Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/169/2011

Potvrdené rozhodnutím 10Co/167/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a členiek senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci navrhovateľky U. B., nar. X.XX.XXXX, bytom D. P., X. XXXX/X, proti odporcovi F. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. Y. XX, toho času F., X. XX, o zaplatenie 1.019,36 eur, na základe odvolania navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/169/2011-55 zo dňa 18.7.2012 takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e v časti, v ktorej návrh navrhovateľky o zaplatenie 868 eur zamietol a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania. Rozsudok okresného súdu z o s t á v a nedotknutý v časti o zaplatenie 151,36 eur, ktorá nebola odvolaním napadnutá. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobkyne U. B., nar. X. XX. XXXX, bytom X. XXXX/X, D. P., proti odporcovi F. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. Y. Č.. XX. S.. Č.. W. F.E., X. XX, v konaní o zaplatenie 1.019,36 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 13. 7. 2011, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 908 eur, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný, spolu s pani N., žili v spoločnej domácnosti v podnájme v jej byte v D. P., A. J. X. XXXX/X, na základe zmluvy. Žalovaný od 1. 7. 2010 odišiel do Čiech, preto robila zmluvu s pani N.. Žiadala zaplatiť nájomné za mesiac jún 2010 a nedoplatok vo vyúčtovaní, a to za teplo na ústredné kúrenie mínus 110 eur, na teplú úžitkovú vodu 477 eur, za studenú vodu 25 eur a za studenú vodu na ohrev 116 eur. Taktiež žiadala finančnú náhradu za zničený nábytok a pokreslené steny vo výške 150 eur.

V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 18. 1. 2012, žalobkyňa uviedla, že obývaciu stenu požičala žalovanému bez fľakov, ktoré boli spôsobené vodou. Obytné miestnosti boli vymaľované. Kupovala farby na opätovné vymaľovanie izieb a kuchyne. Náklady, spojené s vymaľovaním, predstavujú 50 eur, obývacia stena mala hodnotu 100 eur. Navrhla, aby jej bolo priznané aj právo na zaplatenie nedoplatku za elektrickú energiu vo výške 116,36 eura.

Uznesením zo dňa 23. 2. 2012, č. k. -33, súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1019,36 eura.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa vedela, že odchádza do Čiech a po telefonickej dohode uzavrela zmluvu s pani N.Á.. Pri podpise zmluvy bola na ohliadke bytu a žiadne poškodenie bytu, ani nábytku, nezistila. Poukázal na to, že zostala záloha 250 eur, ktorú vyplatil podľa zmluvy. V byte zostali 2 práčky, válenda, skrinka na obuv a chladnička. Uvedené veci si žalobkyňa nechala.

Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že si uplatňuje dlžné nájomné za jún 2010 vo výške 250 eur na základe čl. 4 ods. 2 zmluvy o nájme bytu zo dňa 9. 10. 2009. Uvedená zmluva bola uzatvorená dňa

9. 10. 2009 na dobu určitú, do 31. 12. 2010. Od 1. 7. 2010 bola uzatvorená zmluva s pani N.. Pri uplatnení nedoplatku na vyúčtovaní za služby spojené s užívaním bytu vychádzala z vyúčtovania za rok 2010, pričom v byte od septembra 2010 do decembra 2010 už boli ďalší nájomníci. Preto vypočítala pomernú časť. Pri spotrebe vychádzala zo stavu na meračoch energií. Uplatnila si len náklady, ktoré bolo možné zistiť z meračov energií. Náhradu škody si uplatňuje za zničený nábytok a pokreslené steny. Náklady spojené s maľovaním predstavujú 50 eur. Doklad o tom nemá, keďže farby kupovala sama a maľoval jej známy. Výšku škody na poškodenom nábytku vyčíslila na 100 eur. Jednalo sa o obývačkovú stenu, ktorá bola staršia. Uvedená stena bola zatečená, musela ju vyhodiť. Žalovaný platil pravidelne až do júna 2010, kedy jej nájomné nezaplatil, požiadal ju, aby mu počkala, že je polrok a má polročné platby na poistky, s čím súhlasila. Asi týždeň pred koncom júna jej telefonoval, že sa mu vyskytla práca do Čiech, a že pani N. v byte zostáva do konca roka. Potom sa jej však už nepodarilo so žalovaným spojiť. Dohodla sa so N., že uzatvoria od 1. 7. zmluvu do konca roka. Stavy meračov odpisovali v období, keď sa uzatvárala nájomná zmluva, t. j. na začiatku júla 2010. Pri osobnom stretnutí so žalovaným mu vravela, že prišiel nedoplatok takmer 600 eur. Následne sa stretli ešte začiatkom januára 2012. Vtedy už mala spísané vyúčtovanie. Tiež mu oznámila, že žiada náhradu škody za poškodený nábytok vo výške 150 eur. V 250 eurách, ktoré boli platené žalovaným ako nájomné, boli zahrnuté aj preddavky správcovi bytového domu. Brala to tak, že tam bol zahrnutý aj preddavok na elektriku a koncesionárske poplatky. Z uvedenej sumy platila aj preddavok bytovému podniku, aj elektriku a koncesionárske poplatky. Vyúčtovanie si uplatnila za 5 mesiacov, nakoľko za šiesty mesiac si uplatňuje komplet nájomné. Pri vyúčtovaní vychádzala zo stavu meračov pri predchádzajúcom vyúčtovaní na konci roku 2009 a následne zo stavu pri uzatváraní zmluvy so N.. Pri výške započítaných preddavkov vychádzala zo zálohového predpisu platného od 1. 8. 2010. Nevedela preukázať, že steny v byte boli pomaľované v období do 30. 6. 2010, keďže byt maľovala až v auguste, po odchode N.. Keď aj chodila na návštevy do bytu, bola len v kuchyni. Podľa jej názoru, nebolo možné za jeden mesiac užívania bytu N. spôsobiť poškodenia obývačkovej steny v rozsahu, ako to bolo pri jej odchode. Na súdnom pojednávaní dňa 18. 6. 2012 žalobkyňa uviedla, že pokiaľ ide o vyúčtovanie nedoplatku za elektriku, tak stav 2602 kwh bol zisťovaný k 1. 1. 2010 z faktúry, konečný stav je uvedený na zmluve so N., avšak je tam preklep, nakoľko správny stav mal byt 3210 kwh. Záloha bola zaplatená za mesiace január - jún 2010 spolu vo výške 162 eur, v tom, čo jej dával žalovaný na nájomné. Preto bola záloha odpočítaná, pričom celková výška zálohy vyplýva z faktúry. Suma 474 eur je celková výške nedoplatku, 2784 kwh celková spotreba, potom cena za 1 kwh, vrátane všetkých poplatkov, predstavuje 0,17 eura. Od celkovej ceny 273,36 eura odpočítala zaplatenú zálohu 162 eur. Pokiaľ ide o položku teplo na ústredné kúrenie, zálohový predpis bol na 67,98 eura, čo za 5 mesiacov činí zálohu 339,90 eura. Celkové náklady boli 552,74 eura na 12 mesiacov, čo predstavuje na 5 mesiacov 230 eur, z ktorých odpočítala zálohu, a potom preplatok činí 110 eur. Pri teplej vode vychádzala zo stavu na vodomere, kde konečný stav je uvedený v zmluve o nájme so N., a to 302 m3, po vyúčtovaní stav na konci roka 244 m3, preto celková spotreba teplej vody je 57 m3 x cena za m3 10,30 eura, potom celkový náklad predstavuje 832,96 eura, od ktorých odpočítala zaplatenú zálohu za 5 mesiacov. Pri studenej vode vychádzala z konečného stavu podľa zmluvy so N. vo výške 208 m3, stav k 1. 1. 2010 podľa vyúčtovania bol 176 m3, potom rozdiel je 32 m3, pri jednotkovej cene 2,033 eura za m3, čo predstavuje 65 eur, po odpočítaní zálohy podľa zálohového predpisu 40 eur, potom výška rozdielu je 25 eur. Pokiaľ ide o studenú vodu, vychádzala zo spotreby teplej vody zistenej z merača vo výške 57 m3 a jednotkovej cene 2,033 eura, čo je totožné s cenou za studenú vodu, spolu 116 eur, pričom neodpočítala žiadnu zálohu, nakoľko podľa vyúčtovania neboli zálohy platené. Žalovaný mal platiť mesačne 250 eur, v ktorých boli zahrnuté všetky energie, vrátane elektrickej energie. Potvrdila, že žalovaný jej dal zálohu v zmysle nájomnej zmluvy vo výške 250 eur, ktorá mala byť použitá v prípade núdzového stavu, t. j. na maľovanie, úpravy. Doposiaľ preddavok neriešila, nakoľko riadne neukončili nájomný vzťah. Brala to tak, že nerieši rok 2009, kde bol tiež nedoplatok za vyúčtovanie. Sumu 250 eur jej zaplatil žalovaný v hotovosti, pri vzniku nájomného vzťahu. Potvrdila, že na úhradu nedoplatku za rok 2009 jej žalovaný dal 150 eur. V záverečnom prednese navrhla žalobe vyhovieť, nakoľko vykonané dôkazy sú dostatočné na preukázanie, že žalovaný jej dlhuje žalovanú sumu. Pre prípad úspechu si uplatnila náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku.

Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že zmluvu so žalobkyňou uzatvoril 8. alebo 9. 10. 2009. Vtedy aj zaplatil preddavok 250 eur pre prípad poškodenia, a to v hotovosti žalobkyni. V máji upozornil žalobkyňu, že odchádza do Českej republiky. V júni sa už robila zmluva so N. a následne s ďalšou rodinou. Poukázal na to, že v byte ponechal 2 práčky, válendu, 2 stolíky a chladničku. V byte boli po ňom ešte 2 rodiny, preto nevidel dôvod, aby od neho žiadala žalobkyňa nedoplatky za celý rok. Na nábytku

umiestnené kvety nemal, mal tam umiestnenú elektroniku. Pokiaľ aj bol v byte, nebolo tam žiadne poškodenie, ani na nábytku. Nájomný vzťah bol dojednaný do konca roka 2010. Nájomné za jún 2010 malo byť uhradené z preddavku, ktorý dal žalobkyni pri vzniku nájmu. Mal výhrady k vyúčtovaniu, nakoľko byt celý rok neužíval. Keď z bytu odchádzal, steny popísané neboli. Naposledy uhrádzal nájomné za mesiac máj 2010. Pokiaľ bolo dojednané nájomné vo výške 250 eur, bolo v ňom zahrnuté všetko, teda všetky preddavky na služby spojené s užívaním bytu, vrátane elektriky. Okrem 250 eur už nemal platiť žiadnu inú sumu. Na nedoplatok za rok 2009 zaplatil 150 eur. V záverečnom prednese uviedol, že rozhodnutie ponecháva na zvážení súdu, poukázal však na to, že žalobkyňa nevedela preukázať, na základe čoho vypočítala uplatnené náklady za elektriku a vodu. Poukázal na to, že v byte bývali po ňom 2 rodiny, taktiež na to, že žalobkyni zostalo nájomné, z ktorého si mala dlh uhradiť. Pre prípad úspechu si náhradu trov konania neuplatnil.

Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to zmluvou o nájme bytu uzatvorenou medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 9. 10. 2009, vyúčtovaním služieb spojených s užívaním bytu za obdobie od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010 zo dňa 31. 5. 2011, vyúčtovaním služieb spojených s užívaním bytu za obdobie od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010 zo dňa 27. 5. 2011, zálohovým predpisom pre výšku mesačných preddavkov platným od 1. 8. 2010, zálohovým predpisom pre výšku mesačných preddavkov platným od 1. 9. 2009, faktúrou Stredoslovenskej energetiky číslo 3019807036, výpismi z účtu žalobkyne za obdobie od januára 2010 do júna 2010, nepodpísanou dohodou o skončení nájmu vrátane prílohy č. 1 k dohode, prílohou č. 1 k zmluve o nájme bytu, vyúčtovaním služieb spojených s užívaním bytu za obdobie od 1. 9. 2009 do 31. 12. 2009, zmluvou o nájme bytu uzatvorenou medzi žalobkyňou a N. N., zmluvou o nájme bytu uzatvorenou medzi žalobkyňou a P. U. a U. U., platobnými dokladmi SIPO za obdobie od januára 2010 do júna 2010, pokladničným dokladom od Chemolaku, a. s., fotodokumentáciou, náčrtom obývačkovej steny, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. P., zistiac nasledovný skutkový stav:

Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. X, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 854/49, nachádzajúceho sa v katastrálnom území D. P., zapísaného v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra Liptovský Mikuláš, na liste vlastníctva č. XXXX.

Žalobkyňa ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa 9. 10. 2009 zmluvu o nájme bytu, predmetom ktorej bol nájom bytu č. X na X. poschodí bytového domu v D. P., vo vchode č. X, na ulici X. XXXX/X Q. D. P., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, pozostávajúceho z chodby, kuchyne, 2 izieb, kúpeľne s WC a pivnice. Podľa čl. IV. ods. 1) zmluvy, nájomca sa zaväzuje platiť prenajímateľovi za užívanie predmetu nájomné (bod 2) a úhrady služieb spojené s užívaním predmetu nájmu (bod 3). Podľa čl. IV. ods. 2) zmluvy, nájomca sa zaväzuje platiť prenajímateľovi nájomné vo výške 250 eur mesačne, ktoré zahŕňa aj preddavok za prevádzkové služby vo výške platobného výmeru, vyrubeného správcom bytového domu. Zmluvné strany sa dohodli, že nájomné je splatné vždy do 15. kalendárneho dňa kalendárneho mesiaca za mesiac, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa toto platí, a to bezhotovostným prevodom na účet prenajímateľa, pričom v tejto sume nájomného sú zahrnuté už aj všetky úhrady služieb spojené s užívaním predmetu nájmu podľa bodu 3) tohto článku zmluvy. Podľa čl. IV. ods. 3) zmluvy, úhradami služieb spojených s užívaním predmetu nájmu sa na účely tejto zmluvy rozumejú: a) mesačné preddavky za výkon správy, dodávky studenej vody a odvádzanie odpadových a dažďových vôd, dodávky TUV, UK, odber elektrickej energie spoločných priestorov v dome, odvoz smetí a popola, používanie výťahu, fond údržby a opráv, a to podľa príslušného predpisu správcu bytového domu pre výšku mesačných preddavkov za výkon správy a sprostredkovanie služieb spojených s užívaním bytu v zmysle zmluvy o výkone správy, vrátane jeho dodatkov (ďalej len „predpis“); sa vyhlasuje, že sa s predpisom ako aj s jeho platobnými podmienkami pred podpisom tejto zmluvy oboznámil, čo svojím podpisom na tejto zmluve potvrdzuje, b) mesačné platby za dodávku elektrickej energie, mesačné koncesionárske poplatky za televíziu a rádio, mesačný poplatok za káblovú televíziu, internet a všetky ostatné služby spojené s užívaním bytu. Podľa čl. IV. ods. 4) zmluvy, skutočné náklady na služby spojené s užívaním predmetu nájmu za príslušný kalendárny rok, spolu s ich vyúčtovaním, predloží prenajímateľ nájomcovi najneskôr do 30 dní po ukončení jednotlivého účtovného obdobia, resp. do 30 dní odo dňa ich vyúčtovania príslušnými dodávateľmi energií, služieb a ostatných médií podľa bodu 3), pričom v prípade vzniku nedoplatkov/preplatkov v súvislosti s úhradami mesačných preddavkov a mesačných platieb podľa bodu 3) spojených s užívaním predmetu nájmu, budú tieto

preúčtované medzi zmluvné strany podľa dĺžky trvania nájmu a skutočnej spotreby v príslušnom zúčtovacom období a prípadný nedoplatok sa nájomca zaväzuje uhradiť prenajímateľovi do 30 dní odo dňa vyzvania na jeho úhradu. Vzniknutý preplatok sa prenajímateľ zaväzuje uhradiť nájomcovi do 30 dní odo dňa obdržania vyúčtovania. Podľa čl. IV. ods. 7) zmluvy, nájomca vyhlasuje, že ku dňu podpisu tejto zmluvy zložil prenajímateľovi na účet zálohu jednomesačného nájmu za účelom vzniku prípadných nedoplatkov a škôd zistených pri skončení nájmu. Prenajímateľ sa zaväzuje túto zálohu v celom rozsahu vrátiť pri skončení nájmu v prípade uhradenia všetkých záväzkov zo strany nájomcu a vrátane prípadne spôsobených škôd nájomcom. Nájomca podpisom tejto zmluvy súčasne súhlasí s tým, aby si prenajímateľ odpočítal z poskytnutej zálohy nedoplatky na nájomné, ako aj nájomcom spôsobenú škodu. Podľa čl. V. zmluvy, si zmluvné strany dojednali uzavretie nájomnej zmluvy na dobu určitú, od 1. 1. 2009 do 31. 12. 2010. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o nájme bytu, bolo prevzaté žalovaným ako nájomcom aj zariadenie bytu, ktoré je spísané v prílohe, a to vrátane obývacej zostavy v počte 14 kusov.

Podľa vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za obdobie od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010 zo dňa 31. 5. 2011, predstavovala výška nedoplatku na službách spojených s užívaním bytu žalobkyne na ulici X. Č.. XXXX/X Q. D. P., 590,10 eura. Podľa vyúčtovania služieb spojených s užívaním predmetného bytu za obdobie od 1. 1. 2010 do 31. 12.2010 zo dňa 27. 5. 2011, predstavovala výška nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu 557,33 eura.

Výška zálohového predpisu na mesačné preddavky za výkon správy a poskytovanie služieb spojených s užívaním bytu na byt žalobkyne na ulici X. XXXX/X Q. D. P. od 1. 8. 2010 predstavovala 125,89 eura mesačne. Výška mesačného preddavku od 1. 9. 2009 predstavovala 110,96 eura mesačne.

Podľa faktúry, vystavenej Stredoslovenskou energetikou, a. s. dňa 20. 12. 2010, číslo 3019807036, predstavovala výška nedoplatku za dodávku elektriky do bytu žalobkyne za obdobie od 17. 12. 2009 do 15. 12. 2010 131,22 eura.

Z výpisov z účtu v banke žalobkyne mal súd preukázané, že žalovaný uhrádzal dohodnutú odplatu za užívanie bytu vo výške 250 eur mesačne v období od januára 2010 do mája 2010. V júni 2010 už odplata uhradená nebola.

Podľa vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za obdobie od 1. 9. 2009 do 31. 12. 2009 predstavovala výška nedoplatku na službách spojených s užívaním bytu žalobkyne 313,64 eura.

Žalobkyňa ako prenajímateľka a N. N. ako nájomca uzatvorili dňa 1. 7. 2010 zmluvu o nájme bytu žalobkyne č. X A. J. X. XXXX/X Q. D. P., a to na dobu určitú, od 1. 7. 2010 do 31. 12. 2010.

Žalobkyňa ako prenajímateľ a P. U. a U. U. ako nájomcovia uzatvorili dňa 1. 9. 2010 zmluvu o nájme bytu žalobkyne na obdobie od 1. 9. 2010 do augusta 2011.

Z platobných dokladov SIPO mal súd preukázané, že žalobkyňa v období od januára 2010 do júna 2010 uhrádzala platbu na byt vo výške 110,96 eura, na elektriku vo výške 27 eur a v období od marca do júna aj platbu na koncesionárske poplatky vo výške 4,64 eura.

Z pokladničného dokladu, vydaného obchodnou spoločnosťou Chemolak, a. s., mal súd preukázaný nákup farieb a maliarskych potrieb dňa 22. 9. 2011 v celovej hodnote 50,14 eura.

Súd sa oboznámil aj s fotodokumentáciou, zobrazujúcou obývačkovú zostavu v byte žalobkyne, ako aj steny v byte žalobkyne, ktoré sú pokreslené.

Súd sa taktiež oboznámil s náčrtom obývačkovej zostavy, vyhotoveným žalobkyňou.

Podľa , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa , nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

Podľa , úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobkyne zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou ako prenajímateľkou a žalovaným ako nájomcom, vznikol na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 9. 10. 2009 nájomný vzťah, na základe ktorého bol žalovaný oprávnený užívať byt vo výlučnom vlastníctve žalobkyne č. X v D. P., A. J. X. Č.. XXXX/X. Nájomný vzťah bol uzatvorený na dobu určitú do 31. 12. 2010, pričom k ukončeniu nájomného vzťahu došlo konkludentným spôsobom, ku dňu 30. 6. 2010, keď žalovaný opustil byt a žalobkyňa od 1. 7. 2010 odovzdala byt do nájmu tretej osobe. Užívanie bytu žalovaným do 30. 6. 2010 nebolo medzi účastníkmi sporné. Žalobkyňa taktiež nespochybnila, že žalovaný byt užíval len do júna 2010 a v nadväznosti na uvedenú skutočnosť si potom uplatnila aj nájomné za mesiac jún 2010. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci zmluvy si dojednali za užívanie bytu odplatu vo výške 250 eur mesačne. V čl. IV. ods. 1) zmluvy o nájme bytu sa žalovaný ako nájomca zaviazal platiť žalobkyni ako prenajímateľke nájomné podľa bodu 2) a úhrady služieb spojené s užívaním predmetu nájmu podľa bodu 3). Podľa čl. IV. ods. 2) nájomnej zmluvy sa nájomca zaviazal platiť nájomné vo výške 250 eur, ktoré však zahŕňa aj preddavok za prevádzkové služby vo výške platobného výmeru, vyrubeného správcom bytového domu a všetky úhrady služieb spojené s užívaním predmetu nájmu podľa bodu 3) tohto článku zmluvy. Podľa čl. IV. bodu 3) zmluvy pritom úhradami služieb spojených s užívaním predmetu nájmu sa rozumejú mesačné preddavky podľa príslušného predpisu správcu bytového domu, ako aj mesačné platby za dodávku elektrickej energie a koncesionárske poplatky a všetky služby spojené s užívaním bytu. Sama žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že z platby, ktorú jej platil žalovaný vo výške 250 eur mesačne, uhrádzala preddavkové platby správcovi bytového domu, ako aj zálohy na elektriku. Taktiež potvrdila, že žalovaný mal platiť len 250 eur mesačne, v ktorých boli zahrnuté aj všetky energie, vrátane elektriky. Žalovaný poukázal na to, že okrem 250 eur mesačne nemal platiť žiadnu inú sumu, pričom v uvedenej sume boli zahrnuté všetky preddavky za služby spojené s užívaním bytu, vrátane elektriky. Medzi účastníkmi teda nebolo sporné, že žalovaný mal uhrádzať len sumu vo výške 250 eur mesačne ako odplatu za užívanie bytu, ktorej súčasťou bolo tak nájomné, ako aj úhrada služieb spojených s užívaním predmetu nájmu. Napokon, výslovne to upravuje aj čl. IV. ods. 2) zmluvy, ktorý za súčasť nájomného považuje aj všetky úhrady služieb spojených s užívaním predmetu nájmu podľa čl. IV. bodu 3) zmluvy. Pokiaľ aj v čl. IV. ods. 4) zmluvy je uvedené, že skutočné náklady za služby spojené s užívaním predmetu nájmu sa vyúčtujú do 30 dní po ukončení účtovného obdobia, resp. od ich vyúčtovania príslušnými dodávateľmi energií a služieb, opätovne uvedené ustanovenie obsahuje odkaz na služby spojené s užívaním predmetu nájmu, ktorými, podľa čl. IV. ods. 3) zmluvy, sú mesačné preddavky podľa predpisu správcu bytového domu a mesačné platby za dodávku elektrickej energie. Z výkladu zmluvného dojednania čl. IV. zmluvy, ako aj zo samotných tvrdení účastníkov konania teda vyplynulo, že žalovaný mal uhrádzať len platby vo výške 250 eur mesačne, preto nárok uplatnený žalobkyňou na zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu, vyúčtovaný správcom bytového domu, ako aj nedoplatku za spotrebu elektrickej energie, nebol právne dôvodný. Medzi účastníkmi nebolo sporné, a vyplynulo to aj z predložených listinných dôkazov, a to z výpisu z účtu žalobkyne, že žalovaný v roku 2010 v období od januára do mája odplatu za užívanie bytu vo výške 250 eur mesačne, v súlade s čl. IV. zmluvy, uhrádzal. Medzi účastníkmi nebolo taktiež sporné, že neuhradená zostala odplata za užívanie bytu za mesiac jún 2010 vo výške 250 eur. Žalovaný však namietal, že uvedený dlh mal byť

zaplatený zo zálohovej platby, ktorú žalobkyni poskytol pri vzniku nájomného vzťahu. Uvedený prejav žalovaného súd považoval za kompenzačnú námietku v zmysle . Súd mal za to, že uvedená kompenzačná námietka bola vznesená dôvodne, sú splnené predpoklady pre započítanie, a preto uvedenú kompenzačnú námietku akceptoval. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný zálohu vo výške 250 eur, v súlade s ustanovením čl. IV. ods. 7) zmluvy, pri vzniku nájomného vzťahu žalobkyni v hotovosti zaplatil, pričom žalobkyňa doposiaľ uvedenú zálohu nezapočítala na úhradu žiadneho dlhu. V zmysle čl. IV. ods. 7) nájomnej zmluvy záloha má slúžiť práve za účelom úhrady nedoplatkov a škôd zistených pri skončení nájmu. Keďže záloha doposiaľ uvedeným spôsobom započítaná nebola, dôvodne vzniesol žalovaný námietku započítania vo vzťahu k pohľadávke žalobkyne na zaplatenie odplaty za mesiac jún 2010, preto pohľadávka žalobkyne započítaním so žalovaným uhradenou zálohou zanikla. Z uvedeného dôvodu nebol dôvod ani na priznanie nároku na zaplatenie odplaty za jún 2010.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala aj náhrady škody, spôsobenej poškodením obývačkovej nábytkovej zostavy počas trvania nájomného vzťahu so žalovaným, ako aj v dôsledku vynaloženia nákladov súvisiacich s maľovaním z dôvodu pokreslenia stien v byte. Súd žalobu aj v uvedenej časti ako nedôvodnú zamietol, nakoľko žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala v konaní porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, ktoré je základným predpokladom pre vznik zodpovednostného vzťahu. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie, ktoré sa v občianskoprávnej úprave prezumuje. Porušenie právnej povinnosti pritom spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Žalobkyňa však nepreukázala, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá by mu vyplývala zo všeobecne záväzných právnych predpisov, príp. z uzatvorenej zmluvy. Sama žalobkyňa pripustila, že nedokáže preukázať, že k pokresleniu stien došlo práve v čase užívania bytu žalovaným. Nakoľko uvedené poškodenie zistila žalobkyňa až po ukončení nájomného vzťahu s ďalším nájomcom, nebolo preukázané, že práve porušením právnej povinnosti žalovaným v čase, keď predmetný byt užíval, bola škoda žalobkyni spôsobená. Rovnako žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v časti uplatnenej náhrady škody za poškodenie obývačkovej zostavy, nakoľko nepreukázala porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného. Žalovaný tvrdil, že na obývačkovej zostave mal umiestnenú elektroniku. Žalobkyňa predloženou fotodokumentáciou preukazovala, že obývačková zostava bola poškodená, pravedepodobne zatečením, avšak nepreukázala, že k tomuto došlo práve v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaným v období, keď predmetný byt užíval. Stav obývačkovej zostavy nebol zachytený v čase pri odovzdávaní bytu do užívania žalovaného, a aj z predloženej fotodokumentácie nebolo jednoznačné, ku ktorému dňu uvedený stav zobrazuje, teda nebolo jednoznačne preukázané protiprávne konanie žalovaného.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania v konaní úspešnému žalovanému. Nakoľko žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.