Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/66/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Františka Potockého vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. E., nar. XX. X. XXXX, bytom u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov matky: B. E., rod. U., nar. XX. X. XXXX, bytom Ď. F. XXX/ XX, XXX XX K. a otca: Mgr. Q. E., nar. X. X. XXXX, by.tom Ď. F. XXX/XX, XXX XX K., zastúpeného Mgr. Barborou Kleinovou Bučkovou, advokátkou so sídlom K. XX, XXX XX Z., v konaní o návrhu otca o zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -95 zo dňa 21. 3. 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -95 zo dňa 21. 3. 2012 vo výroku, ktorým bola uložená matke povinnosť platiť na maloletého Q. E., nar. XX. X. XXXX výživné vo výške 100,00 eur mesačne od 1. 7. 2011 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca a vo výroku, ktorým súd určil nedoplatok matky na výživnom za obdobie od 1. 7. 2011 do 31. 3. 2012 v celkovej výške 900,00 eur, ktorý povolil matke splácať v splátkach po 25,00 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok, ako aj vo výroku, ktorým okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 18. 8. 1997 a rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. , zo dňa 8. 11. 2000 a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Výroky rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -95 zo dňa 21. 3. 2012, ktorými súd zveril maloletého Q. E., nar. XX. X. XXXX do osobnej starostlivosti otca a ktorým vo zvyšku návrh otca na zvýšenie výživného na maloletého zamietol a tiež zamietol návrh matky na zverenie maloletého Q. do striedavej osobnej starostlivosti z o s t á v a j ú n e d o t k n u t é .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletého Q. E., nar. XX. X. XXXX (ďalej aj maloleté dieťa) do osobnej starostlivosti otca (veta prvá výroku rozhodnutia). Zároveň uložil matke povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 100,00 eur mesačne od 1. 7. 2011 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca (veta druhá výroku rozhodnutia). Vo zvyšku návrh otca zamietol (veta tretia výroku rozhodnutia). Návrh matky na zverenie maloletého Q. do striedavej osobnej starostlivosti zamietol (veta štvrtá výroku rozhodnutia). Súčasne povolil matke nedoplatok na výživnom od 1. 7. 2011 do 31. 3. 2012 v celkovej výške 900,00 eur splácať v splátkach po 25,00 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok (veta piata výroku rozsudku) a vyslovil, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. zo

dňa 18. 8. 1997 a rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. , zo dňa 8. 11. 2000 (veta šiesta výroku rozhodnutia). O trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu (veta siedma výroku rozhodnutia).

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na okresnom súde dňa 6. 7. 2011 sa otec domáhal zverenie do osobnej starostlivosti a určenia výživného matke vo výške 200,00 eur mesačne od podania návrhu k jeho rukám vzhľadom k tomu, že syn už štvrtý rok býva v jeho domácnosti a otec zabezpečuje jeho starostlivosť po každej stránke. Uviedol, že manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené a z manželstva sa im nenarodilo žiadne dieťa. Po rozvode manželstva, asi po roku rodičia maloletého obnovili spolužitie, z ktorého sa narodil maloletý syn Q.. Rozsudkom v auguste 1997 súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou bol maloletý Q. zverený do výchovy matke a otec sa zaviazal platiť na jeho výživu sumu 1.000,- Sk mesačne. Rozsudkom z novembra 2000 súd zvýšil výživné na maloleté dieťa na sumu 2.200,- Sk mesačne s účinnosťou od 1. 7. 2000. Od roku 2007 býva otec so synom v rodinnom dome, ktorý kúpili s matkou do osobného vlastníctva. Matka sa po jeho rekonštrukcii do domu nenasťahovala, ale zostala bývať na pôvodnej adrese. Od tejto doby sa otec o Q. stará nepretržite a zabezpečuje všetky jeho potreby. Matka mu občas kúpi oblečenie a v prípade sviatkov mu niečo kúpi, občas mu dobije mobil, poberá prídavok na neho a daňový bonus. Otec je na výsluhovom dôchodku, platí inkaso, internet, vodu, synovi sporenie. Maloletý Q. nastupuje od septembra 2011 do 9. triedy SZŠ Bell Amos v Martine, každý mesiac mu otec platí školné, stravuje sa doma. Dieťa dosahuje dobré výsledky a plánuje pokračovať v štúdiu na gymnáziu. Matka býva so svojím dospelým synom, ktorý pracuje, je zamestnaná ako učiteľka na SPOU v Mošovciach, v poslednej dobe sa o syna zaujíma len minimálne. Dieťa je u otca spokojné, čo uviedlo aj pri pohovore s úradom práce. Matka vo svojom vyjadrení k návrhu s návrhom otca v zásade nesúhlasila. Uviedla, že z prvého manželstva má syna R.. Po narodení maloletého Q. otec s nimi žil len rok a potom ich na tri roky opustil. Po syna chodil len sporadicky. Po stretnutiach sa syn doma choval hystericky, hádzal sa po zemi, kričal, že nenávidí matku aj R.. Na naliehanie otca matka súhlasila s tým, aby sa k nim opäť vrátil. Myslela si, že to bude pre Q. lepšie, čo sa však nestalo. Syn sa načas upokojil. Otec však nijako na syna a domácnosť neprispieval, pil, chodil po baroch. Mal veľmi zlý vzťah k synovi R., nadával mu do debilov, vadilo mu, keď čokoľvek zjedol. Následne otec ochorel na srdce, bol na operácii a matka dostala nádej, že pochopil, ako im ubližoval a že sa zmení. Po operácii bol na predaj dom na ich ulici, preto sa rodičia maloletého zložili a dom kúpili. Ona a starší syn sa tam však nikdy nenasťahovali, lebo syna R. do domu otec nechcel a ona bez neho nemohla odísť. Bez uvedenia dôvodu sa v roku 2007 otec odsťahoval do ich nového domu a bez jej súhlasu zobral i syna Q. a úplne jej s ním zamedzil styk. Matka sa snažila za synom chodiť, trvala na jeho vrátení, ale jeho správanie sa zo dňa na deň menilo. Prala na neho, aj na otca, varila, nosila im jedlo. Otec si syna kupoval drahými darčekmi a oblečením, na čo matka nemala. Syn jej postupne prestal prejavovať city, začal jej vyčítať, že ju nechce vidieť, že nie je pre neho matka. Od júna 2011 jej otec úplne zamedzil vstup do domu, hoci je to aj jej vlastníctvo, synovi zmenil číslo mobilu. Matka sa úplne zrútila, navštívila aj psychologičku. Na narodeniny syna v roku 2011 mu kúpila darček, nakúpila veci do školy a na Vianoce, ale nemohla sa s ním spojiť. Preto dala darčeky jej rodičom, aby ich dali synovi pod stromček. Tieto však dňa 24. 12. 2011 mala hodené na dvore pred domom. Navrhla, aby bol maloletý Q. vyšetrený znalcom - psychológom na syndróm zavrhnutého rodiča a aby súd nariadil striedavú starostlivosť rodičov k dieťaťu po dvoch týždňoch. Matka pracuje ako učiteľka, platí pôžičku na zakúpenie plynovej pece, lebo sa jej pokazilo kúrenie. Pravidelne užíva lieky. Otec má dôchodok a prevádzkuje novinový stánok v K. pri stanici, jeho príjem je vyšší ako uvádza v návrhu. K vyjadreniu pripojila dôkazy o psychologickom vyšetrení z roku 2011 a o vyšetrení syna Q. v roku 2000, svoj príjem, výdavky a zoznam liekov, ktoré užíva. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že rodičia maloletého nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 5. 3. 1996. Maloletý Q. sa rodičom narodil až po rozvode. Rozsudkom sp. zn. zo dňa 18. 8. 1997 súd schválil medzi rodičmi dohodu o zverení maloletého Q. do výchovy a opatery matke a záväzku otca platiť výživné 1.000,- Sk mesačne od 25. 6. 1997. K zvýšeniu takto určeného výživného na sumu 2.200,- Sk mesačne počnúc dňom 1. 7. 2000 došlo rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. , zo dňa 8. 11. 2000. V tom čase rodičia nežili spolu, matka s maloletým bývala v K. v rodinnom dome, otec v Z. v 2-izbovom byte so svojou matkou. Matka bola po skončení materskej dovolenky nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na úrade práce a poberala od 1. 8. 2000 dávku sociálnej pomoci v sume 1.725,- Sk. Otec bol zamestnaný na Okresnom riaditeľstve PZ Martin a mal čistú mzdu 13.950,- Sk. Maloletý Q. v tom čase navštevoval materskú škôlku v dopoludňajších hodinách, kde matka platila 700,- Sk. Trpel ochorením žalúdka, mal byť umiestnený v Detskom sanatóriu v Martine, čo nebolo realizované pre nedostatok finančných

prostriedkov matky. Poberal príspevok na diétne stravovanie v sume 600,- Sk. V súčasnosti matka pracuje ako stredoškolský učiteľ špecialista na 80 % a ako vedúci vychovávateľ školského internátu na 20 % v Strednej odbornej škole rybárskej Mošovce, a to od 26. 8. 2002. V roku 2010 mala priemernú čistú mesačnú mzdu 667,73 eur, vrátane daňového bonusu 20,02 eur a 601,73 eur v roku 2011, daňový bonus poberala len do mesiaca jún. V júni a auguste 2011 bola práceneschopná a mala nemocenské 315,40 eur. Býva so synom R. z prvého manželstva v rodinnom dome vo vlastníctve jej matky a jej súrodencov. Mesačne platí elektrinu 46,47 eur, plyn 100,00 eur (vykuruje sa ním dom), rozhlas a televíziu 4,64 eur, káblovú televíziu 9,13 eur, internet, mobilný telefón a splátku notebooku do 44,00 eur, ročne komunálny odpad 10,95 eur na osobu, daň z nehnuteľností 25,96 eur, daň za psa 13,28 eur. V roku 2011 zaplatila komunálny odpad aj za syna Q.. Výdavky má denne na cestu autobusom do zamestnania zo K. do Z., z Z. do Z. a späť. Vo februári 2011 sa podrobila psychologickému vyšetreniu so záverom depresívnej poruchy v súvislosti s dlhotrvajúcou záťažovou situáciou. Odvtedy chodí na pravidelné kontroly a užíva pravidelne Escitaliopram, Mylan a Sanval, striedavo Frontin a Acutil s výdavkom do 11,00 eur. Podľa jej tvrdenia užíva aj iné lieky, odporučenie ich užívania lekárom nepreukázala. Na zakúpenie pokazenej plynovej pece si požičala finančné prostriedky vo výške 1.200,- eur, ktoré musí vrátiť do 24. 11. 2012. Maloletý Q. je žiakom 9. triedy Súkromnej základnej školy Bell Amos v Martine. Otec platí školné 82,98 eur mesačne, výdavky sú aj na cestovné zo K. do Z. na nabíjanie karty 5,00 eur, jedna cesta stojí 0,55 eur. Zvýšené výdavky sú na začiatku školského roka na zakúpenie základných učebných potrieb a v priebehu roka na akcie organizované školou. V lete bude absolvovať školu v prírode. Nosí okuliare, boli mu zakupované v septembri 2011 za 101,00 eur. Dieťa sa venuje počítačom, zakupuje si tiež odborné časopisy, rado číta knihy a venuje sa aj bicyklovaniu. Matka na jeho potreby neprispela žiadnou finančnou sumou, otec to od nej nežiadal. Otec poberá výsluhový dôchodok z Ministerstva vnútra SR od 1. 4. 2009, v súčasnosti 1.081,30 eur. Od 7. 4. 2010 má živnosť s predmetom podnikania kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) a iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), prevádzkuje novinový stánok v obci K.. V roku 2010 mal príjmy 7.318,38 eur, výdavky 7.512,06 eur a vykázal daňovú stratu 193,68 eur. Býva s maloletým Q. v rodinnom dome, kde platí mesačne elektrinu 59,75 eur, plyn 100,00 eur (vykuruje sa ním dom), rozhlas a televíziu 4,64 eur, káblovú televíziu 9,13 eur, internet 9,49 eur, polročne vodné do 14,- eur, ročne komunálny odpad 10,95 eur na osobu, daň z nehnuteľnosti 22,64 eur, daň za psa 13,28 eur. Maloletému nabíja mesačne kredit Funfón 3,00 eur. Rodičia nemajú inú vyživovaciu povinnosť, spoločne vlastnia rodinný dom, v ktorom býva otec s maloletým Q.. Otec vlastní aj 2-izbový byt v Z., v ktorom býva jeho matka a osobné motorové vozidlo Škoda Octavia, rok výroby 2003. Okresný súd poukázal na ust. § 26, § 36 ods. 1, § 65 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 veta prvá, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine a zveril maloletého Q. do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal platením výživného vo výške 100,00 eur, ktoré považoval za primerané a optimálne k potrebám maloletého, možnostiam a schopnostiam matky, ktorú zaviazal splácaním nedoplatku a zamietol jej návrh na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Pri svojom rozhodovaní prvostupňový súd rešpektoval faktický stav, keď mal nepochybne preukázané zo zhodných výpovedí rodičov, ako aj výpovede samotného maloletého a kolízneho opatrovníka, že otec sa o maloletého Q. stará od roku 2007, žije s ním v jeho domácnosti a dieťa chce naďalej ostať u neho. Maloletý Q. nechce ísť k matke. Názor a postoj maloletého Q. vzhľadom na vek a vyspelosť okresný súd akceptoval. Nemal pochybnosť o tom, že prostredie u otca v rodinnom dome je vhodné pre výchovu a starostlivosť, čo napokon potvrdil i kolízny opatrovník vo svojej výpovedi i v správe o šetrení v domácnosti otca. Rozsah výživného v účinnom Zákone o rodine výslovne stanovený nie je, vyplýva však so všeobecne uznávaného hľadiska, že výživným má byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov a ktorú by dieťaťu zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti a má plniť nielen základnú vyživovaciu povinnosť, ale má prispievať k celkovému duševnému a fyzickému vývoju maloletého dieťaťa. Preto pri určovaní výšky výživného prvostupňový súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého Q., ktoré sú dané jeho vekom, keď bude mať 15 rokov, uspokojovaním jednak hmotných potrieb (strava, oblečenie, obutie, hygienické potreby), ale aj uspokojovaním ďalších potrieb dôležitých pre jeho úspešný vývoj, akými sú výdavky spojené s ukončením povinnej školskej dochádzky, s prípravou na prijímacie pohovory na strednú školu a jeho záujmom o počítače. Otec si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj osobnou starostlivosťou spojenou so zabezpečovaním jeho každodenných potrieb a uspokojovaním bytovej potreby, keď časť potrieb bude po právoplatnom rozhodnutí vo veci krytá aj štátnou sociálnou dávkou vo forme prídavku na dieťa. Prídavky poberá doposiaľ matka vo výške 20,01 eur, podobne poberala do júna 2011 daňový bonus 20,02 eur, čo súd zohľadnil pri svojom rozhodovaní. Rovnako prihliadol u obidvoch rodičov na výdavky bývania v rodinnom dome, ktoré každý platí sám. Podľa názoru okresného súdu, je v možnostiach matky platiť určené výživné 100,00 eur mesačne z jej čistej mesačnej mzdy cca 600,00 eur. Je to 1/6-ina, pre jej

potreby ostane cca 500,00 eur, čo je dostačujúci príjem na slušnú životnú úroveň, aj financovanie liekov, keď nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Výživné súd určil od 1. 7. 2011, t.j. od prvého dňa mesiaca, v ktorom si otec podal návrh a už v tomto čase zabezpečoval starostlivosť o maloletého Q.. Pri takto upravenom výživnom vznikol matke nedoplatok, ktorý okresný súd ustálil na 900,00 eur a vypočítal ho mesačnou výškou a dobou, za ktorú vznikol (100,00 eur x 9 mesiacov), keď matka v tomto období neprispela otcovi žiadnymi peniazmi. Zároveň súd umožnil matke splácať dlh na výživnom v splátkach po 25,00 eur mesačne, ktoré považoval za primerané, keď ho bude splácať 36 mesiacov.

Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. s odôvodnením, že ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu ( vo veciach starostlivosti o maloletých), pričom nezistil žiadne okolnosti a skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka, a to proti výroku o určení výživného na maloletého Q. v sume 100,00 eur mesačne, keď súčasne vytýkala okresnému súdu pochybenie v tom smere, že neurčil styk matky s maloletým Q., hoci rozhodol o jeho zverení otcovi. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Uviedla, že vždy mala záujem vychovávať syna a starať sa o neho. Zopakovala, že u syna sa jedná o syndróm zavrhnutého rodiča, ktorý má na svedomí jeho otec. Aj keď by veľmi chcela svoje dieťa vychovávať, v tejto situácii (keď otec v dieťati podnecuje voči matke nenávisť), matka nedokáže zabezpečiť taký stav, aby bol syn v jej starostlivosti, a to ani vtedy, ak by súd takto rozhodol. Preto vyslovila súhlas s tým, aby bol maloletý Q. zverený do osobnej starostlivosti otca. Okresný súd však pochybil, keď pri zverení dieťaťa otcovi, zároveň neurčil styk matky s maloletým. Matka má nárok na pravidelný styk so synom, ktorý požadovala nasledovne: každú párnu nedeľu od 8,00 hod. do 19,00 hod., v mieste jej bydliska, taktiež počas prázdnin prvý týždeň v mesiaci júl a prvý týždeň v mesiaci august, toho-ktorého roku od 9,00 hod. v pondelok do 19,00 hod. v nedeľu, tiež počas vianočných sviatkov odo dňa 25. 12. od 9,00 hod. do 27. 12. do 19,00 hod. v mieste jej bydliska, ako aj počas veľkonočných sviatkov vo veľkonočnú sobotu od 9,00 hod. do 19,00 hod.. Zároveň matka nesúhlasila s výškou určeného výživného, ako aj s povolenými splátkami zameškaného výživného v celkovej sume 900,00 eur mesačne. Takto stanovené výživné je pre ňu neúnosné, nakoľko jej mesačné náklady predstavujú nájomné v sume 161,00 eur, voda 10,00 eur (štvrťročne 30,00 eur, čo je ročne 120,00 eur), domová daň 6,00 eur (72,00 eur/rok), poistka pre Q. 17,00 eur, telefón, internet 62,00 eur, pôžička 50,00 eur (1.200,- eur - na plynovú pec a inštaláciu), lieky v priemere 40,00 eur, čo spolu predstavuje mesačne sumu 436,00 eur. Pri stanovenej výške výživného a splátkach dlžného výživného po 25,00 eur by na živobytie matke tak zostalo 39,00 eur. Výživné na dieťa má byť určené primerane tak, aby povinný mal šancu slušne žiť. Nie je správne vysokým výživným vystaviť povinného stavu núdze, či platobnej neschopnosti. Súčasne matka uviedla, že u nej došlo k zmene situácie, ktorá má dosah na jej schopnosť platiť výživné v tom zmysle, že dňa 7. 5. 2012 jej bola doručená výpoveď od zamestnávateľa z dôvodu, že Stredná odborná škola rybárska, kde je do súčasnej doby matka zamestnaná, sa vyraďuje zo siete škôl a školských zariadení ku dňu 31. 8. 2012. Od uvedenej doby bude matka pravdepodobne bez pracovného pomeru, čím jej schopnosť platiť výživné v uvedenej výške zanikne úplne.

Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu, v písomnom podaní svojej právnej zástupkyne zo dňa 25. 6. 2012, žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

Podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a rešpektuje faktický stav, ktorý mal na základe vykonaného dokazovania nepochybne preukázaný zhodnými výpoveďami rodičov maloletého dieťaťa, maloletého dieťaťa a kolízneho opatrovníka, že otec sa o maloleté dieťa stará od roku 2007, odkedy žijú spolu v spoločnej domácnosti a dieťa chce naďalej ostať u neho, odmieta ísť k matke. Názor a postoj maloletého dieťaťa vzhľadom na vek a jeho vyspelosť súd prvého stupňa akceptoval. Okrem toho okresný súd nemal pochybnosť o tom, že prostredie u otca maloletého dieťaťa v rodinnom dome je vhodné pre výchovu a starostlivosť o maloletého Q.. Matka maloletého dieťaťa už dlhodobo nejaví o dieťa žiadny záujem, čo je o to viac zarážajúce, že rodičia bývajú v Sučanoch na jednej ulici. O dôsledku toho došlo zo strany syna k citovému ochladeniu smerom k matke. Dieťa má 15 rokov, teda je zjavné, že ide o psychicky dostatočne vyvinutú osobnosť, ktoré nezáujem svojej matky musí niesť veľmi ťažko. Vzhľadom na vzdialenosť, v ktorej rodičia a maloleté dieťa bývajú, matka

dieťaťa mala nespočetne veľa možností, ako si zlepšiť svoj vzťah s maloletým Q.. Mohla si tak k dieťaťu vybudovať puto, čo však neučinila a vzniknutá situácia je len dôsledok jej postoja. Matka s maloletým dieťaťom ani nekomunikuje napr. v hromadnom dopravnom prostriedku pri stretnutí s maloletým Q. mu ani neodzdravila. Aj keď po súdnom pojednávaní po vyhlásení napadnutého rozsudku matka dieťaťa tvrdila, že si chce začať budovať s maloletým Q. vzťah, opäť však zostalo len pri slovách, nakoľko od mesiaca marec 2012 matka vôbec syna nekontaktovala ani raz. Z tohto dôvodu striedavá osobná starostlivosť v žiadnom prípade neprichádza do úvahy, keďže vzťah maloletého dieťaťa a matky nie je vôbec taký, aby bolo možné uvažovať o tejto alternatíve. Súd I. stupňa preto rozhodol správne, keď maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti otca. Otec sa o dieťa príkladne stará a v plnom rozsahu zabezpečuje jeho potreby. Dieťa má u otca vytvorené vynikajúce študijné prostredie, čo potvrdzuje aj fakt, že maloletý Q. v silnej konkurencii úspešne obstál na prijímacích skúškach na bilingválne anglicko- slovenské gymnázium. Vo vzťahu k úprave styku matky maloletého dieťaťa otec uviedol, že súd I. stupňa o tejto otázke nerozhodoval, nakoľko matka o styk s maloletým Q. v súdnom konaní nežiadala. Takéto rozhodnutie súdu by v tejto fáze vzťahov matky a dieťaťa bolo kontraproduktívne. Prospešnejšie riešenie sa javí to, že matka by si skutočne postupne začala budovať vzťah k maloletému dieťaťu, najskôr len krátkodobým stretávaním a v prípade, že si syn s matkou opätovne vytvorí puto a začne matke dôverovať, je možné uvažovať aj o inej forme stretávania. K spôsobu stretávania s matkou maloletého dieťaťa by sa však prioritne mal vyjadriť maloletý Q., ktorý je dostatočne rozumovo vyspelou bytosťou. Je nepochybné, že vzťahy medzi matkou a maloletým dieťaťom by mali byť udržiavané, čo však predpokladá v prvom rade záujem zo strany matky. Pokiaľ tento záujem absentuje, nie je možné vytvoriť medzi matkou a dieťaťom puto. Výživné, ktoré súd určil na maloletého Q., zodpovedá príjmovým a zárobkovým možnostiam matky, ako aj oprávneným potrebám maloletého dieťaťa. Matka je v súčasnosti zamestnaná, s čistým mesačným príjmom vo výške cca 600,00 eur mesačne, z čoho výživné vo výške 100,00 eur mesačne nie je suma, ktorá by ju mohla doviesť do finančne nezvládnuteľnej situácie. Pokiaľ matka v odvolaní uviedla, že Stredná odborná škola rybárska Mošovce bude vyradená zo siete škôl a školských zariadení ku dňu 31. 8. 2012, túto skutočnosť otec nespochybnil, avšak dodal, že od 1. 9. 2012 bude matka zamestnaná v tomto školskom zariadení, pretože prejde plynule do pracovného pomeru vo vzťahu k spojenej škole (bývalé stredné odborné učilište strojárske), kde bude od uvedeného dňa matka zamestnaná v pracovnom pomere. Na strane matky teda nedošlo k žiadnym zmenám a je v jej možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100,00 eur mesačne. Navyše od 1. 9. 2012 bude maloletý Q. stredoškolákom, pričom bude navštevovať bilingválne anglicko-slovenské gymnázium, kde je štúdium finančne náročnejšie, nakoľko rodičia musia deťom zakupovať viac študijných materiálov. Súčasne bežné náklady na rast, vývoj a výchovu dieťaťa sú vyššie - najmä náklady na stravu, oblečenie, kozmetiku a drogériu. Veľkú väčšinu výdavkov na maloleté dieťa aj tak bude musieť znášať výlučne otec maloletého dieťaťa. Súdom určená výška výživného je preto zodpovedajúca, jednak odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj zárobkovým schopnostiam a možnostiam jeho matky.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky zo dňa 28. 6. 2012 uviedol, že s odvolaním matky nesúhlasí a trvá na potvrdení napadnutého rozsudku okresného súdu.

Na základe vykonanej návštevy v domácnosti a pohovoru s maloletým Q. kolízny opatrovník odporúčal vyhovieť návrhu otca na zmenu výchovy. Dieťa od roku 2007 žije v domácnosti otca. Maloletý Q. samostatne a jednoznačne vyslovil názor, že chce bývať s otcom a s mamou sa chce len stretávať. Matke bolo odporučené, aby postupne začala obnovovať vzťah so synom. Určenie výživného na maloleté dieťa kolízny opatrovník považuje za primerané k potrebám a veku maloletého dieťaťa a taktiež k možnostiam a schopnostiam matky platiť určené výživné.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom podľa preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( za použitia ust. vo výroku o určení výživného na maloleté dieťa a o stanovení nedoplatku na výživnom matky na dieťa za obdobie od 1. 7. 2011 do 31. 3. 2012 a určení splátkového harmonogramu na dieťa a tiež vo výroku, ktorým súd vyslovil zmenu pôvodných rozsudkov, ktorým bolo dieťa zverené do výchovy matke a otcovi zvýšené výživné a vo výroku o trovách konania podľa ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na poklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám v ust. , odvolací súd podľa konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Pokiaľ ide o výšku výživného, odvolací súd na podklade skutkových okolností, ako boli zistené v rámci I. stupňového konania dospel k záveru, že okresný súd pri jeho určení dôsledne vychádzal z ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 v spojení s § 75 ods. 1 vety prvej, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine, citovaných v napadnutom rozhodnutí. Z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že napadnutým rozsudkom došlo k zmene rozhodnutia o výchove maloletého Róberta, keď súd ho napadnutým rozhodnutím zveril do osobnej starostlivosti otca. S tým je spojená aj zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, zvýšeného predchádzajúcim súdnym rozhodnutím. Z obsahu spisového materiálu nepochybne vyplýva, že určené výživné na dieťa v sume 100,00 eur mesačne s účinnosťou od 1. 7. 2011 zodpovedá zárobkovým schopnostiam a možnostiam matky, ako aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Maloletý Q. je vo veku 15 rokov, pričom od 1. 9. 2012 nastúpi na stredoškolské štúdium na bilingválnom anglicko-slovenskom gymnáziu. Prevažnú časť nákladov na jeho výživu hradí otec, ktorý uspokojuje tak jeho bytovú potrebu a vyživovaciu povinnosť si plní aj výkonom osobnej starostlivosti. Je nepochybné, že suma 100,00 eur mesačne z príjmu matky okolo 600,00 eur mesačne pri zohľadnení aj jej majetkových pomerov a výdavkov, na ktoré poukázala, je primeraná. Výživné na maloleté dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd preto neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). Pokiaľ matka poukazovala na skutočnosť, že od 1. 9. 2012 bude nezamestnaná a zmení sa jej schopnosť platiť na dieťa výživné, je potrebné poznamenať, že tak pre okresný, ako aj pre odvolací súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku ( ), a preto na skutočnosti, ktoré môžu nastať v budúcnosti, neprihliada. Až s účinnosťou od 1. 9. 2012 bude zrejmé, či matka bude nezamestnaná, evidovaná na úrade práce v evidencii nezamestnaných, či jej bude vyplatené odstupné terajším zamestnávateľom a v akej výške, alebo či skutočne prejde plynule do pracovného pomeru u iného zamestnávateľa a aký príjem tam bude dosahovať. Rovnako i u maloletého dieťaťa bude zrejmá výška zvýšených nákladov na jeho výživu v súvislosti so stredoškolským štúdiom až po nástupe na štúdium na gymnázium. Zmena týchto pomerov (tak na strane matky, ako aj na strane maloletého dieťaťa) však môže nastať až od 1. 9. 2012, a preto odvolací súd v čase svojho rozhodnutia na tieto skutočnosti nemohol prihliadať.

Pokiaľ matka vyčítala okresnému súdu, že súčasne so zverením maloletého Q. neupravil jej styk s dieťaťom, odvolací súd poznamenáva, že matka počas I. stupňového konania takýto procesný návrh ani v konaní nevzniesla, a preto okresný súd nemohol o tomto jej návrhu rozhodnúť. O tomto návrhu matky nerozhodoval ani odvolací súd, keďže sa jedná o nový návrh, o ktorom bude musieť konať okresný súd (za predpokladu, že matka bude naďalej na tomto návrhu trvať), ktorý bude treba doplniť o potrebné náležitosti a bude tiež potrebné doplniť dokazovanie aj výsluchom maloletého Q.. Z jeho výpovede pred okresným súdom na pojednávaní dňa 21. 3. 2012 totiž vyplýva, že sám nemá problém s matkou sa stretávať, aj keď s ňou nechce žiť v spoločnej domácnosti. Za súčasného stavu vzťahov dieťaťa a matky s prihliadnutím na vec a vyspelosť maloletého Q. je potom vhodné aj zo strany matky zvážiť, či bude trvať na takomto návrhu, alebo či sama aktívne neprispeje k obnoveniu jej rodičovského vzťahu k maloletému Q.. Navyše je potrebné v konaní tiež preskúmať, či aktuálny zdravotný stav matky umožňuje realizáciu jej styku s dieťaťom. Matka sama totiž poukázala v konaní pred okresným súdom na svoje psychické problémy, na ktoré sa lieči u odborného lekára, ako aj to, že v súvislosti so svojím nepriaznivým zdravotným stavom užíva dlhodobo lieky. Ak okresný súd dospeje k názoru, že je potrebné styk matky s dieťaťom upraviť, je na mieste zvážiť, či sa stretnutia medzi nimi nemajú realizovať priamo u kolízneho opatrovníka za účasti psychológa. Týmito otázkami sa však bude zaoberať okresný súd, ktorý prioritne však vyzve matku na odstránenie vád návrhu a jeho doplnenie a následne (v prípade, že matka na tomto svojom návrhu zotrvá) po vykonanom dokazovaní o tomto jej návrhu rozhodne. Vykonanie uvedených procesných úkonov a tak rozsiahleho dokazovania aj s ohľadom na zdravotný stav matky maloletého dieťaťa by nebolo zo strany odvolacieho súdu účelné, ani hospodárne.

S poukazom na ust. a , ktoré tvorili základ potvrdzujúceho rozhodnutia v danej odvolacej veci (vo vzťahu k výrokom uvedeným v presne špecifikovaným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia) odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na uvedené zákonné ustanovenia dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie napadnutého výroku rozsudku súdu I. stupňa, ako je to vyjadrené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. Aj podľa názoru odvolacieho súdu výživné matky určené na maloletého Q. v sume 100,00 eur mesačne od 1. 7. 2011 plne zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj zárobkové schopnosti a možnosti matky. Neprehliadnuteľným je aj fakt, že inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého Q. rodičia nemajú.

Rovnako správne okresný súd určil aj nedoplatok matky na výživnom, vzniknutý za obdobie od 1. 7. 2011 do 31. 3. 2012 v celkovej výške 900,00 eur, ktoré jej v súlade s ust. správne povolil splácať v splátkach po 25,00 eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

Týmto bol zmenený rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 18. 8. 1997 a rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. , zo dňa 18. 1. 2000, ktoré naposledy upravovali výchovu a výživu maloletého Q..

Rovnako správne okresný súd rozhodol aj o trovách prvostupňového konania, ktoré plne rešpektuje ust. a skutočnosť, že sa jedná o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu ( )

Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o určení výživného matky na maloletého Q. a stanovení nedoplatku na výživnom za obdobie od 1. 7. 2011 do 31. 3. 2012, ako aj vo výroku zmeny pôvodných rozhodnutí Okresného súdu Martin, týkajúcich sa výživy a výchovy maloletého Q. a vo výroku o trovách konania ako vecne správny p o t v r d i l .

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v súlade s ust. v spojení s

V časti nenapadnutej odvolacím, presne špecifikovanej vo výroku tohto rozhodnutia, zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.