Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Er/755/2012

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnených v 1. rade maloletej A. Š., nar. XX. XX. XXXX, v 2. rade maloletého P. Š., nar. XX. XX. XXXX, zastúpených zákonnou zástupkyňou G.. P. Š., všetci bytom O. XXX/X, D. P., proti odporcovi G.. U. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom Š.O. X, S., pre vymoženie dlžného a bežného výživného, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Gavurom, so sídlom Exekútorského úradu Štúrova 17, Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. Ex 59/12, takto

rozhodol:

Exekúcia s a z a s t a v u j e v časti vymáhania dlžného výživného na maloletú oprávnenú v 1. rade vo výške 9,82 Eur a v časti vymáhania dlžného výživného na maloletého oprávneného v 2. rade vo výške 9,83 Eur.

Vo zvyšku súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

odôvodnenie:

Pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Gavurom sa dňa 23. 04. 2012 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 59/12 na vymoženie dlžného a bežného výživného. Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 01. 12. 2008, č. k. - 34. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505*036342 zo dňa 26. 04. 2012, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenej v 1. rade dlžné výživné vo výške 185,20 Eur za obdobie od 16. 01. 2009 do 30. 04. 2012, ďalej bežné výživné vo výške 66,39 Eur mesačne od 01. 05. 2012; oprávnenému v 2. rade dlžné výživné vo výške 185,19 Eur od 16. 01. 2009 do 30. 04. 2012, ďalej bežné výživné vo výške 66,39 Eur mesačne od 01. 05. 2012 a trovy exekúcie.

Povinný vzniesol dňa 10. 05. 2012 námietky proti trovám exekúcie, o ktorých rozhodol súd uznesením zo dňa 11. 06. 2012, č. k. - 13 tak, že im vyhovel a zároveň určil výšku predbežných trov exekúcie do vydania Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 02. 05. 2012 (zatiaľ neprávoplatne).

Dňa 25. 06. 2012 doručil povinný súdu podanie označené ako „Námietky voči exekúcii a trovám exekúcie

- dodatočné zistenie úhrady“ zo dňa 07. 06. 2012. Povinný túto svoju procesnú obranu odôvodnil v podstate tými istými dôvodmi ako predchádzajúce námietky proti trovám exekúcie. Podľa názoru povinného zákonná zástupkyňa maloletých oprávnených zatajila platbu zo dňa 26. 02. 2010 vo výške 132,77 Eur, ktorá bola pripísaná na jej osobný účet. Zároveň povinný poukázal na úhradu zo dňa 20. 01. 2012 vo výške 80,- Eur a na vklad na účet zo dňa 10. 12. 2010 vo výške 132,87 Eur, ktoré mala zákonná zástupkyňa taktiež zatajiť. Povinný na záver uznal svoj dlh vo výške 132,77 Eur, no zároveň však skonštatoval, že na základe dodatočných zistení bol návrh na vykonanie exekúcie nedôvodný. Preto požiadal, aby súd exekúciu zastavil.

Súdny exekútor postúpil dňa 03. 07. 2012 súdu vyjadrenie zákonnej zástupkyne maloletých oprávnených k podaniu povinného zo dňa 07. 06. 2012. Zákonná zástupkyňa uviedla, že návrh na vykonanie exekúcie bol dôvodný už len z toho dôvodu, že povinný si neplnil svoju povinnosť pravidelne k 15. dňu v mesiaci. Nie je si vedomá žiadneho zatajenia, práve naopak, uznala platby, ktoré povinný nemá ako preukázať. Poukázala na to že povinný nezaplatil v roku 2010 výživné za mesiac marec vo výške 132,77 Eur, v roku 2011 mu vznikol nedoplatok na výživnom vo výške 92,31 Eur a v roku 2012 si povinný do podania návrhu na vykonanie exekúcie nesplnil svoju povinnosť vo výške 145,31 Eur. Čo sa týka sumy 80,- Eur, ktorú povinný zložil na účet zákonnej zástupkyne, ide o peniaze pre syna na lyžiarsky výcvik, pričom zákonná zástupkyňa má k dispozícií SMS správu, ktorá to potvrdzuje. Na základe vyššie uvedeného považuje zákonná zástupkyňa maloletých oprávnených podanie povinného za nedôvodné.

V súlade s (ďalej len „“) súd posúdil podanie povinného podľa obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak

a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,

b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,

c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,

d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b),

e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55),

f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,

g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,

h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Exekučné konanie ako nútený výkon súdneho alebo iného rozhodnutia má za úlohu zabezpečiť, aby sa oprávnený domohol priznaného práva v prípade, ak si povinný dobrovoľne riadne a včas nesplní svoju povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím. Súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu garantovaného a súdny exekútor spolu s exekučným súdom musia v konaní postupovať tak, aby nedošlo k zvýhodňovaniu jedného účastníka na úkor toho druhého. Zastavenie prebiehajúceho konania súdnym rozhodnutím prichádza do úvahy len vtedy, ak je daný aspoň jeden z dôvodov uvádzaných v ust. Exekučného poriadku, resp. ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Pokiaľ súd na návrh alebo aj bez návrhu preskúma dôvodnosť exekúcie a zistí, že nie je daný žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie, nemôže

exekúciu zastaviť, nakoľko by takýmto postupom došlo k porušeniu spomínaného ústavného práva na súdnu ochranu.

Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 01. 12. 2008, č. k. - 34, ktorým súd rozviedol manželstvo zákonnej zástupkyne maloletých oprávnených a povinného. Zároveň bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej sa maloletí oprávnení zverili do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude deti zastupovať a spravovať ich majetok. Povinnému bolo uložené platiť na výživu maloletej oprávnenej v 1. rade sumu 2 000,- Sk mesačne a na výživu maloletého oprávneného v 2. rade sumu 2 000,- Sk mesačne, vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, k rukám matky. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňom 15. 01. 2009 a vykonateľnosť 16. 01. 2009.

Povinný bol na základe tohto rozhodnutia povinný platiť mesačné výživné v celkovej výške 132,78 Eur, počnúc mesiacom január 2009. Za rok 2009 tak vznikla povinnému povinnosť zaplatiť 1 593,36 Eur, za rok 2010 sumu 1 593,36 Eur, za rok 2011 sumu 1 593,36 Eur a za rok 2012 do začatia exekučného konania (t. j. do 23. 04. 2012) sumu 531,12 Eur, spolu 5 311,20 Eur.

Povinný predložil spolu s návrhom na zastavenie exekúcie aj listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že v roku 2009 poukázal zákonnej zástupkyni maloletých oprávnených výživné v celkovej výške 1 593,26 Eur, v roku 2010 celkovo 1 460,50 Eur, v roku 2011 1 520,93 Eur a v roku 2012 do začatia exekučného konania 385,77 Eur, spolu 4 960,46 Eur.

Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že povinnému vznikol v roku 2009 dlh vo výške 0,10 Eur, v roku 2010 vo výške 132,86 eura, v roku 2011 vo výške 72,43 eura a v roku 2012 vo výške za 145,35 eura, spolu 350,74 Eur.

Z tvrdení zákonnej zástupkyne maloletých oprávnených a z predložených listinných dôkazov, ktoré na svoju obranu predložil povinný, je nepochybné, že povinný v mesiaci marec 2010 nezaplatil výživné vo výške 132,77 Eur. Úhradou zo dňa 26. 02. 2010, ktorou povinný odôvodňoval svoj návrh na zastavenie exekúcie, uhrádzal výživné za mesiac február 2010, pričom v ním predloženom výpise chýba úhrada za mesiac marec 2010. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že povinný uhradil dňa 10. 12. 2010 výživné vo výške 132,87 Eur. Nakoľko táto úhrada nebola zahrnutá v sume dlžného výživného, je obrana povinného v tejto časti nedôvodná. Zákonná zástupkyňa maloletých oprávnených tvrdila, že povinnému vznikol v roku 2011 nedoplatok na výživnom vo výške 92,31 eura. Povinný však preukázal, že v danom roku neuhradil len sumu 72,43 Eur. Návrh na vykonanie exekúcie bol tak na základe vyššie uvedeného nedôvodný v časti vymáhania zameškaného výživného vo výške 19,65 Eur (370,39 Eur - 350,74 Eur), pričom túto úhradu súd vo výroku pomerne rozdelil na dlžné výživné pre obidvoch maloletých oprávnených. Vo zvyšku je návrh na zastavenie exekúcie nedôvodný, nakoľko povinný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by do začatia exekučného konania zaplatil dlžné výživné vo výške 350,74 Eur. Práve naopak, ním predloženými listinnými dôkazmi potvrdil dôvodnosť návrhu na vykonanie exekúcie v tejto časti. Pokiaľ ide o úhradu zo dňa 20. 01. 2012 vo výške 80,- Eur, povinný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že predmetná platba bola určená na výživné pre maloletých oprávnených. Súd v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz, ktorý by preukázal účel tejto platby a priklonil sa k tvrdeniu zákonnej zástupkyne maloletých oprávnených. Vychádzal pritom z toho, že povinný pri všetkých ostatných platbách výživného uviedol do dôvodu platby „P. a A.“, prípadne „DETI“ alebo „VÝŽIVNÉ“, pričom pri vklade na účet zákonnej zástupkyne maloletých oprávnených takýto popis platby chýba. Súd mal zároveň za preukázané, že povinný platil výživné vo výške 152,77 Eur deň pred touto úhradou. Nakoľko nešlo o úhradu výživného, zákonná zástupkyňa maloletých oprávnených túto sumu správne nezahrnula do sumy zaplateného výživného. Na základe vyššie uvedeného súd vo zvyšku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.