Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-202-2011.pdf
PDF · 81.5 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/202/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa: Q. Z. J., J.., O.: XX XXX XXX, so sídlom T., L. XX, zastúpeného D.. E. B., I. so sídlom v T., Q. B. XX, proti odporcovi: M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., E. B. XXXX/X, zastúpeného E. T., bytom F. H., F. J. XXX/X, o zaplatenie 928,41 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. apríla 2011, č.k. 16C/49/2011-67, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 100,35 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 37,76 Eur od 01.04.2008 do zaplatenia, zo sumy 47,82 Eur od 03.05.2008 do zaplatenia, zo sumy 0,08 Eur od 03.05.2008 do zaplatenia, zo sumy 14,69 Eur od 01.04.2008 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy vo výške 928,41 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z jednotlivých dlžných súm od 01.04.2008 do zaplatenia, s odôvodnením, že dňa 26.02.2008 uzavrel s odporcom dve zmluvy o pripojení, na základe ktorých boli odporcovi aktivované príslušné SIM karty, prostredníctvom ktorých navrhovateľ poskytol odporcovi telekomunikačné služby. Odporca si neplnil povinnosti vyplývajúce z predmetných zmlúv, v dôsledku čoho vznikla navrhovateľovi pohľadávka voči odporcovi vo výške 100,35 Eur, na základe faktúr splatných dňa 31.03.2008, 02.05.2008 a 01.04.2008. Nakoľko odporca si neplnil povinnosti, ku ktorým sa zaviazal v dodatkoch k uzavretým zmluvám, domáhal sa aj zaplatenia zmluvnej pokuty 2x po 414,03 Eur na základe vystavených faktúr splatných dňa 06.07.2008, spolu s úrokom z omeškania z dlžných súm. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa dospel k záveru, že je nesporné, že právny vzťah medzi účastníkmi konania sa spravuje zmluvou a všeobecnými podmienkami a Obchodným zákonníkom, okrem práv a povinností výslovne upravených zákonom č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci uzavreli dňa 26.02.2008 dve zmluvy o pripojení v súlade s § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, vrátane dodatkov k zmluvám o pripojení. Z dokazovania vyplynulo, že odporca v období od 08.02.2008 do 07.04.2008 nezaplatil cenu za poskytované služby, ktoré sa zaviazal zaplatiť podľa bodu 7.7 všeobecných podmienok, preto súd návrhu v tejto časti ako opodstatnenému vyhovel a odporcu zaviazal k zaplateniu sumy 3.023,- Sk, čo predstavuje 100,35 Eur. V súvislosti s uplatneným nárokom na zaplatenie zmluvných pokút vo výške 2x po 399,24 Eur uviedol, že v článku II bod 2.3 dodatkov k zmluvám sa účastníci dohodli, že ak odporca poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku, zaväzuje
sa uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 12.027,73 Sk (399,24 Eur). Takéto dojednania o zmluvnej pokute súd považoval s poukazom na ustanovenie § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neurčité v spojení s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné, keďže z uvedeného dojednania nie je zrejmé, pre prípad porušenia akej konkrétnej povinnosti sa vyššie uvedená zmluvná pokuta dohodla. Preto súd návrh v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvných pokút ako nedôvodný zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 43 ods. 1, 2, 3, 5 písm. b/ zákona č. 610/2003, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, s poukazom na skutočnosť, že bol v konaní v prevažnej časti neúspešný.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie, alebo aby rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. V odvolaní namietal, že nesúhlasí s tvrdením súdu, že zmluvná pokuta nezabezpečovala konkrétnu povinnosť, ktorú odporca nemal porušiť počas trvania zmluvného vzťahu. V článku II práva a povinnosti dodatkov z 26.02.2008 sú v bodoch 2.1 a 2.2 presne špecifikované štyri konkrétne povinnosti, ktoré sú zabezpečené sankciou - individuálne dohodnutou zmluvnou pokutou pre prípad porušenia jednej z nich. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil určitosť dojednania zmluvnej pokuty, nakoľko jedna a tá istá zmluvná pokuta môže zabezpečovať aj viac povinností, nielen jednu. V danom prípade ide o povinnosti účastníka konkrétne vymedzené, pričom z dodatkov k zmluve je zrejmé, ktoré štyri konkrétne povinnosti sú zabezpečené zmluvnou pokutou. Poukázal na to, že v dodatkoch k zmluvám o pripojení využil možnosť paušalizácie náhrady škody, pričom pri zotrvaní v zmluvnom vzťahu navrhovateľa s odporcom by zaplatená suma pri paušáloch predstavovala sumu 2x 900,48 Eur, teda výška škody navrhovateľa za 22 mesiacov, pokiaľ by navrhovateľ od zmluvy neodstúpil, by mu z titulu ušlého zisku vznikla pri každej zo zmlúv vo výške 825,22 Eur, teda skutočná škoda, ktorá navrhovateľovi v tomto prípade reálne vznikla, je ďaleko vyššia ako paušalizovaná náhrada škody, ktorá bola s odporcom dohodnutá. Ďalej poukázal na to, že dňa 28.05.2008 k obom zmluvám o pripojení zaslal odporcovi odstúpenie od zmlúv, v ktorých bola odporcovi daná primeraná lehota na zaplatenie jeho splatného záväzku, pričom v prípade zaplatenia záväzku odporcom v stanovenej lehote by navrhovateľ nielenže neodstúpil od zmluvy o pripojení, ale neuplatnil by si voči nemu ani zmluvné pokuty.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti výrokov, ktorými bol vo zvyšnej časti návrh zamietnutý a vo výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok rozsudku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 100,35 Eur s príslušenstvom, nebol napadnutý odvolaním, a preto nebol predmetom preskúmania odvolacím súdom.
Po preskúmaní odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo veci vykonal dostatočné dokazovanie a vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, odvolací súd je však toho názoru, že na vec sa vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri terajšom rozhodovaní vo veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, a to ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Preto odvolací súd podľa § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili, pričom ani jeden z účastníkov konania túto možnosť nevyužil.
V preskúmavanej veci sa odvolací súd nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa v tom smere, že dojednané zmluvné pokuty sú absolútne neplatným právnym úkonom pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto sú podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Pokiaľ z dodatkov k zmluve o pripojení z článku II bod 2 vyplýva, že účastníci sa dohodli, že ak odporca, resp. účastník poruší niektorú z povinností podľa týchto dodatkov, zaväzuje sa uhradiť
zmluvnú pokutu vo výške 12.473,11 Sk, je dojednanie určité dostatočným spôsobom a na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel odvolací súd k záveru, že nemožno zo znenia týchto dodatkov usudzovať neplatnosť takéhoto dojednania v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre jeho neurčitosť.
Odvolací súd je však toho názoru, že na danú vec treba aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Je nepochybné, že uzavreté zmluvy o pripojení majú povahu spotrebiteľských zmlúv. Zmluvné podmienky v rámci spotrebiteľských zmlúv nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. V zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú pokutu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
V danom prípade dohodnuté zmluvné pokuty medzi účastníkmi konania tak, ako sú dojednané v predmetných zmluvách, resp. dodatkoch k zmluvám, súd považuje za neprimeranú sankciu s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ nerozlišuje situáciu, kedy v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy, napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď prvý mesiac viazanosti na začiatku. Bez akéhokoľvek významu je to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi aj v prípade, keď nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí nastať. Ďalším aspektom je samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy, pretože rovnaká zmluvná pokuta je dojednaná bez akéhokoľvek rozlíšenia dlžnej sumy a závažnosti porušenia povinnosti. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené ceny ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie. Dojednanie paušálnej zmluvnej pokuty vo výške 12.473,11 Sk je potom podľa názoru odvolacieho súdu typickým príkladom prípadu, kedy dodávateľ požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, teda za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka zo zákona neplatná.
Preto rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty považoval za nedôvodný a v tejto časti jeho návrh zamietol, považoval odvolací súd za správne, aj keď z iných právnych dôvodov, a preto rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, keď nezistil opodstatnenosť uplatnených odvolacích dôvodov.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil postupom uvedeným v ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .