Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-240-2012.pdf
PDF · 85.88 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/240/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľa: TREND-K, s.r.o., so sídlom Martin, J. Petrikovicha č. 4425/4, zastúpeného JUDr. Miroslavom Trtílkom, advokátom so sídlom G., J. L. č. XX, proti odporkyni: L. W., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, zastúpenej JUDr. Vladimírom Čillom, advokátom so sídlom R. č. XXX, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, v konaní o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5C/116/2011-31 zo dňa 28. septembra 2011, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Odporkyňa j e povinná nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 35,91 eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom určil podľa § 69 ods. 1 písm. b/, c/, ods. 3, § 70,
§ 77, § 78 ods. 3 a § 97 ods. 1 Zákonníka práce, že okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané podaním odporkyne zo dňa 26.4.2011, doručené navrhovateľovi dňa 30.4.2011, je neplatné. Zároveň týmto rozsudkom určil, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporkyňou skončil dňa 30.4.2011. Odporkyni uložil súd povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 193,23 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že odporkyňa chcela skončiť pracovný pomer okamžitým zrušením podľa § 68 a § 69 ods. 1 písm. b/ a c/ Zákonníka práce. Ako dôvod uvádzala nevyplatenie časti mzdy za nadčasové hodiny, avšak bez uvedenia konkrétneho obdobia a bez uvedenia výšky. Takáto formulácia bola nejasná, neurčitá a nedovoľovala posúdenie včasnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ chcela odporkyňa dodatočne preukazovať v konaní rozsah odpracovaných hodín a výšku mzdy, ktorá jej nebola vyplatená, takýto postup nemohol súd pripustiť, pretože to nedovoľuje ustanovenie § 70 Zákonníka práce. Ďalším dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru malo byť vulgárne a výhražné správanie sa zamestnávateľa voči odporkyni, ktoré však odporkyňa nepreukázala. Okresný súd uzavrel, že odporkyňa ukončila svoj pracovný pomer neplatne. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľovi doručené dňa 30.4.2011, navrhovateľ nemal záujem, aby pracovný pomer s odporkyňou trval, preto súd v súlade s § 78 ods. 3 Zákonníka práce určil, že sa dňom 30.4.2011 skončil.
O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému účastníkovi v spore priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z..
Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že na pojednávaní dňa 28.9.2011 poukázala na svoje vyjadrenie k žalobnému návrhu, obsahom ktorého bol aj protinávrh. Súd v tejto súvislosti v rozsudku nezaujal žiadne stanovisko. Okresný súd ďalej vôbec nezisťoval skutkový stav veci a ako to vyplýva z odôvodnenia, uspokojil sa len s listinnými dôkazmi a tvrdeniami navrhovateľa. V prípade výsluchu svedkov by sa preukázalo, že pán Michal Knoško, ktorý je konateľom spoločnosti TREND-K, s.r.o. oplzlo urážal na pracovisku odporkyňu a prešiel až k priamym vyhrážkam, že ju zmláti a otrieska o múr, jej kolegu, že zabije. Odporkyni nebolo umožnené vykonať dôkazy svedeckými výpoveďami. Súd, ako aj inšpektorát práce sa uspokojil so záznamami o dochádzke, ktoré však boli spisované vopred a zamestnanec bol povinný tieto podpísať. Potom, čo navrhovateľ nesplnil sľub preplatiť nadčasové hodiny, opakovane sa preplatenia domáhala, najprv to skončilo prísľubom a nakoniec vyššie uvedeným incidentom, ku ktorému došlo dva dni pred Veľkou nocou dňa 20.4.2011. Na základe uvedených skutočností odporkyňa žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť.
Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 35,91 eur. Podľa jeho názoru nebolo možné z obsahu odôvodnenia odvolania zistiť, ktorý výrok rozsudku okresného súdu je napadnutý. Pokiaľ odporkyňa uvádzala skutočnosti ohľadom svojho vlastného návrhu týkajúceho sa úkonu smerujúceho ku okamžitému skončeniu pracovného pomeru, zdôraznil, že táto skutočnosť nemá súvis s prejednávanou vecou. Odporkyňa svoj návrh, ktorý podala na OS Martin sp.zn. 5C/118/2011, zobrala späť a konanie bolo zastavené. Riadny protinávrh zo strany odporkyne v prejednávanej veci podaný nebol. Odporkyňa ďalej v odvolaní uvádzala skutočnosti, na základe ktorých by sa hypoteticky preukázali niektoré dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru z jej strany. V danom prípade by však išlo už o neprípustné skutkové vymedzenie dôvodov na okamžité skončenie pracovného pomeru a o ich možné menenie. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru je v tomto prípade daná nedodržaním formálno-právnych a hmotno-právnych podmienok platnosti prejavu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany odporkyne. Teda jej prejav vôle nespĺňal požiadavky kladené ustanovením § 70 Zákonníka práce na takýto spôsob skončenia pracovného pomeru.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o neplatnom skončení pracovného pomeru, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné reagovať na argumentáciu odporkyne formulovanú v podanom odvolaní.
Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Citované zákonné ustanovenie je, pokiaľ ide o požiadavku presného skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, špeciálnym ustanovením k pravidlu vyjadrenému v § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (jeho použiteľnosť na danú vec vyplýva z § 1 ods. 4 Zákonníka práce), podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ alebo zamestnanec v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce. Platnosť právnych úkonov (vrátane pracovnoprávnych úkonov vedúcich ku skončeniu pracovného pomeru) je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený.
Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí.
V zmysle občianskoprávnej úpravy je právny úkon určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Sankcia neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa viaže k náležitostiam prejavu vôle. Prejav vôle je neurčitý, ak je neurčitý jeho obsah. To znamená vtedy, ak sa konajúcemu nepodarilo obsah vôle jednoznačným spôsobom určiť. Záver o neurčitosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nie je možné dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník občianskoprávneho vzťahu prejaviť. Účinky právneho úkonu sa posudzujú v čase, kedy došlo k prejavu vôle konajúceho a následné zmeny sú možné len zákonným spôsobom, nie však zmenou výkladu prejavu vôle.
Predmetom sporu v danej veci bolo určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca - odporkyne vykonaného listom zo dňa 26.4.2011 (č. l. 8 spisu). Krajský súd je nútený konštatovať, že posúdenie náležitosti uvedeného právneho úkonu odporkyne zo strany okresného súdu zodpovedá pravidlám pre výklad obsahu právnych úkonov v zmysle Zákonníka práce, ako aj Občianskeho zákonníka.
Odporkyňa mala záujem ukončiť pracovný pomer u navrhovateľa okamžite podľa § 69 ods. 1 písm. b/ a c/ Zákonníka práce. Nevymedzila však v súlade s ust. § 70 Zákonníka práce presne dôvody, pre ktoré nechcela zotrvať v pracovnoprávnom vzťahu s navrhovateľom. Poukázala totiž na nevyplatenú mzdu za odpracované nadčasy, nekonkretizovala však, v ktorých dňoch, či obdobiach odpracovala nadčasy a akú sumu je jej navrhovateľ dlžný. Vzhľadom na požiadavku vyjadrenú v § 69 ods. 3 Zákonníka práce, keď odporkyňa mohla skončiť pracovný pomer len v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedela, nebolo možné riadne identifikovať ani včasnosť úkonu vykonaného odporkyňou smerujúceho k ukončeniu pracovnoprávneho vzťahu.
V tomto smere neboli dôvodné námietky odvolateľky, ktorá požadovala zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa, z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov. Zmyslom civilného procesu je vždy dosiahnuť riešenie sporu pri rešpektovaní zásady rovnosti účastníkov. Predmetom posudzovania v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je len zistenie, či úkon vykonaný zamestnancom alebo zamestnávateľom má zákonné náležitosti, pretože iba tak možno naň viazať právne účinky. Vysvetľovanie, upresňovanie, dopĺňanie úkonu, ktorým bol okamžite skončený pracovný pomer, a to na základe prostriedkov civilno-procesného práva nie je v žiadnom prípade prípustné. Postupom, ktorý
požadovala odporkyňa by došlo k nenáležitému zasiahnutiu do účinkov hmotno-právneho úkonu za pomoci inštitútov civilného procesu.
Z uvedených dôvodov nemal krajský súd možnosť vyhovieť podanému odvolaniu, z ktorého dôvodu prvostupňové rozhodnutie potvrdil z dôvodu jeho správnosti.
Pokiaľ odporkyňa v odvolaní namietala, že okresný súd sa dostatočne nevysporiadal s jej protinávrhom podaným vo veci, odvolací súd dáva do pozornosti, že okresný súd uznesením č.k. 5C/116/2011-55 zo dňa 10. mája 2012 vylúčil protinávrh odporkyne zo dňa 4. 7. 2011 na samostatné konanie. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. mája 2012.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorému bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov z poskytovanie právnych služieb v celkovej sume 35,91 eur (vyjadrenie k odvolaniu 28,50 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky a režijný paušál 7,41 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Navrhovateľ si uplatnil za vyjadrenie k podanému odvolaniu odmenu len vo výške polovice základnej sadby tarifnej odmeny, hoci by mu patrila suma v jej plnej výške. Z dôvodu rešpektovania podaného návrhu na náhradu trov, nemohol krajský súd takto formulovanú požiadavku prekročiť.
Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.