Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6C-108-2004.pdf
PDF · 114.71 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/108/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Máriou Cifrovou v právnej veci žalobcu Z. E., obchodné meno: Matej Kostrec - MAKO, Bratislava, Kafendova 4, IČO:37 153 676, zastúpený JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom, Advokátska kancelária, Dr. Herza 12, Lučenec proti žalovanému A. D., obchodné meno: Jozef Haško, Tuhár 67, IČO:37 755 757, zastúpený JUDr. Vladimírom Lamačkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 7 v konaní o vydanie hnuteľných vecí takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu za drevoobrábacie stroje: kálačku, zahrotovačku a odkôrovačku vo výške 3 319,39 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 05.11.2004 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Návrh žalobcu o vydanie drevoobrábacích strojov: kálačku, zahrotovačku a odkôrovačku sa z a m i e t a .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť trovy konania na účet Okresného súdu Lučenec vedený v Štátnej pokladnici číslo účtu:XXXXXXXXX/XXXX, VS:XXXXXXXXXX, ŠS:XXXXXXXXXX v sume 15,48 eura v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania za zaplatené súdne poplatky v sume 132,76 eura a trovy právneho zastúpenia v celkovej v sume 2 172,67 eura na účet právneho zástupcu žalobcu vedený vo N. F., číslo účtu:XXXXXXXXXX/XXXX, N.:XXXXX, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydať drevoobrábacie stroje - kálačku, zahrotovačku, odkôrovačku od žalovaného. V priebehu konania právny zástupca žalobcu žiadal, aby súd pripustil eventuálny petit s tým, že v prípade, ak vydanie vecí nie je možné zo strany žalovaného, žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi peňažnú náhradu za drevoobrábacie stroje kálačka, zahrotovačka, odkôrovačka vo výške 100 000,-Sk aj s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 05.11.2004 do zaplatenia.
Svoj návrh odôvodnil tým, že ako podnikateľ, ktorý sa zaoberá sprostredkovaním obchodu a ďalšími činnosťami je vlastníkom troch drevoobrábacích strojov, ktorých vlastníctvo nadobudol na základe ich zhotovenia. Jedná sa o drevoobrábacie stroje - kálačka, zahrotovačka, odkôrovačka, ktoré sú poháňané elektromotorom pripojeným ku kálačke. Tento elektromotor poháňa čerpadlo, ktoré je napojené
hydraulickým systémom na piesty oboch strojov. Odkôrovačka je tiež poháňaná elektromotorom, ktorý sa nachádza v jej tele. Všetky tri stroje boli vyrobené z kovových dielcov pomocou zvárania a šroubovania.
V polovici roku 2002 žalobca na základe ústnej dohody so žalovaným poskytol žalovanému všetky tri drevoobrábacie stroje do užívania, za účelom umožnenia výroby výrobkov, ktoré spoločne so žalovaným chceli vyvážať do zahraničia. Spolupráca so žalovaným spočívala v tom, že žalobca poskytol drevoobrábacie stroje, základný kapitál vo výške 100 000,-Sk a žalovaný mal realizovať výrobu drevených výrobkov, ohľadne ktorých žalobca zabezpečoval odbyt. Žalovanému od 01.07.2002 vzniklo oprávnenie na piliarsku výrobu, následne na týchto strojoch začal vyrábať drevené výrobky, ktoré začali vyvážať odberateľovi do Francúzska.
V roku 2004 sa spolupráca so žalovaným zhoršovala, pretože žalovaný bez súhlasu žalobcu začal na týchto strojoch vyrábať výrobky pre jeho potreby. Z toho dôvodu žalobca žalovanému listom oznámil, že nemieni s ním pokračovať v spolupráci a zároveň ho vyzval na vydanie strojov alternatívne na ich predaj, pokiaľ by mal žalovaný záujem o ich odkúpenie. Žalovaný tieto stroje nevydal a svojim listom žiadal o preukázanie, že drevoobrábacie stroje sú vo vlastníctve žalobcu a to predložením nejakého listu vlastníctva, resp. výrobných čísel strojov, resp. certifikátov od týchto strojov, pritom žalovanému bolo dobre od počiatku známe, že drevoobrábacie stroje si dal žalobca vyhotoviť sám a tieto neboli vyrobené továrensky. Žalovaný bol následne ešte viackrát vyzvaný na vydanie týchto strojov, žalovaný ich nebol ochotný vydať. Naposledy bol žalovaný vyzvaný na vydanie strojov prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu žalobcu a to v termíne do 15. 09.2004. Žalovaný na písomnú výzvu advokáta reagoval len ústne a stroje odmietol vydať.
Okresný súd Lučenec rozhodol vo veci dňa 03.04.2009 s tým, že žalovaného zaviazal na vydanie strojov a v prípade, ak to nebude reálne, vzhľadom k tomu že žalovaný popieral existenciu strojov - uviedol, že sú zošrotované, na zaplatenie peňažnej náhrady vo výške
3 319,39 eura s prísl.
Proti rozsudku podali odvolanie aj žalobca aj žalovaný.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol rozsudkom dňa 30.09.2009 s tým, že rozsudok Okresného súdu Lučenec potvrdil čo do výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť vydať drevoobrábacie stroje a čo do trov konania, rozsudok v časti zaplatenia peňažnej náhrady vo výške 3 319,39 eura zrušil.
Vo veci podal proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici dovolanie žalobca na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 20.01.2011 rozsudok Krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok Okresného súdu Lučenec zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie dňa 25.05.2011 s tým, že dokazovanie bude treba zamerať na jednoznačné zistenie existencie strojov a či je možné tieto stroje reálne odovzdať. Po procesnej stránke poukázal Krajský súd na to, že na základe eventuálneho petitu bude potrebné rozhodnúť iba jedným a druhý zamietnuť. Okresný súd sa riadil právnym názorom, ktorý vyslovil Krajský súd v Banskej Bystrici.
Súd vo veci vykonal dokazovanie konštatovaním podanej žaloby, výsluchom žalobcu, žalovaného, výsluchom svedkov A. V., Q.. G. E., D. K., P.. B.. M. K., A. D., výpismi zo zoznamu podnikateľských subjektov Slovenskej republiky žalobcu, žalovaného, objednávkou zo dňa 12.08.2002, ústrižkom poštovej poukážky na sumu 80 000,-Sk, ktorá bola zaplatená dňa 09.10.2002 a ústrižkom poštovej poukážky na sumu 20 000,-Sk, ktorá bola zaplatená dňa 12.08.2002, faktúrami za prenájom drevoobrábacích strojov, ktoré vystavil žalobca žalovanému príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 01.10.2003 zo dňa 02.11.2003, zo dňa 09.08.2003, 26.07.2004 a 26.07.2003, ktoré potvrdzujú platby za prenájom týchto uvedených drevoobrábacích strojov zo strany žalobcu, zo strany žalovaného žalobcovi. Ukončenie spolupráce adresované žalovanému, neakceptovanie podmienok a faktúr, ktoré zaslal žalovaný žalobcovi, výzva na vydanie vecí - pokus o mimosúdny zmier zo dňa 06.09.2004,
dohodou o urovnaní zo dňa 18.05.2001, kúpnou zmluvou zo dňa 02.07.2002, odpoveďou na upomienku zo dňa 01.08.2002, ohliadkou drevoobrábacieho stroja - odkôrovačky zo dňa 25.01.2008, na základe čoho dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Z výpisu zo zoznamu podnikateľských subjektov Slovenskej republiky mal súd preukázané, že žalobca ako podnikateľský subjekt sa zaoberal sprostredkovaním obchodu a ďalšími činnosťami. Svedkyňa Q.. G. E. vo svojej výpovedi potvrdila, že spolupráca ohľadne podnikateľskej činnosti žalobcu - jej syna a francúzskou stranou vznikla tak, že ona pracovala v X. E. a tam francúzski podnikatelia prejavili záujem spoluprácu v oblasti drevoobrábania a spracovania dreva. V tejto oblasti začala podnikať so synom v roku 1999, keď francúzski podnikatelia prejavili záujem o agátové drevo, tak začali vyhľadávať oblasti na Slovensku, kde rastú agáty. Francúzsky podnikateľ prejavil vážny záujem o spoluprácu s tým, že mal záujem o dodávanie kolov z agátového dreva s ktorými už obchodoval vo Francúzsku. Tieto koly boli špeciálne koly do viníc, kde sa pestujú značkové vína a preto museli mať špeciálne parametre. Francúzski podnikateľ poskytol projektovú dokumentáciu na zhotovenie strojov, ktoré sa používali na spracovanie týchto kolov. Svedkyňa uviedla, že túto projektovú dokumentáciu preložila z francúzskeho jazyka do slovenského jazyka a dala ju k dispozícii jej synovi, ktorý sa snažil nájsť výrobcu na zhotovenie strojov na výrobu kolov. Francúzsky podnikateľ poskytoval ľudí, ktorí už vyrábali tie kolíky, aby zaučili ľudí, akým spôsobom manipulovať s drevom ako vyrábať tieto kolíky. Uviedla, že vie o tom, že v S. pán O. a pán B. z Z. zaúčali ľudí, ktorí mali pracovať na týchto strojoch. Tieto stroje, keď boli nainštalované v S., vtedy sa bol aj francúzsky podnikateľ pozrieť na výrobu, svedkyňa ho vtedy osobne sprevádzala - robila tlmočníčku. Uviedla, že vtedy sa zistil nedostatok na jednom zo strojov, bola to asi štiepačka, tento nedostatok sa dodatočne odstránil. Muselo sa tam niečo znovu zvárať a tak upraviť tento stroj. Uviedla, že keď sa kolíky vyrábali v R., sprevádzala aj tu francúzskeho podnikateľa. Uviedla, že bolo to v budove bývalého družstva a vtedy s pánom A. D. prišla osobne do styku. Vtedy sa francúzskemu podnikateľovi ukazovalo akým spôsobom sa pracuje na tých strojoch a akým spôsobom sa vyrábajú tieto kolíky. Pri tejto príležitosti im francúzsky podnikateľ ukazoval grify ako na týchto strojoch opracovávať tieto koly. Svedkyňa uvádza, že so stopercentnou istotou, môže povedať, že ide o tie isté stroje, ktoré boli v S., pretože na jednom stroji, ktorý bol upravovaný zaregistrovala zvar. Tento nedostatok vznikol na základe nepresnosti v jej preklade, čo považovala za vlastnú chybu. Uviedla, že okrem tejto návštevy v R., keď bola spolu s francúzskym podnikateľom, bolo ešte jedno stretnutie s pánom D. - žalovaným v tomto konaní, vzhľadom k tomu, že pán D. - žalovaný sa obrátil na ňu ako na matku syna, ktorý podnikal, že sú tu nejaké problémy, ktoré by bolo treba vyriešiť. Svedkyňa uvádza, že boli na návšteve doma u pána D., avšak táto spolupráca sa ani po tomto stretnutí nezlepšila. Jej syn - žalobca v tomto konaní, sa s pánom D. rozišiel v podnikateľských aktivitách.
Svedkyňa D. K. uviedla, že si veľmi dobre pamätá, že žalobca - jej priateľ si dal tieto stroje vyrobiť na objednávku, vzhľadom k tomu, že takéto isté stroje sa vyrábali vo Francúzsku. Uviedla, že pri výrobe týchto strojov, ktoré dal zhotoviť žalobca bola osobne, videla, keď sa tieto stroje vyrábali. Vyrábali sa v F. u pána Z.. Svedkyňa bola vtedy spolu so žalobcom v F. zaniesť pánu Z. zálohu na výrobu týchto strojov v sume 100 000,-Sk na materiál. Tieto stroje potom videla v S. aj v R., potvrdila tú skutočnosť, že išlo o tie isté stroje, pretože predtým ku všetkým strojom videla projektovú dokumentáciu a vedela ako majú vyzerať. Preklad tejto projektovej dokumentácie robila matka žalobcu, prekladala ju z francúzštiny do slovenčiny. Svedok P.. B.. M. K. uviedol, že tieto drevoobrábacie stroje videl v S.B., išiel tam spoločne s pánom E.. Vtedy tam prišli aj ľudia, ktorí sa mali zaúčať pracovať na týchto strojoch. Bol tam prítomný aj A. D.. Potvrdil tú skutočnosť, že potom tieto stroje videl v R., avšak do R. chodil spoločne s pánom E. ako svedok, ktorý bol prítomný pri jednaní pána E. s pánom A. D.. Uviedol, že bol pri tom, keď sa ho pán E. pýtal, či vie o tom, že stroje sú jeho, S. D. na to povedal, že áno vie, že sú stroje pána E.. Keď sa ho pán E. spýtal, že odkiaľ ich má a prečo ich dal do účtovníctva, keď nie sú jeho? S. D. na to povedal: "že mu z neba spadli, preto ich dal do účtovníctva".
Súd zistil z odpovede na upomienku, ktorú adresoval A. D. pánu E. dňa 01.08.2002 ktorá bola napísaná v M. v ktorej sa uvádza, že: "celkom na začiatku spolupráce bolo dohodnuté, že sme traja spoločníci, každý má svoju zodpovednosť za určitú oblasť a to ja a moja firma zabezpečenie materiálu, pán Z. výrobu a Vy pán E. odbyt výrobkov". Ďalej sa uvádza, že pán E. prispel materiálom v podnikaní s drevoobrábacími strojmi a že od 08.03.2002 sa ukončilo spoločné podnikanie.
Vo veci bol vypočutý svedok A. V., ktorý je zaťom žalovaného - A. D., ktorý uzatvoril kúpnu zmluvu so žalovaným, na základe ktorej boli žalovanému odpredané dňa 02.07.2002 tri stroje určené na výrobu agátových kolov a to štiepačka, zahrotovačka, odkôrovačka v celkovej hodnote 100 000,-Sk. Svedok k
veci uvádza, že tieto stroje vyrobil jeho otec, zaoberal sa strojárčinou bol vyučený automechanik. Tieto stroje predal žalovanému z toho dôvodu, že boli vlastníctvom jeho otca a boli u nich doma. Pán A. D. mal záujem o tieto stroje, preto mu ich predal. Otec ktorý tieto stroje vyrobil zomrel v roku 2003, takže ako svedok už nemôže vypovedať v tejto veci. Z výpovede žalovaného na pojednávaní zo dňa 22.06.2005 súd zistil, že pôvod strojov predtým ako ich kúpil nepoznal, potvrdil tú skutočnosť, že ich odviezol sám z S., kde boli uložené.
Vo veci bola vykonaná ohliadka strojov, ktorá bola vykonaná dňa 25.01.2008 na ktorú však priviezol žalovaný iba jeden stroj. Žalobca uviedol, že to nie je odkôrovačka, ktorá sa dala vyrobiť na objednávku u pána Z.. Žalovaný uviedol, že zahrotovačku a štiepačku nepriviezol, pretože táto bola uložená v skladoch pri železničnej stanici v F. u pána K., ktorý mu povedal, že keď o tieto stroje nemal nikto záujem, tak zrejme sa dali do šrotu.
Na tomto pojednávaní bol vypočutý ako svedok A. D., ktorý uviedol, že spoluprácu s pánom E. ukončili tak, ako to uvádza vo svojom liste zo dňa 08.03.2002 a tým aj ukončili spoločné podnikanie. Keď si odviezol pán E. obrábacie stroje, pamätá si, že to boli tri drevoobrábacie stroje - šiepačka, kálačka, odkôrovačka. Uviedol, že mal prenajaté priestory v S.Č. a tam boli tieto stroje uschované vo výrobnej hale. Potom ako ukončil spoluprácu s pánom E., nevie, kde sa tie stroje z S. odviezli. Uviedol, že nevie o tom, kto ich odviezol z S., tie stroje zmizli z výrobnej haly, ktorú mal on v S. v prenájme. Pán E. mal tieto stroje k dispozícii, a mohol si ich kedykoľvek odtiaľ odviezť. Svedok uviedol, že žalobcovi tieto stroje neodovzdával.
Z výpovede žalovaného na pojednávaní zo dňa 21.01.2012 súd zistil, že žalovaný sa začal zaujímať o to, kde stroje sú potom, ako bol zaviazaný rozsudkom na vydanie strojov. Uviedol, že od jedného traktoristu z R. sa dozvedel, že tieto stroje sa nachádzajú v jednej osade v Krtíšskom okrese. Stroje, ktoré sú predmetom tohto konania potom odtiaľ odviezol a zložil v R. v bývalom objekte JRD, na toto však ako uviedol nemal žiadne povolenie.
Ohliadkou, ktorá bola vykonaná dňa 20.04.2012 súd zistil, že predmetné drevoobrábacie stroje o vydanie ktorých žalobca žiadal existujú, avšak tieto stroje boli zhrdzavené, v nefunkčnom stave.
Právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na žalobe v celom rozsahu. Keďže z ohliadky vyplynulo, že stroje ktorých vydania sa žalobca domáha sú v nepoužiteľnom stave - šrotovom stave, pridŕžal sa eventuálneho petitu ktorým sa domáhal žalobca náhrady hodnoty týchto strojov vo výške 3 319,39 eura.
Právny zástupca žalobcu trval na eventuálnom petite z toho dôvodu, že podľa jeho názoru tieto stroje sú do tej miery zničené a ich samotné vydanie žalobcovi by nemalo z uvedeného dôvodu žiaden význam. Navrhol, aby súd posúdil tento stav, ktorý bol zistený pri ohliadke. Ohliadka síce existenciu týchto strojov dokázala, avšak trval na eventuálnom petite na náhrade škody, ktorá spočíva v hodnote týchto strojov vo výške 100 000,-Sk - 3 319,39 eura za ktorú hodnotu žalovaný tvrdil, že tieto stroje nadobudol. Taktiež žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.
Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že vykonanou ohliadkou bolo preukázané, že stroje existujú, avšak ako bolo konštatované, že stroje sa nachádzajú v stave vylučujúcom ich okamžité použitie. Poukázal na to, že v čase keď bol kreovaný rozsudok Okresného súdu, tento stav bol úplne odlišný. Uviedol, že samotný žalobca zapríčinil tento stav, že stroje sú nefunkčné, alebo nesfunkčniteľné. Poukázal na to, že pokiaľ by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 3 319,39 eura, v danom prípade by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalovanému by zostali stroje, ktoré sú v podstate v nižšej hodnote, čo aj právny zástupca žalobcu nepopiera. Žiadal preto, aby súd vyhovel prvému petitu, zaviazal žalovaného na vydanie strojov, prípadne alternatívne zamietnuť návrh v celom rozsahu.
Podľa zákonného ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa zákonného ustanovenia § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané a to z predložených listinných dôkazov ako aj z výpovedí svedkov, že žalobca je vlastníkom troch drevoobrábacích strojov a to kálačky, zahrotovačky a odkôrovačky. Vlastníctvo k týmto strojom nepoprel ani žalovaný, ktorý vo svojom písomnom podaní, ktoré sa nachádza v spise na čl.15, ktoré adresoval žalobcovi uvádza: že vzhľadom na doposiaľ nepredložený list vlastníctva ku strojom, ktoré sú predmetom požiadavky oznamuje, že v prípade dokázania vlastníctva do 14 dní ( výrobné čísla strojov, kúpna zmluva, certifikáty ) je ochotný po vzájomnej písomnej dohode akceptovať dohodnuté podmienky. V tomto písomnom podaní žiadal žalovaného o storno neoprávnene vystavených faktúr. Svedok A. D. svojou svedeckou výpoveďou potvrdil, že stroje žalovaného boli u neho vo výrobnej hale v S. a taktiež uviedol, že tieto stroje neodovzdával osobne žalobcovi. Samotný žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že tieto stroje osobne prevzal v S. odkiaľ ich odviezol, pričom kľúče od priestoru z ktorých tieto stroje prevzal mal od pána A. D.. Žalovaný súdu predložil kúpnu zmluvu na základe ktorej dňa 02.07.2002 odkúpil stroje štiepačku, zahrotovačku a odkôrovačku od A. V. v celkovej hodnote 100 000,-Sk. Svedok A. V. na pojednávaní uviedol, že žalovaný si mal vyzdvihnúť stroje, ktoré používal jeho otec v jeho dielni v R.. Súd zistil, že toto tvrdenie odporuje tvrdeniu samotného žalovaného, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že stroje, ktoré sú predmetom tohto sporu, si bol osobne prevziať v S., z čoho vyplynulo, že ide o identické stroje.
Ohliadkou, ktorá bola vykonaná dňa 24.04.2012 na mieste, kde sa stroje nachádzali v objekte bývalého JRD Tuhár, mal súd preukázané, že drevoobrábacie stroje boli v stave vylučujúcom použitie - nefunkčné, zhrdzavené, fakticky v šrotovom stave, čo potvrdila aj fotodokumentácia, ktorá sa nachádza v spise. Žalovaný potvrdil, že ide o stroje, ktoré mal vo vlastníctve žalobca a ktoré mu poskytol do užívania žalobca.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že stroje ktoré boli vo vlastníctve žalobcu mal v užívaní žalovaný. Súd mal preukázané, že žalobca na týchto strojoch vyrábal v rámci spolupráce so žalovaným agátové koly do viníc pre francúzskeho odberateľa. Zo strany žalobcu mu boli vystavované faktúry za prenájom drevoobrábacích strojov, ktoré boli zo strany žalovaného uhrádzané o čom svedčia vystavené faktúry a príjmové doklady na základe ktorých uhrádzal žalovaný finančné prostriedky za prenájom drevoobrábacích strojov.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že za daných okolností takéto nefunkčné stroje sú pre žalobcu nepoužiteľné, preto návrh na vydanie strojov zamietol a uložil žalovanému povinnosť na zaplatenie peňažnej náhrady za predmetné stroje v hodnote 3 319,39 eura ( 100 000,- Sk ). V priebehu konania bola táto suma za uvedené stroje ustálená, ani zo strany žalobcu ani zo strany žalovaného nebola namietaná výška hodnoty týchto strojov.
V zmysle horecitovaných zákonných ustanovení a na základe vykonaného dokazovania súd mal za to, že za škodu, ktorá vznikla na týchto strojoch zodpovedá v plnej miere žalovaný, vzhľadom k tomu, že až do rozhodnutia prvostupňového súdu do 03. apríla 2009 v rámci vykonaného dokazovania žalovaný popieral existenciu týchto strojov, v priebehu konania uviedol, že drevoobrábacie stroje existujú. V danom prípade uvedenie do predošlého stavu nepripadá do úvahy.
Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy s prísl. s úrokom z omeškania a to počnúc dňom 05.11.2004 od ktorého žiadal žalobca úrok z omeškania, vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 04.11.2004. O úroku z omeškania bolo rozhodnuté v súlade so zákonným ustanovením § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súlade § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v zmysle výrokovej časti rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade so zákonným ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešného žalovaného zaviazal na náhradu trov konania, ktoré vznikli žalobcovi a to za 7 úkonov právnej pomoci po 3 650,-Sk, z toho 6 úkonov po 3 650,-Sk ( 1 úkon prevzatie a príprava zastúpenia 30.08.2004, 2. úkon podanie žaloby dňa 22.10.2004, zastupovanie na meritórnom pojednávaní Okresný súd Lučenec dňa 22.06.2005, zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 09.01.2008 Okresný súd
Lučenec, účasť na ohliadke dňa 25.08.2008, zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 11.12.2008, zastupovanie na meritórnom pojednávaní na Okresnom súde Lučenec vo výške 25% z 912,50,-Sk. Odmena advokáta za uvedené právne úkony 22 812,50,-Sk k tomu - 2 krát režijný paušál po 136,-Sk, 1 krát režijný paušál po 150,-Sk, 1 krát režijný paušál po 178,-Sk a 3 krát režijný paušál po 190,-Sk. Odmena advokáta a režijné náklady spolu predstavujú sumu 23 982,50,-Sk.
Vyčíslenie náhrady trov konania aj s DPH po 01.01.2009 - 7 úkonov právnej pomoci po 121,17 eura a to 04.04.2009, zastupovanie na meritórnom pojednávaní Okresný súd Lučenec 21.05.2009, odvolanie proti rozsudku 05.06.2009, vyjadrenie k odvolaniu žalovaného proti rozsudku 07.11.2009, dovolanie proti rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica 07.01.2012, zastupovanie na meritórnom pojednávaní Okresný súd Lučenec 24.04.2012, účasť na ohliadke 26.06.2012, zastupovanie na meritórnom pojednávaní Okresný súd Lučenec z toho dňa 19.11.2011 a 07.12.2011, zastupovanie na nemeritórnom pojednávaní vo výške 25% po 30,29 eura. Odmena advokáta bez režijných paušálov 908,78 eura k tomu uvedeným úkonom 4 krát režijný paušál po 6,95 eura, 2 krát režijný paušál po 7,41 eura a 3 krát režijný paušál po 7,63 eura. Odmena advokáta spolu s režijnými poplatkami predstavuje sumu 974,29 eura.
Právny zástupca žalovaného si vyúčtoval náhradu cestovného a náhradu stratu času pri vykonanej ohliadke dňa 24.04.2012 v zmysle § 16 ods. 4 Vyhlášky č.655/2004 a § 17 náhrada cestovného predstavuje sumu 14,76 eura a náhrada za stratu času počet začatých polhodín 2 v celkovej sume 12,72 eura, čo spolu predstavuje náhradu za straty času spolu náhrada cestovného 25,44 eura k tomu 20% DPH z celej sumy odmeny advokáta predstavuje sumu 362,11 eura - DPH. Odmena advokáta v celkovej sume aj s DPH predstavuje sumu 2 172,67 eura. Súd priznal náhradu trov konania právnemu zástupcovi žalobcu v súlade s Vyhláškou číslo 655/2004 Z.z.
Súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania za zaplatené súdne poplatky z návrhu, odvolania a dovolania v celkovej sume 132,76 eura.
V rámci dokazovania bola vykonaná ohliadka, pri ktorej vznikli trovy konania Okresnému súdu Lučenec v celkovej sume 15,48 eura ako náhrada za použitie motorového vozidla z Lučenca do Tuhára a späť, na náhradu tejto sumy súd zaviazal žalovaného tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza č. 14.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.
3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho
trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.