možno vyvodiť dôvodnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to skutočnosť, že odporca podniká kroky smerujúce k oslabeniu postavenia navrhovateľa ako veriteľa pohľadávky voči odporcovi ako dlžníkovi, ktoré sa prejavujú v možnom zámere znižovať hodnotu svojho majetku, vzhľadom na deklarovaný záujem previesť všetky bytové jednotky vo vlastníctve odporcu na kupujúcich, čo vyplýva z internetovej stránky odporcu, z e-mailu o ponuke posledného bytu, ktorou skutočnosťou by následne neexistoval žiaden majetok odporcu postihnuteľný záložným právom. Z web stránky D. vyplýva, že odporca rozpredáva byty v rozostavanom bytovom dome, ktorých výstavba je predmetom zmluvy o dielo medzi navrhovateľom a odporcom, a teda navrhovateľ osvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená. Odporca je výlučným vlastníkom rozostavaných bytových domov, okrem nich nemá žiaden iný hodnotný majetok. Okresný súd poukázal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na to, že odporca síce z predložených listinných dokladov namietal výšku zostatkov navrhovateľom uplatnenej sumy z viacerých dôvodov, a teda pohľadávku navrhovateľa rozporoval, avšak svoje námietky nepodložil relevantnými argumentami a dôkazmi, ale len všeobecnými nekonkrétnymi tvrdeniami a vzhľadom na jeho pasivitu sa okresnému súdu javilo, že odporca nemá záujem na plnení si svojich povinností voči navrhovateľovi. Podľa okresného súdu z doterajšieho priebehu konania odporcu nevyplýva jeho záujem uhradiť navrhovateľovi peňažný nárok. Okresný súd konštatoval, že exekúcia v prípade nezabezpečenia predmetných nehnuteľností zriadením záložného práva v prospech navrhovateľa by po prípadnom predaji všetkých bytov, k čomu odporca smeruje, bola výrazne ohrozená. Okresný súd poukázal na absenciu záujmu odporcu na úhradu peňažného záväzku v súvislosti aj s predchádzajúcim konaním odporcu, ktorý opakovane žiadal o zníženie rozsahu fakturácie a o odklad fakturácie, ako aj v súvislosti s vyčerpaním úveru určeného na zaplatenie ceny diela zo strany odporcu, pričom odporca zároveň navrhovateľovi oznámil, že nemá finančné prostriedky na zaplatenie ceny prác podľa rozpočtu. Pri zohľadnení uvedených skutočností mal okresný súd osvedčené, že odporca musel nechať banku preplatiť aj také položky, ktoré realizoval výlučne navrhovateľ. Takéto konanie podľa okresného súdu vyvoláva opodstatnené obavy navrhovateľa, že po predaji jediného známeho majetku odporcu tento po vyrovnaní záväzkov voči banke a spoločníkom môže stratiť záujem na ďalšie podnikateľské činnosti bez uspokojenia pohľadávky navrhovateľa. Podľa okresného súdu na osvedčenie obavy navrhovateľa, že aktuálne prebiehajú na nehnuteľnostiach vo vlastníctve odporcu úkony ohrozujúce reálnu vymožiteľnosť jeho pohľadávky postačuje vyznačenie predaja týchto nehnuteľností na internetovej stránke odporcu bez nutnosti ďalšej špecifikácie. Okresný súd preto dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil existenciu

svojho nároku vyplývajúceho zo vzťahu s odporcom bez dôvodných pochybností o pravdivosti skutkových tvrdení navrhovateľa a zriadením záložného práva na majetok vo vlastníctve odporcu sa zlepší postavenie navrhovateľa tým, že sa zabráni, resp. eliminuje hrozba neuspokojenia pohľadávky, ktorá môže byť judikovaná v budúcom konaní vo veci samej.

10. Okresný súd sa zaoberal aj primeranosťou nariadeného neodkladného opatrenia. Vzhľadom na hodnotu pohľadávky žalobcu v sume 350.610,81 Eur považoval za adekvátny rozsah poskytnutej ochrany vo forme zriadenia záložného práva na dvoch bytových jednotkách s najmenšou výmerou podlahovej plochy, ktoré by mali pokrývať uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Okresný súd poukázal na predložený záznam o cene bytu uvedený na internetovej stránke odporcu na č. 1. 54, a to pri byte na najvyššom poschodí, ktorý podľa priloženého LV č. XXXX predstavuje byt o výmere viac ako 100 m2, ktorý považoval za dostatočný dôkaz preukazujúci tvrdenie navrhovateľa, že dva najmenšie byty by mali mať hodnotu na úrovni okolo 200.000,- Eur, čím by bola zabezpečená existujúca pohľadávka navrhovateľa. Okresný súd však poukázal aj na to, že prípadný nepomer medzi hodnotou vecí alebo práv, na ktoré sa záložné právo vzťahuje a hodnotou chráneného nároku, v zásade nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia nebráni, keď naliehavosť súdnej ochrany osvedčeného nároku nevyžaduje podrobné skúmanie a zisťovanie rozsahu prípadného nepomeru. Podľa okresného súdu dodržanie zásady proporcionality je zabezpečené samotnou právnou úpravou výkonu zabezpečovacieho opatrenia, keď výkon záložného práva môže nastať až potom ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdom podľa . Okresný súd zdôraznil aj preventívny charakter zriadenia záložného práva, keď k jeho výkonu dôjde až potom ako bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím, a teda do podnikateľskej činnosti alebo priamo do majetkových pomerov odporcu zabezpečovacím opatrením bezprostredne po jeho vydaní reálne zasiahnuté nebude. Okresný súd preto konštatoval osvedčenie splnenia všetkých kumulatívnych podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a návrhu vyhovel v prvom výroku napadnutého uznesenia.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd zistil duplicitu v návrhu na zriadenie záložného práva, a to vo vzťahu k jednej z navrhovaných nehnuteľností, a to k pozemku – parc. reg. „C“ č. 294/410 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 13 m2 zapísanej na LV XXXX, katastrálne územie A.. Malo sa jednať o štvrtú nehnuteľnosť postihnutú zabezpečovacím opatrením. Keďže sa jednalo o duplicitu v tejto časti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, keď teda navrhovateľ dvakrát označil tú istú nehnuteľnosť, a to vyššie uvedený pozemok, v tejto časti návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol ako nedôvodný z dôvodu duplicity v jednej časti označeného pozemku, na ktorý navrhoval zriadiť navrhovateľ záložné právo prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia.

12. V treťom výroku napadnutého rozhodnutia uložil okresný súd navrhovateľovi podľa povinnosť podať žalobu vo veci samej voči odporcovi na zaplatenie 350.610,81 Eur do 30 dní od doručenia napadnutého rozhodnutia. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania okresný súd v štvrtom výroku priznal navrhovateľovi ako strane úspešnej podľa nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči odporcovi, keďže návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a na tejto skutočnosti nič nemení ani zamietnutie v časti duplicitne uvedenej nehnuteľnosti.

13. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie navrhovateľ podaním zo dňa 23.07.2024 doplneného podaním zo dňa 30.07.2024 z dôvodu podľa a a navrhol, aby napadnuté rozhodnutie odvolací súd v celom rozsahu zrušil a zaviazal navrhovateľa na znášanie náhrady trov konania v rozsahu 100 %.

14. V odvolaní uviedol, že navrhovateľ neosvedčil obavu, že exekúcia jeho práva bude ohrozená a neosvedčil ani existenciu práva samotného. Podľa odporcu súd automaticky prevzal argumentáciu navrhovateľa, pričom doteraz nie je definovaný predmet konania vo veci samej. Tvrdil, že sa nikdy nebránil vyrovnať sa s navrhovateľom pri ukončení diela, avšak pre rozdielnosť názorov o výške doplatku ceny diela k dohode nedošlo.

15. Podľa odporcu zriadenie záložného práva má vážny zásah do jeho vlastníckeho práva najmä vo vzťahu k jeho podnikateľskému zámeru, pretože od počiatku bol projekt výstavby bytového domu koncipovaný za účelom predaja bytov a nebytových priestorov. Subjektívna predstava navrhovateľa

o jeho nároku v ním požadovanej výške neznamená, že tomu tak aj v skutočnosti je. Zriadenie záložného práva znemožňuje navrhovateľovi v uvedenej časti pokračovať v predaji bytov. Navrhovateľ neosvedčil reálne hroziacu obavu o zaplatenie doplatku za cenu diela a už vôbec nie ohrozenie prípadnej exekúcie. Odporca dňa 27.06.2024 zaslal navrhovateľovi návrh na urovnanie nárokov, na ktorý návrh navrhovateľ nereagoval a pristúpil priamo k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Od decembra 2023 sa pritom odporca s navrhovateľom snažil dohodnúť, avšak vzhľadom na nerealistické požiadavky navrhovateľa to možné nebolo.

16. Podľa odporcu nárok navrhovateľa nie je odôvodnený vo vzťahu k jeho výške a nie je zrejmé z čoho mal súd osvedčenú existenciu nároku navrhovateľa práve v sume 350.610,81 Eur, ktorá výška je v rozpore s cenou dohodnutou podľa zmluvy o dielo a jej dodatku. Podľa odporcu má navrhovateľ nárok na doplatok vo výške 160.000,- Eur a súd neprípustne vychádzal len z jednostranných tvrdení žalobcu. Práve vydaním zabezpečovacieho opatrenia súd bráni tomu, aby mohol odporca vysporiadať vzťahy s navrhovateľom. Navrhovateľ nijak neosvedčil snahu odporcu zbavovať sa majetku na jeho úkor a vykonáva len to prečo bol celý projekt realizovaný. Snaha predávať byty je legitímna snaha na realizovanie projektu a len z tejto samotnej skutočnosti nemožno odvodzovať snahu o nedoplatenie ceny diela. Navrhovateľ bol uzrozumený s tým, že dielo bude doúčtované po konečnom predaji bytov, s čím aj súhlasil.

17. Záver súdu o osvedčení nároku na zaplatenie sumy 350.610,81 Eur je nesprávny, keďže podľa článku V. bod 1 a článku VII. Bod 7 Zmluvy musela odporcom poverená osoba odsúhlasiť oprávnenosť fakturácie, čo sa však v prípade faktúry 2023/452 nestalo a odporca faktúru rozporoval. Napriek zmluvne dohodnutému spôsobu odsúhlasovania faktúr odporcom, takýmto spôsobom navrhovateľ v záverečnej fáze zmluvného vzťahu nepostupoval a začal predkladať vymyslené súpisy, ktoré sú nepresvedčivé, odporujúce si a v rozpore so zmluvou. Jedná sa preto o neoprávnenú fakturáciu.

18. Od počiatku bolo odporcovým podnikateľským zámerom predávať byty, o čom navrhovateľ vedel a samotná táto skutočnosť nemôže znamenať snahu odporcu zbavovať sa majetku na úkor navrhovateľa. Od konca decembra 2023 prebiehali medzi stranami sporu rokovania o doúčtovaní ceny diela, avšak navrhovateľ predkladal v rozpore so zmluvou rôzne súpisy prác s hodinovou sadzbou v rozpore so zmluvou, s doúčtovaním dopravy, účtovaním duplicitných položiek, ktoré neboli vykonané ani uvedené v rozpočte, pričom suma doplatku bola vždy iná, čo samo o sebe svedčí o nepoctivom záujme navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi. Suma, ktorú okresný súd vyhodnotil ako oprávnenú je len jedna zo súm určených navrhovateľom, čo odôvodňoval navrhovateľ rôznymi skutkovými okolnosťami nemajúcimi oporu v zmluve a ako dôkaz predložil odporca k odvolaniu súpis navrhovateľa č. 1, 2, 3. Odporca nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že odporca mal poskytnúť súpis bez akejkoľvek výpovednej hodnoty, keďže sa jednalo o rekapituláciu stavby, ktorej prílohu tvorili jednotlivé rozpočty, ktoré boli odprezentované pri osobnom stretnutí v advokátskej kancelárii zástupcu odporcu, vypracované na základe rozpočtu, ktorý tvoril prílohu zmluvy o dielo.

19. Podľa odporcu sú nepravdivé tvrdenia navrhovateľa, že jeho súpis zodpovedal prácam v celkovej výške 461.359,95 Eur podľa faktúry č. 2023/452 na sumu 227.359,95 Eur a faktúry č. 223/387 vo výške 234.000,- Eur. Tieto tvrdenia sú na základe súpisu navrhovateľa v rozpore so všetkými dohodami a zmluvnými podmienkami. Uvedená fakturácia nenadväzovala na predošlú fakturáciu ani na súpisy z rozpočtu v zmysle zmluvy o dielo, takýto súpis nebol dohodnutý v zmysle zmluvy o dielo. Čerpanie finančných prostriedkov bolo vždy na základe rozpočtu tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť zmluvy o dielo a správnosť fakturácie bolo potrebné schváliť stavebným a technickým dozorom stavby, čo sa nestalo. Navrhovateľ si vytvoril vlastný interný súpis na základe ktorého chcel doúčtovať cenu diela. V rozpore so zmluvou si chcel navrhovateľ vyúčtovať zálohovú faktúru a dať si uhradiť neoprávnenú faktúru č. 2023/452 v sume 227.359,95 Eur. Zvýšenie ceny diela je možné len na základe písomného dodatku a okrem dodatku č. 1 iný písomný dodatok uzavretý nebol. Súd mal preto vychádzať z ceny diela podľa zmluvy a jej dodatku č. 1 a nie z neodôvodnených fakturácií navrhovateľa. Navrhovateľom uvedená cena doplatku je v rozpore so skutočnosťou aj z dôvodu, že odporca namiesto navrhovateľa zaplatil za práce vykonávané subdodávateľmi, čo preukazoval predloženými faktúrami subdodávateľov a dokladmi o ich úhrade.

20. Odporca v odvolaní poukázal na viacero dôvodov zníženia a posunu fakturácie a zvyšného dočerpaniu úveru. Uviedol, že navrhovateľom bolo načerpané z úveru o približne 30 % viac ako

bolo dielo zhotovené, pričom navrhovateľ si chcel v ďalšej fakturácii 3/2023 vo faktúre č. 2023/131 v sume 129.116,77 Eur čerpať práce, ktoré v skutočnosti realizoval v období november 2023 až január 2024 a nebol preto dôvod na takúto fakturáciu v uvedenom predstihu, a to bol dôvod na žiadosť odporcu o zníženie fakturácie. Fakturáciu pozastavil aj technický a stavebný dozor. Odporca sa ďalej vyjadroval k dôvodom dočerpania úveru z jeho strany, keďže v druhom kvartáli roku 2023 malo dôjsť k doplateniu jednotlivých subdodávateľov na stavbe z finančných prostriedkov, ktoré boli načerpané z úveru navrhovateľom v treťom a štvrtom kvartáli roku 2022. Na odporcu sa obracali subdodávatelia navrhovateľa ohľadne úhrady ich faktúr, ktoré ostali po splatnosti neuhradené. Prostriedky na už vykonané práce a materiál boli načerpané navrhovateľom niekoľko mesiacov v predstihu, pričom navrhovateľ oznámil odporcovi, že finančné prostriedky použil na iné účely, a to na financovanie iných stavieb. Fakturácia odkladaná opakovane nebola, ale keďže došlo k značnému prečerpaniu finančných prostriedkov navrhovateľom, ktorý mal k dispozícii aj finančné prostriedky zo zálohovej faktúry vo výške 234.000,- Eur, preto nebol dôvod na ďalšiu fakturáciu. Odporca preto nesúhlasil s požiadavkou navrhovateľa fakturovať vyššiu čiastku aj za práce, ktoré sa mali vykonať až o niekoľko mesiacov neskôr. Z uvedených dôvodov preto odporca začal uspokojovať čerpaním z úveru priamo subdodávateľov a dodávateľov materiálu. Banka financujúca tento projekt s takýmto postupom súhlasila.

21. Odporca poukazoval na to, že pred podpísaním zmluvy prebehli tri jednania, pričom po vypracovaní finálnej verzii rozpočtu navrhovateľ ubezpečoval odporcu, že všetko bude v zmysle dohody. Navrhovateľovi muselo byť preto zrejmé, aká je konečná cena diela. Ukončenie diela mešká z dôvodu omeškania navrhovateľa ako zhotoviteľa, odporcovi vznikli dodatočné náklady a škodu spôsobenú nariadením zabezpečovacieho si bude voči navrhovateľovi uplatňovať. Odporca uviedol, že sa nebráni riadnemu ukončeniu zmluvného vzťahu, navrhol aj spôsob a je to navrhovateľ, ktorý neodôvodnenými požiadavkami bráni riadnemu ukončeniu vzťahu.

22. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ podaním zo dňa 12.08.2024. V ňom uviedol že sa stotožňuje s napadnutým rozhodnutím Okresného súdu, ktorý náležitým spôsobom uviedol, v čom vidí obavu z ohrozenia exekúcie a doterajšie konanie odporcu potvrdzuje, že obava z ohrozenia nároku navrhovateľa je reálna. Zopakoval tvrdenia o odkladaní fakturácie a jej ponižovaní zo strany odporcu, pričom prostredníctvom dokladov od odporcu bolo preukázané, že odporca čerpal úver na základe faktúr od subdodávateľov, ktorí ich vystavili na odporcu, hoci ich mali vystavovať na navrhovateľa. Zopakoval vyjadrenie odporcu, ktorý navrhovateľovi uviedol, že nemá finančné prostriedky napriek tomu, že práce vyúčtované do 10/2023 mali byť v tom čase kryté finančnými prostriedkami z úveru a zálohovej faktúry. Zopakoval aj tvrdenia o obohatení sa odporcu na úkor navrhovateľa ponechaním finančných prostriedkov zo zrušeného obchodu so spoločnosťou Profirol s.r.o., zopakoval žiadosť navrhovateľa o poskytnutie zabezpečenia jeho pohľadávok voči odporcovi zriadením záložného práva, k čomu nedošlo. Zopakoval aj vyjadrenie odporcu o úhrade sumy o 20 405,78 Eur viac ako mal. Zopakoval tvrdenia o preukázaní, že odporca začal s predajom bytových jednotiek, čím osvedčil, že sa zbavuje majetku a je irelevantné, či bol tento majetok určený na predaj tretím osobám, pretože sa jedná o jediný zistený majetok odporcu spôsobilý na krytie pohľadávok navrhovateľa.

23. Navrhovateľ poukázal aj na to, že odporca bez upozornenia navrhovateľa čerpal úver, čo spôsobilo, že faktúra navrhovateľa číslo 2023/452 nemohla byť uhradená a odmietnutie pripravených záložných zmlúv spôsobilo, že navrhovateľ nemal inú možnosť ako obrátiť sa na súd zo žiadosťou o poskytnutie ochrany jeho pohľadávke. Namietal tvrdenia odporcu o jeho snahe dohodnúť sa s navrhovateľom a po podrobnom vysvetlení realizovaných položiek a predložení sumárneho súpisu navrhovateľa na stretnutí zo dňa 22.04.2024 odporca zostal nekontaktný a až dňa 27.06.2024 predložil návrh na úhradu sumy 160 000 Eur, k čomu však nepriložil žiadnu prílohu na vysvetlenie tejto sumy. Navrhovateľ poukazoval na to, že na jednej strane odporca v e-maile zo dňa 20.03.2024 poukazuje na vyplatenie sumy o 20 405,78 Eur viac a na druhej strane navrhuje po troch mesiacoch vyplatenie sumy 160 000 Eur.

24. V ďalšej časti sa navrhovateľ podrobne vyjadroval k výhradám odporcu k faktúram č. 2023/452 a č. 2024/078, ktoré považoval za nedôvodné. Poukazoval na to, že na jednaní dňa 22.04.2024 odporcovi predložil sumárny súpis prác so všetkými podrobnosťami k jednotlivým položkám a odporca sa k tvrdeným sporným položkám nevyjadril, okrem tvrdenia o svojvoľnom zaplatení niektorým subdodávateľom.

25. Navrhovateľ sa ďalej podrobne vyjadroval k dôvodom spochybňovania rozsahu prác zo strany odporcu, čo odporca odôvodňoval rozporom hodinovej sadzby so zmluvou, doúčtovaním dopravy, účtovaním duplicitných položiek a podobne. Navrhovateľ poukazoval na skutočnosť, že v priebehu výstavby došlo v dôsledku požiadaviek odporcu na zmenu diela k dohode medzi zmluvnými stranami o účtovaní skutočne vykonaných prác v rozsahu ako boli poskytnuté. Práve odporcom označený súpis prác ako súpis č. 1 preukazuje skutočný rozsah prác, ktorý odporca následne začal spochybňovať. Medzi stranami sporu však prebehlo stretnutie dňa 15.12.2023 a strany tento súpis vzájomne uzavreli. Pre potreby uvoľnenia finančných prostriedkov z bankového úveru však bol vyhotovený iný súpis vychádzajúci z rozpočtových položiek a v prípade faktúry číslo 2023/452 to bol súpis označený odporcom ako súpis č.2. Vo vzťahu k súpisu č. 3 sa jedná o poslednú stranu súpisu, ktorý bol vyhotovený pre účely mimosúdneho vysporiadania a obsahuje všetky práce, ktoré boli na stavbe vykonané a ku ktorým boli vyhotovené aj poznámky.

26. Navrhovateľ tiež nesúhlasil s tvrdením odporcu, že súpis prác na sumu 461 359,95 Eur nezodpovedá skutočnosti a uviedol podrobnú argumentáciu, v zmysle ktorej je podľa navrhovateľa uvedená čiastka správna.

27. Navrhovateľ sa podrobne vyjadroval k tvrdeniam odporcu v odvolaní, že sám odporca uhrádzal niektoré práce vykonané subdodávateľmi, že navrhovateľ predložil len niektoré faktúry a k dôvodnosti odkladu fakturácie a zníženia vyúčtovaných súm. Navrhovateľ uviedol viaceré prípady úhrad konkrétnych súm odporcom priamo v prospech subdodávateľov v rozpore s dohodnutými zmluvnými podmienkami a v sume vyššej ako bola dohodnutá a predpokladaná cena týchto prác. Podľa navrhovateľa odporca musel vyčerpať úverové prostriedky aj pri položkách, ktoré realizoval aj uhradil zhotoviteľ mimo dovtedajšej fakturácie. Podľa navrhovateľa odvolacie dôvody nie sú spôsobilé spochybniť závery okresného súdu, ale naopak tvrdené skutočnosti a dôkazy potvrdzujú nepoctivý a špekulatívny prístup odporcu, čo zvýrazňuje hrozbu z ohrozenia exekúcie. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. K podaniu pripojil prílohy na ktoré sa v texte odvolával.

28. Vyjadrenie navrhovateľa bolo odoslané odporcovi na vedomie.

29. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa , a (ďalej len ) v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

30. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým mal súd zriadiť záložné právo na nehnuteľnosti odporcu (pri jednej nehnuteľnosti duplicitne označenej, ako bolo uvedené vyššie) z dôvodu zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky voči odporcovi vo výške 350.610,81 Eur z titulu vykonaných prác na diele podľa uzavretej Zmluvy o dielo zo dňa 22.08.2022 v znení Dodatku č. 1. Z obsahu spisu vyplýva, že ide o návrh na zabezpečovacie opatrenie podaný pred podaním žaloby vo veci samej. Z obsahu spisu vyplýva, ako to uviedol okresný súd, že odporca je vlastníkom uvedených nehnuteľností, a teda jedná sa o spôsobilý predmet záložného práva, ktorý je prevoditeľný ako základný predpoklad posudzovania zabezpečovacieho opatrenia vo forme zriadenia záložného práva.

31. Okresný súd mal osvedčené všetky predpoklady nevyhnuté na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď dospel k záveru o osvedčení existencie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu a z neho vyplývajúceho nároku navrhovateľa voči odporcovi na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 350.610,81 Eur, pričom zdôraznil, že sa jedná o konštatovanie osvedčenia vo vzťahu k splneniu predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bez toho, aby tým prejudikoval výsledok konania vo veci samej o zaplatenie uvedenej sumy. Okresný súd mal osvedčenú aj existenciu reálnej obavy o ohrození budúcej exekúcie, vzhľadom na zverejnené údaje na webovej stránke odporcu o ponuke na predaj bytov nachádzajúcich sa v bytových domoch, ktoré boli predmetom zmluvy o dielo medzi stranami sporu. Okresný súd konštatoval aj splnenie predpokladu proporcionality navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k právu, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, vzhľadom na hodnotu predmetných nehnuteľností vo vzťahu k výške pohľadávky navrhovateľa.

32. Odporca namietal v podanom odvolaní nesplnenie podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, vzhľadom na neosvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie, pretože predaj predmetných nehnuteľností je naplnením jeho podnikateľskej činnosti pri výstavbe bytových domov, čo bolo navrhovateľovi známe. Namietal aj záver okresného súdu o osvedčení nároku navrhovateľa na zaplatenie uvedenej peňažnej pohľadávky, keď namietal výšku tejto pohľadávky, ktorú považoval za nedôvodnú a v rozpore s dohodnutými zmluvnými podmienkami.

33. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

34. Podľa záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

35. Podľa výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

36. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

37. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

38. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

39. Odvolací súd vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, v znení jeho doplnenia, toto posudzoval podľa jeho obsahu v zmysle článku 11 ods. 1 v spojení s . Vo včas podanom doplnení odvolania odporca uviedol, že podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu, ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie a zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam. V doplnení odvolania uviedol, že uznesenie, ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie a zriadené záložné právo napáda v celom rozsahu. Z obsahu podaného odvolania a jeho doplnenia je potom zrejmé, že odporca namietal ten výrok napadnutého rozhodnutia, ktorým došlo k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia a zriadeniu záložného práva, t.j. prvý výrok napadnutého rozhodnutia. Podľa obsahu podaného odvolania v znení jeho doplnenia preto odvolací súd posúdil rozsah podaného odvolania tak, že odporca napádal prvý výrok napadnutého rozhodnutia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia a zriadení záložného práva.

40. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd správne vymedzil predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktoré pozostávajú zo spôsobilého predmetu záložného práva, ktorý musí byť prevoditeľný, ďalej z osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a z existencie obavy o ohrození exekúcie podľa . Správne uviedol aj to, že vzhľadom na povahu a účel zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primerane použije právna úprava neodkladného opatrenia, okresný súd nemusí zisťovať všetky skutkové okolnosti v celej šírke tvrdení strán sporu týkajúce sa nároku, tak ako v konaní vo veci samej. Je však nutné dospieť k záveru o osvedčení existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie s prihliadnutím na dodržanie zásady primeranosti požadovaného zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k zásahu do práv odporcu. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu o splnení zákonných predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje za vecne správne, zodpovedajúce obsahu spisu v čase nariadenia neodkladného opatrenia, v zmysle odkazuje na správnosť dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a na podporu jeho správnosti dodáva nasledovné.

41. Odporca v napadnutom rozhodnutí na prvom mieste namietal absenciu osvedčenia obavy o ohrození budúcej exekúcie, pričom navrhovateľ neosvedčil snahu odporcu zbavovať sa majetku na jeho úkor vzhľadom k tomu, že zverejnený zámer o predaji bytov nachádzajúcich sa v bytových domoch je naplnením podnikateľskej činnosti odporcu a celého projektu výstavby uvedených bytových domov. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zároveň podľa odporcu neprimerane zasahuje do jeho

podnikateľskej činnosti a bráni mu v realizácii podnikateľského zámeru. S prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci sa odvolací súd s týmto tvrdením nestotožnil.

42. Ako bolo uvedené, predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie obavy z ohrozenia budúcej exekúcie. Ako správne uviedol okresný súd dôvodom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia môžu byť také skutočnosti, konanie a postup dlžníka, ktoré opodstatňujú obavu, že prípadný výkon rozhodnutia môže byť zmarený alebo sťažený, pričom takýmto konaním môže byť nielen konanie dôsledkom ktorého je zníženie hodnoty majetku, t.j. kvantitatívny zásah do majetkových hodnôt, ale aj také konanie, ktoré negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery iným spôsobom (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Odvolací súd konštatuje, že osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe a realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok, ale môže vyplývať aj z takého konania dlžníka, ktoré má kvalitatívny dopad na jeho majetok, t.j. zmena jeho zloženia, štruktúry a likvidity a s tým súvisiace zníženie speňažiteľnosti majetku alebo zníženie a sťaženie jeho postihu exekúciou. Odporca v odvolaní nespochybnil tvrdenie navrhovateľa o tom, že konkrétne nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré okresný súd zriadil záložné právo, mieni scudzovať, t.j. predávať tretím osobám. Samotná skutočnosť o takomto zámere odporcu, ktorá ani sporná nebola, teda nepochybne vedie k logickému záveru o takom správaní odporcu, ktorého výsledkom má byť scudzenie majetku, o ktorom navrhovateľ tvrdil, že je jediným zistiteľným hodnotným majetkom odporcu. Odporca skutkové tvrdenie o takejto majetkovej situácii v odvolaní ani nenamietal. Znamená to, že predajom uvedených nehnuteľností môže byť prípadná exekúcia pri uspokojovaní peňažnej pohľadávky navrhovateľa ohrozená, keďže odporca ani v odvolaní neuviedol existenciu iného majetku spôsobilého na úhradu prípadnej peňažnej pohľadávky navrhovateľa. Skutočnosť o zamýšľanom predaji predmetných nehnuteľností, čo sporné nebolo, preto podľa odvolacieho súdu vyvoláva dôvodnú obavu na strane navrhovateľa o úspešnom uspokojení jeho budúcej peňažnej pohľadávky, keď existencia iného majetku ani samotným odporcom v odvolaní tvrdená nebola.

43. Skutočnosť, že v danom prípade sa jedná pri predaji predmetných bytov o realizáciu podnikateľského zámeru odporcu nemá vzhľadom na individuálne skutkové okolnosti prejednávanej veci vplyv na osvedčenie obavy navrhovateľa o ohrození exekúcie z dôvodu scudzovania predmetných nehnuteľností vo vzťahu k budúcemu prípadnému uspokojeniu jeho peňažnej pohľadávky.

44. Pokiaľ odporca v odvolaní namietal absenciu osvedčenia obavy z ohrozenia exekúcie, keďže predajom predmetných bytov dochádza k naplneniu podnikateľského zámeru a navrhovateľ neosvedčil snahu odporcu zbavovať sa na jeho úkor majetku, s takýmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil.

45. Zákonným predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie obavy, že exekúcia môže byť úkonmi a konaním dlžníka ohrozená. Podľa odvolacieho súdu nie je možné od navrhovateľa požadovať preukázanie, že odporca sa zbavuje majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo iným scudzením bez primeraného protiplnenia a ani to, že odporca prevádza svoj majetok s úmyslom poškodiť navrhovateľa ako veriteľa. Pri zákonom vymedzenom predpoklade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia podľa postačuje, aby veriteľ osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky a také konanie odporcu ako dlžníka, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou, alebo také konanie, ktoré inak podstatne negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery, t.j majúce za následok prípadné sťaženie exekúcie z dôvodu zmeny v majetkovej štruktúre dlžníka. Nie je preto povinnosťou navrhovateľa ako veriteľa preukazovať a osvedčovať, že dochádza k prevodu majetku za zníženú cenu bez primeraného protiplnenia v snahe robiť tieto úkony na úkor navrhovateľa ako veriteľa. Podstatné je to, či aspoň v rovine osvedčenia je možné dospieť k dôvodnému záveru o realizáciu takých úkonov dlžníka, ktoré aj z pohľadu kvalitatívnej zmeny v jeho majetkovej sfére môžu mať vplyv na ohrozenie, respektíve zmarenie alebo sťaženie exekúcie, čo v prípade predaja nehnuteľnosti nepochybne splnené je, keďže nehnuteľnosť je bezpečne exekvovateľným majetkom a jej scudzením dochádza k zhoršeniu postavenia veriteľa s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prejednávanej veci, keď iný majetok odporcu spôsobilý na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa nebol zistený. S prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci ani realizácia developerského projektu pri výkone podnikateľskej činnosti odporcu nevyvracia účinky prevodu bytov vo vzťahu k záveru o osvedčení obavy z ohrozenia exekúcie. Opačný prístup by fakticky znamenal vyňatie jednej skupiny subjektov (developerov) spod právnej úpravy inštitútu zabezpečovacieho opatrenia.

46. S prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci, keď bol osvedčený právny vzťah existujúci medzi stranami sporu a z neho vzniknutý neuhradený peňažný nárok navrhovateľa voči odporcovi (minimálne v nespornej odporcom uvedenej výške 160 000,-Eur), vzhľadom na nepopretú skutočnosť jediného známeho majetku odporcu spočívajúceho v existencii bytov a nebytových priestorov, vzhľadom na nepopreté tvrdenie navrhovateľa o vyjadrení odporcu, že nemá k dispozícii finančné prostriedky na jeho uspokojenie, vzhľadom na nespornú skutočnosť o vyčerpaní úveru, ktorý mal slúžiť na uspokojenie nárokov navrhovateľa a s prihliadnutím na nesporný zámer odporcu speňažiť predmetné nehnuteľnosti, potom vyhodnotením všetkých uvedených okolností okresný súd správne dospel k záveru o osvedčení obavy navrhovateľa z ohrozenia exekúcie.

47. Odporca v odvolaní namietal, že zabezpečovacím opatrením sa neprimerane zasiahne do realizácie jeho podnikateľského zámeru. Okresný súd správne v napadnutom rozhodnutí posudzoval aj splnenie podmienky proporcionality, t.j. primeranosti zabezpečovacieho opatrenia, ktoré nevyhnutne zasahuje do právneho postavenia odporcu vo vzťahu k právu, ktorému sa má zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana. Okresný súd posudzoval proporcionalitu navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia porovnaním výšky peňažnej pohľadávky, ktorej uspokojeniu malo zabezpečovacie opatrenie poskytnúť ochranu, k hodnote nehnuteľností, ktoré sú predmetom zriadenia záložného práva. Odvolací súd konštatuje, že k skutkovým zisteniam okresného súdu ohľadne hodnoty predmetných nehnuteľností odporca žiadnu výhradu v odvolaní neuviedol.

48. Odvolací súd konštatuje, že vo vzťahu k primeranosti zabezpečovacieho opatrenia, t.j. zachovania zásady proporcionality, je v danom prípade potrebné prihliadnuť aj na podnikateľskú činnosť odporcu, t.j. posúdiť, či zriadením záložného práva v rozsahu prvého výroku napadnutého rozhodnutia sa neprimerane nezasahuje do podnikateľskej činnosti odporcu. Podľa odvolacieho súdu k takémuto neprimeranému zásahu nedošlo.

49. Je nesporné v rámci doterajšieho obsahu spisu, že predaj bytov nachádzajúcich sa v dvoch bytových domoch je realizovaním podnikateľského zámeru odporcu, pričom práve na rekonštrukciu a prestavbu uvedenej nehnuteľnosti na dva bytové domy bola uzavretá zmluva o dielo medzi stranami sporu. Z listu vlastníctva č. LV č. XXXX pre kat. úz. A. nachádzajúceho sa v súdnom spise vyplýva, že v rozostavanom obytnom dome A č.súp. 187, sa nachádza 7 bytov a 3 nebytové priestory. V rozostavanom obytnom dome B súp. č. 189 zapísaného na LV č. XXXX, kat. úz. A. sa nachádzajú zapísané 2 rozostavané byty a 6 nebytových priestorov. Z LV č. XXXX pre kat. úz. A. vyplýva zápis 20 parciel slúžiacich ako vonkajšie nekryté parkovisko. Okresný súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým postihol dva byty s najmenšou výmerou v bytovom dome A a jednu parcelu slúžiacu na účely parkovacieho miesta. Z hľadiska porovnania výšky peňažnej pohľadávky, ktorej sa má poskytnúť ochrana zabezpečovacím opatrením a rozsahu projektu odporcu, pri zohľadnení počtu rozostavaných bytov v uvedených bytových domoch a parkovacích miest, okresným súdom nariadené zabezpečovacie opatrenie podľa odvolacieho súdu nezasahuje neprimerane do podnikateľskej činnosti odporcu pri realizácii jeho podnikateľského zámeru pri predaji uvedených bytov a parkovacích priestorov.

50. Teda nielen z hľadiska porovnania hodnoty predmetných nehnuteľností k výške peňažnej pohľadávky, ktorej má byť zabezpečovacím opatrením poskytnutá ochrana, ale aj z pohľadu rozsahu, t.j. počtu bytov a pozemkov pri realizácii podnikateľského zámeru odporcu sa nejaví nariadené zabezpečovacie opatrenie ako neprimerané, ktoré by nad nevyhnutnú mieru obmedzovalo podnikateľskú činnosť odporcu pri realizácii uvedeného podnikateľského zámeru s prihliadnutím na nesporný skutkový stav, keď navrhovateľ tvrdil, že okrem uvedených nehnuteľností iný majetok odporcu spôsobilý na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa zistený nebol, čo odporca v odvolaní nepoprel.

51. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na predmetné nehnuteľnosti preto podľa odvolacieho súdu spĺňa aj zásadu proporcionality, keď rozsah a povaha zriadenia záložného práva zodpovedá poskytnutiu primeranej a efektívnej ochrany právu navrhovateľa (zabezpečenie vymožiteľnosti peňažnej pohľadávky) a zároveň nezasahuje neprimerane do právneho postavenia odporcu, ktorému ostali zachované práva vlastníka a ani neprimerane nezasahuje do jeho podnikateľskej činnosti nad nevyhnutnú mieru. Podľa odvolacieho súdu preto rozsahu poskytnutej ochrany navrhovateľa zodpovedá zásah do práv odporcu, ktorý je primeraný a nepresahuje nevyhnutnú mieru. Okresným súdom nariadené zabezpečovacie opatrenie preto zodpovedá zásade proporcionality.

52. Odporca v odvolaní namietal nesprávnosť a nedôvodnosť navrhovateľom uplatnenej pohľadávky vo výške 350.610,81 Eur. Odvolací súd poukazuje na to, že nie je úlohou súdu pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení zaoberať sa v celom rozsahu dôvodnosťou hmotno-právnych námietok a tvrdení odporcu spochybňujúcich pohľadávku navrhovateľa. Prípadné nároky, výhrady a námietky odporcu voči navrhovateľom uplatnenej peňažnej pohľadávke budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej.

53. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pritom nebola sporná existencia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu a vykonanie prác zo strany navrhovateľa v prospech odporcu pri realizácii diela. Sporná ostala výška navrhovateľom uplatnenej pohľadávky, ktorej sa mala poskytnúť ochrana nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Samotný odporca v odvolaní uviedol, že navrhovateľ má nárok na doplatok ceny diela vo výške 160.000,- Eur, ktorá však uhradená nebola. Znamená to, že pohľadávka navrhovateľa sporná do tejto výšky nebola, ktorú samotný odporca v odvolaní uviedol ako oprávnenú a sporný je zostatok navrhovateľom uplatnenej pohľadávky nad sumu 160.000,- Eur. Okresný súd preto správne konštatoval existenciu zmluvného vzťahu, správne konštatoval osvedčenie existencie peňažného nároku voči navrhovateľovi, pričom spornosť jeho výšky nie je dôvodom, ktorý bráni vydaniu zabezpečovacieho opatrenia, pretože sporné otázky o výške pohľadávky budú predmetom rozhodovania vo veci samej.

54. Odvolací súd navyše zdôrazňuje, že povaha zabezpečovacieho opatrenia vo forme zriadenia záložného práva znamená, že rozsah uspokojenia pohľadávky navrhovateľa bude závislý od ustálenia jej výšky v rozhodnutí v konaní vo veci samej. Samotné uspokojenie pohľadávky, prípadne aj v rámci exekúcie, bude pripadať do úvahy len vtedy, ak bude navrhovateľ v konaní vo veci samej úspešný, a to len v takej výške, ako bude určené rozhodnutím súdu. V prípade rozhodnutia o inej výške peňažnej pohľadávky uplatnenej navrhovateľom, ako je tvrdené v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, bude potom samotný prípadný výkon záložného práva realizovaný len do výšky súdom určenej peňažnej pohľadávky navrhovateľa. Tieto skutočnosti však budú predmetom konania vo veci samej a nemajú vplyv na rozhodnutie o zabezpečovacom opatrení, keď navrhovateľ dostatočným spôsobom osvedčil existenciu zmluvného vzťahu a z neho vyplývajúcej peňažnej pohľadávky, čo v odvolaní potvrdil aj samotný odporca minimálne vo výške 160.000,- Eur.

55. Pokiaľ preto odporca v odvolaní namietal nesprávny záver súdu o osvedčení peňažnej pohľadávky vo výške 350.610,81 Eur, samotná spornosť tejto výšky nemá za následok nesprávnosť súdom prvej inštancie nariadeného zabezpečovacieho opatrenia vo forme zriadenia záložného práva. Skutkové tvrdenia uvádzané odporcom v odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu ohľadne nedôvodnosti výšky peňažnej pohľadávky uplatnenej navrhovateľom, budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej.

56. Odvolací súd konštatuje, že pred jeho rozhodnutím o podanom odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu doručil navrhovateľ oznámenie preukazujúce splnenie povinnosti, ktorá mu bola uložená v treťom výroku napadnutého rozhodnutia, keď preukázal, že dňa 26.07.2024 bola na upomínací súd v Banskej Bystrici doručená jeho žaloba o zaplatenie sumy 350.610,81 Eur s príslušenstvom, ktoré konanie sa vedie pod sp. zn. .

57. Pokiaľ odporca v odvolaní poukázal na to, že nie je definovaný predmet konania vo veci samej, toto tvrdenie nezodpovedá obsahu spisu, pretože predmet konania vo veci samej vymedzil priamo okresný súd v treťom výroku napadnutého rozhodnutia, keď uložil navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej voči odporcovi na zaplatenie sumy 350.610,81 Eur.

58. Pokiaľ preto okresný súd v prvom výroku vydal zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo na tri nehnuteľnosti patriace odporcovi, postupoval správne.

59. Z obsahu odvolanie vyplýva, že odporca podal odvolanie aj proti štvrtému výroku napadnutého rozhodnutia, keďže v odvolacom návrhu navrhol zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania. Okresný súd v štvrtom výroku napadnutého rozhodnutia priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pretože okresný súd návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel (návrh zamietol len v duplicitne označenej nehnuteľnosti), bol navrhovateľ v konaní úspešný a okresný súd správne v zmysle priznal navrhovateľovi náhradu trov konania voči odporcovi v rozsahu 100 %. Odvolací súd dopĺňa, že vzhľadom na podanie návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia pred podaním žaloby vo veci samej, z procesného hľadiska je napadnuté rozhodnutie okresného rozhodnutím, ktorým sa konanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia končí a preto správne rozhodol o náhrade trov tohto konania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia.

60. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie v prvom a štvrtom výroku potvrdil ako vecne správne podľa .

61. Pretože návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný samostatne pred podaním žaloby vo veci samej, z procesného hľadiska sa rozhodnutie o zabezpečovacom opatrení považuje za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí v zmysle . Odvolací súd preto v súlade s s použitím rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že priznal nárok na ich náhradu v celom rozsahu navrhovateľovi, ako strane úspešnej v odvolacom konaní podľa , voči odporcovi, ktorý úspešný v odvolacom konaní nebol.

62. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).