Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4C-60-2008.pdf
PDF · 80.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4C/60/2008
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnej veci navrhovateľa: ESPA LINE, spol. s r.o., IČO 34 148 752, so sídlom Hotel Máj, Hlboká 49, Piešťany, proti odporcovi: JUDr. Peter Sopko, so sídlom Hlavná 27, Trnava (ako správca konkurznej podstaty úpadcu: Združenie zväzov zdravotne postihnutých v SR, v konkurze, IČO 00 419 052, so sídlom Prešovská 39, Bratislava), o určenie neplatnosti právneho úkonu a o vydanie predbežného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
I. Súd návrh odporcu na pokračovanie v konaní z a m i e t a.
II. Súd konanie z a s t a v u j e.
III. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 24.04.2001 (došlým súdu toho dňa) domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu - výpovede z nájmu zo strany odporcu ako prenajímateľa zo dňa 02.04.2001 a nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by uložil odporcovi povinnosť zdržať sa zásahov do práv navrhovateľa ako nájomcu nebytových priestorov Hotela Máj v Piešťanoch, Hlboká 49 (založených nájomnou zmluvou zo dňa 23.09.1998) tieto priestory dočasne užívať, a to až do doby právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej a do riadneho ukončenia nájomného vzťahu medzi účastníkmi.
Súdny poplatok za podaný návrh nezaplatil.
Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 3K 246/01 zo dňa 28.11.2001 vyhlásil konkurz na majetok odporcu; toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.06.2002. Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Peter Sopko (ďalej aj "správca" alebo "SKP").
Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len "ZKV"), vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: d/ súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené.
Dňa 09.03.2010 súd pod č. k. 4C/60/2008-114- z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok odporcu vydal uznesenie o prerušení konania dňom 18.06.2002.
ZKV bol s účinnosťou od 01.01.2006 nahradený zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len "ZKR").
Odporca (prostredníctvom splnomocneného advokáta Mgr. Františka Poppera, so sídlom Horná 10, Banská Bystrica) podaním zo dňa 18.03.2009 (došlým súdu dňa 30.03.2009) navrhol pokračovanie v konaní.
Podľa ust. § 206 ods. 1 ZKR, konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.
Doterajším predpisom v zmysle ust. § 206 ods. 1 ZKR je ZKV.
Vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu má za následok okrem iného aj zánik úpadcových príkazov, plnomocenstiev, prokúr a dosiaľ neprijatých návrhov na uzavretie zmluvy (§ 14 ods. 1 písm. h/ ZKV).
Vyhlásenie konkurzu na majetok odporcu ako úpadcu malo tiež za následok prechod oprávnenia nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, na správcu konkurznej podstaty (§ 14 ods. 1 písm. a/ veta prvá ZKV).
Pokiaľ teda v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. h/ ZKV ex lege (zo zákona) zanikli tiež úpadcove plnomocenstvá, je len logické, že odporca ako úpadca nemohol právne účinne udeliť plnomocenstvo vo vzťahu k oprávneniu nakladať s majetkom podstaty, ako aj vo vzťahu k výkonu práv a povinností, súvisiacich s nakladaním s majetkom podstaty, ani JUDr. Františkovi Popperovi, prostredníctvom ktorého požiadal odporca o pokračovanie v konaní (v opačnom prípade by toto zákonné ustanovenie stratilo akýkoľvek zmysel).
Podľa ust. § 14 ods. 5 vety prvá, druhá, tretia a piata ZKV, v konaniach prerušených podľa odseku 1 písm. d/ (ZKV) s výnimkou konaní o pohľadávkach, ktoré treba prihlásiť v konkurze (§ 20), sa však pokračuje na návrh správcu, úpadcovho odporcu alebo nerozlučného účastníka konania. Správca sa stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Úpadca môže tento návrh podať, len ak tak neurobí správca v lehote určenej súdom, pričom v tomto prípade úpadca zostáva účastníkom konania. Procesné úkony uskutočnené v čase od vyhlásenia konkurzu do vydania rozhodnutia o prerušení konania podľa odseku 1 písm. d/sú neúčinné.
Zo zhora citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že oprávnený na podanie návrhu na pokračovanie v tomto konaní, prerušenom podľa ust. § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV, je (resp. bol) správca. Odporca ako úpadca by mohol podať návrh na pokračovanie v prerušenom konaní iba vtedy, ak by tak neurobil správca v lehote určenej súdom.
Na výzvu súdu SKP podaním zo dňa 17.10. 2011 (došlým súdu dňa 21.10.2011) oznámil súdu, že nepodáva návrh na pokračovanie v konaní.
Z oznámenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.11.2011 (došlého súdu dňa 02.12. 2011) súd zistil, že správcovi konkurznej podstaty neuložil podať návrh na pokračovanie v konaní.
Zo zhora uvedených skutočností a zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že neboli splnené zákonné podmienky na podanie návrhu na pokračovanie v prerušenom konaní odporcom ako úpadcom (§ 14 ods. 5 veta tretia ZKV). Odporca teda nebol oprávnený podať takýto návrh, preto súd jeho návrh na pokračovanie v prerušenom konaní zamietol (výrok I. tohto uznesenia).
Navrhovateľ podaním zo dňa 18.06.2012 (došlým súdu dňa 19.06.2012) vzal návrh v celom rozsahu späť z dôvodu, že odporca je dlhodobo v konkurze a rozhodnutie vo veci už nie je aktuálne. Žiadal konanie zastaviť a účastníkom nepriznať právo na náhradu trov konania.
Podľa ust. § 96 ods. 1 vety prvá a druhá, ods. 2 a 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP"), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. (3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Navrhovateľ ako dominus litis (pán sporu) využil svoje dispozičné oprávnenie s podaným návrhom, vzal svoj návrh v celom rozsahu späť, a to pred začatím pojednávania. Prípadný nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu by bol právne neúčinný (§ 96 ods. 3 veta prvá OSP), preto súd postupom podľa ust. § 96 ods. 1 veta tretia OSP konanie zastavil (výrok II. tohto uznesenia).
Podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Vyhlásenie konkurzu na majetok odporcu nie je správaním sa odporcu.
Ustanovenie § 146 ods. 2 OSP vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia podľa prvej vety uvedeného ustanovenia sa hodnotí iba podľa procesného výsledku. Druhá veta tohto ustanovenia je výnimkou z aplikácie § 146 ods. 2 prvá veta.
Ako je už zhora uvedené, navrhovateľ vzal žalobu v celom rozsahu späť dôvodu, že odporca je dlhodobo v konkurze a rozhodnutie vo veci už nie je aktuálne. Žiadal konanie zastaviť a účastníkom nepriznať právo na náhradu trov konania.
Súd ustálil, že zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil navrhovateľ späťvzatím návrhu v celom rozsahu. Bol by tak povinný nahradiť trovy konania odporcovi (§ 146 ods. 2 veta prvá OSP). Odporca si však náhradu trov konania neuplatnil, keď objektívne tak urobiť ani nemohol, avšak z obsahu spisového materiálu vyplýva, že mu žiadne trovy konania nevznikli; preto o trovách konania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy),
2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP, t.j. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP /súd je povinný ... poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie -podľa § 115a OSP- najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP/,
d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.