Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoP-65-2012.pdf
PDF · 80.28 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/65/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej, členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľky: U. N., rod. G., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom O. 8, ul. S. XX/XX proti odporcovi: M. N., nar. XX. X. XXXX, bytom R., ul. M. XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: A., nar. XX. X. XXXX a U., nar. X. XX. XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, v konaní o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 12P/206/2011-41 zo dňa 13. apríla 2012, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého A. a maloletého U. a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
V nenapadnutých výrokoch ostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom rozviedol podľa § 23 Zákona o rodine manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX. XX. XXXX pred Obvodným úradom v Žiline - Matrika S., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku IV, ročník 1994, strana 91, pod poradovým číslom 45. Zároveň upravil podľa § 24 Zákona o rodine práva a povinnosti manželov na čas po rozvode k maloletým deťom tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky - navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Odporcovi - otcovi uložil súd povinnosť prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 70,- eur mesačne a na výživu maloletého U. výživným vo výške 50,- eur mesačne, a to u oboch detí vždy do 20.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Súd styk neupravil. O trovách konania rozhodol podľa § 144 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Pri rozhodovaní o výživnom okresný súd vzal do úvahy, že priemerná čistá mzda matky predstavuje 730,- eur. Otec je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému G. pochádzajúcemu z terajšieho vzťahu. Podľa záverov okresného súdu určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí, u ktorých neboli zistené zvýšené výdavky nad mieru obvyklú u detí navštevujúcich prvý ročník strednej školy, resp. siedmy ročník základnej školy. Vzhľadom na stupeň dosiahnutého vzdelania a potencionálne schopnosti povinného rodiča, súd mal za to, že stanovené výživné je primerané, a to aj k potrebám maloletých detí. V prípade, že pomery na strane otca sa v príjmovej stránke zmenia, matke nič nebráni, aby si podala návrh na úpravu výšky výživného.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý vyjadril nesúhlas s výškou súdom určeného výživného. Zdôraznil, že je nezamestnaný, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému G., nar. XX. X. XXXX, žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá má ďalšieho syna U. O. Z., na ktorého jeho prirodzený otec prispieva výživným vo výške 70,- eur mesačne. Priateľka je toho času na materskej dovolenke, spoločne bývajú v prenajatom trojizbovom byte, kde nájom predstavuje 300,- eur mesačne, z čoho odvolateľ prispieva sumou 150,- eur mesačne. Nakoľko dávka v nezamestnanosti dosahuje výšku 300,- eur až 330,- eur mesačne, z tejto je nútený uhrádzať bežný nájom, pôžičku vo výške 49,20 eur mesačne. Ak aj v minulosti neprispieval pravidelne na výživu maloletého A. a U., pokiaľ títo niečo potrebovali, dal im buď peniaze, alebo im kúpil nevyhnutné potreby (botasky, zimné topánky, veci na oblečenie). Starí rodičia deťom taktiež poskytovali jedlo, dávajú im peniaze každý týždeň vo výške 5,- eur až 10,- eur, platia maloletému A. tanečný krúžok. S poukazom na uvedené skutočnosti mal otec za to, že výška výživného je neopodstatnená. Na výživu detí prispieva v rámci svojich možností a pomerov, ktorým by zodpovedalo výživné na maloletého A. v sume 25,- eur mesačne a na maloletého U. vo výške 25,- eur mesačne.
Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznila, že synovia sú vo veku 17 a 14 rokov, sú v puberte, ich nároky na stravu, ošatenie, kultúrne vyžitie sú čoraz väčšie. S otcom maloletých detí od 5. januára 2010 nežije v spoločnej domácnosti, odvtedy na výživu synov otec nijako finančne neprispel, a to ani minimálnou čiastkou. Takmer dva roky musela zabezpečovať väčšinu potrieb synov z vlastného príjmu za finančnej pomoci svojich rodičov. Vyjadrila presvedčenie, že odporca sa o prácu zodpovedne nezaujíma, vyhovuje mu nepracovať, o čom sa neraz aj priamo vyslovil. Neplnenie vyživovacej povinnosti voči synom od januára 2010 až doposiaľ začala matka riešiť aj pomocou orgánov činných v trestnom konaní, kde podala trestné oznámenie.
V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 27. 6. 2012 matka oznámila súdu, že otec sa zamestnal, ale odmietol jej uviesť, kto je jeho zamestnávateľom a aký je jeho predpokladaný mesačný príjem.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu otca navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok vo výroku o výživnom a v závislom výroku o trovách konania v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V nenapadnutých výrokoch ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o výživnom, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že Zákon o rodine (§ 62 a nasl.) upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na maloleté deti. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane maloletého dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Podľa súdnej praxe pre určenie výšky výživného k maloletému dieťaťu sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného rodiča. Na stanovenie výšky výživného je potrebné skúmať majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností povinného rodiča. V zmysle § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (tak ako tomu bolo v prejednávanej veci) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného rodiča znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že sa pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potencionálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne).
Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplýva, že otec je zdravý, v produktívnom veku, je vyučený strojár, a teda v záujme zabezpečenia výživy svojich maloletých detí je v jeho schopnostiach a možnostiach nájsť si zamestnanie (t.j. pracovný pomer založený pracovnou zmluvou, prípadne na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru - brigáda a podobne), z ktorého by mal dostatočný príjem. Matka maloletých detí pracuje a zo svojho príjmu musí zabezpečovať celkové potreby maloletých detí (bývanie, strava, ošatenie, školské povinnosti a potreby, mimoškolské aktivity). Maloletý A. je študentom strednej školy, maloletý U. je žiakom siedmeho ročníka základnej školy, z čoho vyplýva, že sa jedná o deti vo vývoji, kedy potrebujú vyváženú stravu, je potrebné zabezpečiť im dostatok prostriedkov na rozvíjanie ich osobnosti, čo je samozrejme finančne náročné. Keďže výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, bude potrebné, aby otec zabezpečil dostatok finančných prostriedkov na plnenie si zákonnej vyživovacej povinnosti vo výške tak, ako ju určil okresný súd.
Krajský súd mal za to, že okresným súdom určená výška výživného zodpovedá kritériám vymedzeným Zákonom o rodine, zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj potencionálnym schopnostiam povinného rodiča.
Krajský súd zároveň preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti o trovách konania, nakoľko sa jednalo o závislý výrok (§ 212 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a dospel k záveru, že je vecne správne, z ktorého dôvodu potvrdil rozsudok okresného súdu aj v tejto časti.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Konanie o výživnom je v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. konaním, ktoré možno začať i bez návrhu, preto krajský súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.