Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-7-2012.pdf
PDF · 106.42 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/7/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Márie Prikrylovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: GARB INVEST, s.r.o., Matúšova 60/6, Trenčín 1, právne zastúpený JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Železničná 90/12, Považská Bystrica 1, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava (Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, rozpočtová organizácia, Nová ul. 13, Banská Bystrica) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/10548-63766/2011/994139-r zo dňa 15. júna 2011, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca žalobou, ktorú doručil osobne na Okresný súd v Trenčíne dňa 26. augusta 2011, žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. I/226/10548-63766/2011/994139-r zo dňa 15. júna 2011 a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nezákonnosti. Súčasne žiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia a o priznanie náhrady trov konania.
Okresný súd v Trenčíne uznesením č.k. 36Cb/230/2011-13 zo dňa 25. novembra 2011 postúpil vec tun. krajskému súdu ako súdu vecne a miestne príslušnému. Vec na krajský súd napadla dňa 17. januára 2012.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím na odvolanie žalobcu potvrdil rozhodnutie - dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín (ďalej len správca dane) č. 645/230/2526/11/ Feč zo dňa 13. januára 2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 vo výške 58 223,56 Eur podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že sa stotožnil so zistením skutkového stavu správcom dane ako aj s jeho právnym záverom s tým, že žalobca v daňovom priznaní za rok 2008 k dani z príjmov právnickej osoby priznal daň vo výške 53 829,- Sk (1 786,80 Eur), čo predstavuje o 1 754 043,- Sk (58 223,56 Eur) menej ako zistil správca dane daňovou kontrolou.
Správca dane preto postupoval v súlade s § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, keď zvýšil žalobcovi výsledok hospodárenia za rok 2008 o sumu 9 231 807,- Sk (306 439,85 Eur), pretože žalobca nepreukázal, že ním účtované výdavky súviseli
s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov. Žalobca v kontrolovanom období nepostupoval v súlade so zákonom, keď nezúčtoval do tržieb spoločnosti sumu 7 100 000,- Sk.
Žalobca v dôvodoch žaloby tvrdil, že nezákonným rozhodnutím a postupom žalovaného bol ukrátený na svojich právach. Uviedol, že správca dane a aj žalovaný mu neuznali v daňových nákladoch za rok 2008 tieto výdavky:
1. výdavok v sume 42 408,40 Sk vynaložil na ubytovane p. V. S. v hoteli Anbassador Zlatá husa v Prahe. Žalobca ako zamestnávateľ bol povinný podľa zákona o cestovných náhradách zabezpečiť ubytovanie svojmu zamestnancovi pri výkone pracovnej cesty. Reálnosť uskutočnenia pracovnej cesty preukázal svojim bankovým výpisom, podľa ktorého platby za poskytnuté ubytovacie služby sa uskutočnili jeho platobnými kartami priamo v mieste ich poskytnutia a nie iba fiktívnymi dokladmi ubytovacieho zariadenia.
Žalobca navrhol v súdnom konaní vypočuť svedka V. S..
2. výdavok v sume 87 399,10 Sk vynaložil na cestovné (letenku), kurzový rozdiel z nákupu letenky, ubytovanie v hoteli LARESPARK, parkovacie služby Vienna Internetional Airport, kurzový rozdiel z parkových služieb. Aj v tomto prípade žalobca tvrdil, že ako zamestnávateľ bol povinný zabezpečiť ubytovanie svojim zamestnancom pri výkone pracovnej cesty podľa zákona o cestovných náhradách a ostatné zákonom definované služby, ktoré s pracovnou cestou súviseli. Reálnosť uskutočnenia pracovnej cesty preukázal bankovým výpisom zo svojho účtu, podľa ktorého platby za poskytnuté ubytovacie služby a služby leteckej spoločnosti sa uskutočnili platobnými kartami žalobcu priamo v mieste ich poskytnutia a nie iba fiktívnymi dokladmi ubytovacieho zariadenia, príp. fiktívnymi dokladmi leteckej spoločnosti.
Žalobca navrhol v súdnom konaní vypočuť svedkov V. S. a S. I..
3. výdavok v sume 2 000 000,- Sk vznikol zaplatením zmluvnej pokuty na základe Zmluvy o poskytovaní podnikateľského poradenstva, ktorú žalobca uzavrel so spol. STRATEGIC COMPANY Ltd., s.r.o. Žalobca tvrdil, že obsah zmluvy preukazuje, že dohoda medzi zmluvnými stranami súvisela s jeho podnikateľskou činnosťou a mala viesť k zvýšeniu jeho príjmov. Skutočnosť, že žalobca porušil zmluvne dohodnutú povinnosť vyplývajúcu z uvedenej Zmluvy a k jej naplneniu nedošlo, je v podnikateľských pomeroch obvyklé. Žalobca tvrdil, že zaplatenie zmluvnej pokuty preukázal pokladničným dokladom.
Žalobca ďalej namietal zvýšenie základu dane za rok 2008 o sumu 7 100 000,- Sk. Uzavrel so spol. GLOBE, s.r.o. Považská Bystrica Zmluvu o poskytovaní podnikateľského poradenstva s termínom dodania do 31. decembra 2008. Žalobca zdôraznil, že celková dohodnutá suma za služby predstavovala sumu 7 100 000,- Sk, spol. GLOBE, s.r.o. zaplatila žalobcovi ako poskytovateľovi služby na základe predfaktúr zálohu v sume 6 100 000,- Sk. Vzhľadom na nerealizované služby žalobca vrátil uvedenej spoločnosti zálohu v roku 2008 v sume 100 000,- Sk a v januári 2009 v sume 5 800 000,- Sk. Rozdiel v sume 200 000,- Sk predstavoval platbu za skutočne realizované služby. Žalobca preukázal vrátenie zálohy pokladničným dokladom, a preto žalovaný v rozpore so skutočnosťou rozhodol, že žalobcom boli reálne poskytnuté služby v objeme 7 100 000,- Sk.
Žalovaný v písomnom vyjadrení (č.l. 23) navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že správca dane v súlade so zákonom zvýšil žalobcovi základ o sumu 9 231 807,- Sk, pretože nepreukázal, že náklady vo výške 2 129 807,- Sk za ubytovanie V. S. v Interhoteli Anbassador Zlatá husa v Prahe v sume 42 408,40 Sk a náklady súvisiace s cestou V. S. a S. I. do Istanbulu v sume 87 399,10 Sk a zmluvná pokuta 2 000 000,- Sk, sú nákladmi podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Žalobca ďalej v kontrolovanom období v rozpore so zákonom nezúčtoval do tržieb spoločnosti sumu 7 100 000,- Sk na základe Zmluvy o poskytnutí podnikateľského poradenstva.
Žalovaný tiež dodal, že daňovým úradom vyrubená a žalobcom zaplatená pokuta v sume 2 000,- Sk za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch v lehote nebola predmetom odvolania.
Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov žaloby, bez pojednávania podľa § 250f ods. 1 O.s.p., pretože to nie je v rozpore s verejným záujmom.. Dospel k záveru, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote a oprávnenou osobou a že rozhodnutie je preskúmateľné súdom a žalobca je riadne zastúpený advokátom. Súd zamietol žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Z podkladov pripojených v administratívnom spise žalovaného súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008. O výsledku zistení z daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. 645/321/100180/10/Szig zo dňa 22. novembra 2010. Žalobca, ani ním splnomocnený zástupca, sa nezúčastnili prerokovania Protokolu, a preto podľa § 15 ods. 12 zákona o správe daní a poplatkov sa za deň prerokovania Protokolu považoval 12. január 2011, teda deň uvedený vo výzve správcu dane na prerokovanie Protokolu. Na základe Protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly vydal správca dane dodatočný platobný výmer č. 645/230/2526/11/Feč zo dňa 13. januára 2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 vo výške 58 223,56 Eur podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Krajský súd písomne dňa 31. mája 2012 upovedomil žalobcu prostredníctvom jeho advokátky (č.l. 35), že nevyhovel jeho žiadosti o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 250c ods. 1 O.s.p.
V prejednávanej veci bolo medzi účastníkmi sporné, či daňové orgány postupovali v súlade so zákonom, ak žalobcovi neuznali výdavky vo výške 2 129 807,- Sk ako daňové výdavky podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. V uvedenej sume sú započítané náklady na ubytovanie V. S. v Interhoteli Ambassador Zlatá husa v Prahe v sume 42 408,40 Sk, ďalej náklady súvisiace s cestou V. S. a S. I. do Istanbulu v sume 87 399,10 Sk a zaplatená zmluvná pokuta v sume 2 000 000,- Sk. Medzi účastníkmi bolo ďalej sporné, či žalobca bol povinný v roku 2008 zúčtovať do tržieb spoločnosti sumu 7 100 000,- Sk na základe Zmluvy o poskytnutí podnikateľského poradenstva a či na takto zistenom skutkovom stave správca dane dôvodne zvýšil žalobcovi základ dane o sumu 9 231 807,- Sk.
Podľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 21 citov. zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky daňovník účtoval, výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané a ďalej taxatívne vymedzené výdavky uvedené v písm. a/ až k/ tohto zákona.
Dokazovanie upravuje ustanovenie § 29 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 29 ods. 1 citov. zákona o správe daní a poplatkov dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
Podľa § 29 ods. 8 citov. zákona o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vieryhodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Správca dane ako aj žalovaný, nespochybnili, že náklady na ubytovanie V. S. v Interhoteli Ambassador Zlatá hus v Prahe od 25. do 28. augusta 2008 predstavovali sumu 42 408,40 Sk a ďalej, že náklady súvisiace s cestou V. S. a S. I. do Istanbulu od 18. do 21. septembra predstavovali sumu 87 399,10 Sk. Tiež nebolo sporné, že žalobca predložil daňovej kontrole účtovné doklady preukazujúce vynaloženie týchto nákladov. Sporným zostalo, či uvedené náklady, o ktorých žalobca účtoval, sú nákladmi na dosiahnutie, udržanie alebo zabezpečenie príjmu žalobcu. Žalobca v priebehu daňovej kontroly, vo vyrubovacom konaní a ani v žalobe neuviedol, za akým účelom uvedené osoby cestovali do Prahy a Istanbulu, s kým a kde konkrétne rokovali, čo bolo predmetom ich rokovania, či v mene a na účet žalobcu boli uzavreté zmluvné záväzky, prípadne z akého dôvodu boli rokovania neúspešné. Tvrdenie žalobcu, že V. S. a S. I. vyslal na pracovné cesty bez toho, aby označil, aký konkrétny cieľ mali tieto pracovné cesty, je všeobecné a neurčité na účel posúdenia, či náklady súvisiace s týmito cestami sú daňovými výdavkami. Samotné predloženie účtovných dokladov o nákladoch vynaložených na pracovné cesty jeho zamestnancov do Prahy a Istanbulu nie je dostatočné na preukázanie, že ide o daňové výdavky v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.
Žalobca si uplatnil v daňových výdavkoch sumu 2 000 000,- Sk titulom zaplatenia zmluvnej pokuty na základe Zmluvy o poskytnutí daňového poradenstva, ktorú uzavrel dňa 18. januára 2008 so spol. STRATEGIC COMPANY Ltd., s.r.o. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie podnikateľského poradenstva pre objednávateľa (v tomto konaní žalobcu) vzťahujúceho sa k súťažným konaniam vyhlásenými verejnými obstarávateľmi. Ďalej bola medzi účastníkmi „Zmluvy“ dohodnutá predbežná špecifikácia podnikateľského poradenstva, pričom predmet zmluvy je zaradený do KP 74.14.12 (poradenstvo, manažérske služby a operatívna asistencia v oblasti obchodu, analýza obchodnej stratégie...). Doba poskytovania predmetu zmluvy bola dohodnutá na obdobie od 18. januára do 18. júna 2008. Cena za predmet zmluvy bola určená s poukazom na zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách a na cenník poskytovateľa. Účastníci tejto „Zmluvy“ sa dohodli na ďalších podmienkach, okrem iného aj na zmluvnej pokute vo výške 2 000 000,- Sk, a to v prípade, ak si objednávateľ (žalobca) nesplní povinnosť zabezpečiť v dobe platnosti zmluvy pre poskytovateľa výber min. 3-och súťaží, na ktorých sa bude chcieť zúčastniť, t.j. neumožní poskytovateľovi naplniť dohodnutý predmet zmluvy. Žalobca sa bránil, že „v podnikateľských kruhoch dochádza k tomu, že predmet zmluvy sa nenaplní“. Žalobca bol povinný na výzvu správcu dane vieryhodne preukázať, že zmluva nebola reálne naplnená a z tohto dôvodu bol povinný zaplatiť poskytovateľovi služby zmluvnú pokutu. Žalobca nereagoval na výzvu správcu dane zo dňa 24. mája 2010, ani na opakovanú výzvu zo dňa 7. júla 2010 a nepreukázal opodstatnenosť zúčtovania zmluvnej pokuty. Neuviedol žiadne skutočnosti, najmä či v čase uzavretia tejto „Zmluvy“ mal reálnu predstavu o účasti na súťažných konaniach vyhlásených verejnými obstarávateľmi, ktorých súťaží sa mienil zúčastniť, aké okolnosti spôsobili, že sa súťaží nezúčastnil vôbec alebo v menšom počte ako bolo dohodnuté, teda čo skutočne viedlo k zaplateniu zmluvnej pokuty.
K žalobcom uplatnenej námietke o neopodstatnenom zvýšení základu dane o sumu 7 100 000,- Sk súd uvádza, že žalovaný nespochybnil, že žalobca uzavrel so spol. GLOBE, s.r.o. Považská Bystrica „Zmluvu o poskytovaní podnikateľského poradenstva“ s tým, že žalobca bol na základe uvedenej „Zmluvy“ poskytovateľom služby a spol. Globe, s.r.o. jej objednávateľom. Predmet Zmluvy bol definovaný ako poskytnutie podnikateľského poradenstva v rozsahu majetkového poradenstva, ktorý je zaradený do KP 74.14.12. Poznamenáva sa, že ide o ten istý kód (KP 74.14.12) ako bol uvedený v Zmluve
o poskytnutí daňového poradenstva, ktorú žalobca uzavrel so spol. STRATEGIC COMPANY Ltd., s.r.o., pričom v tomto prípade bol žalobca objednávateľom služby. Doba poskytovania podnikateľského poradenstva bola v „Zmluve o poskytovaní podnikateľského poradenstva“ dohodnutá od 25. októbra 2006 do 31. decembra 2008, cena za poskytnuté služby bola dohodnutá v sume 7 100 000,- Sk bez DPH. Účastníci Zmluvy sa dohodli, že časť ceny za predmet zmluvy vo výške 6 100 000,- Sk bola splatná dopredu na základe predfaktúr (zálohových faktúr) poskytovateľa. Správca dane v rámci miestneho zisťovania zistil, že žalobca na strane poskytovateľa služby vystavil pre spol. GLOBE, s.r.o. dve predfaktúry s rovnakým číslom 20060 zo dňa 30. októbra 2006 na sumu 400 000,- Sk a na sumu 5 700 000,- Sk. Faktúry boli uhradené na účet žalobcu opakovanými bankovými prevodmi (16 bankových prevodov od 30. októbra 2006 do 10. novembra 2006). Ku dňu 31. decembru 2008 žalobca evidoval prijaté zálohy od spol. GLOBE, s.r.o. v sume 6 000 000,- Sk. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca vrátil spol. GLOBE, s.r.o. dňa 14. júna 2008 sumu 100 000,- Sk a ďalej evidoval dlhodobý záväzok vo výške 6 000 000,- Sk. Daňové orgány však uzavreli, že žalobca nepostupoval v súlade so zákonom, pretože do 31. decembra 2008 nevystavil objednávateľovi služby (spol. GLOBE, s.r.o.) faktúru, ktorou by vyúčtoval skutočne poskytnuté služby podľa „Zmluvy“ z 25. októbra 2006 a do výnosov nezaúčtoval sumu 7 100 000,- Sk ako cenu bez DPH z uvedenej „Zmluvy“. Žalobca bol daňovníkom, ktorý účtoval v sústave podvojného účtovníctva a podľa § 5 ods. 1 postupov účtovania vyhlásených Opatrením MF SR č. 23 054/2002-92 zo dňa 16. decembra 2002 v znení neskorších predpisov bol povinný výnosy účtovať do obdobia, s ktorými časovo a vecne súvisia a výnosy, ktoré sa týkajú budúcich účtovných období časovo rozlíšiť ako výnosy budúcich období (§ 4 Opatrenia MF SR). Z obsahu „Zmluvy“ vyplýva suma výnosov a aj obdobie, ktorého sa týkajú a v kontrolovanom období mal žalobca povinnosť časovo rozlíšiť výnosy budúcich období prostredníctvom účtu 384 a účtovným zápisom na ťarchu účtu 384 a v prospech účtu 602 zaúčtovať sumu 7 100 000,- Sk do výnosov a tým ju zahrnúť do výsledku hospodárenia za kontrolované obdobie.
Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v ustanovení § 17 stanovil všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane.
Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.
Podľa § 17 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrňované do základu dane.
Podľa § 2 písm. b) zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem vymedzeného predmetu dane podľa § 12.
Podľa § 2 písm. j) zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vieryhodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
V súvislosti s citov. právnou úpravou dôkazného bremena v daňovom konaní je potrebné zdôrazniť, že samotné tvrdenie daňového subjektu v daňovom konaní nepostačuje, ale na svoje tvrdenia musí
predložiť vieryhodné dôkazy preukazujúce, že výdavky boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenia a udržanie príjmov.
Súd sa z dôvodov uvedených vyššie stotožnil so záverom žalovaného, že žalobca nepostupoval v súlade s § 17 ods. 1 písm. b) § 17 ods. 2 písm. b) a § 2 písm. b) a j) zákona o dani z príjmov a v súlade s postupmi účtovania vyhlásenými v Opatrení MF SR č. 23 054/2002-92 zo dňa 16. decembra 2002, pretože pri zisťovaní základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2008 nezvýšil výsledok hospodárenia o sumu 7 100 000,- Sk.
Súd nepovažoval za dôvodné vypočutie žalobcom navrhovaných svedkov, ktorých vypočutie navrhol až v žalobe. Žalobca bol počas výkonu daňovej kontroly ako aj v priebehu daňového konania pasívny, na výzvy správcu dane nereagoval, nezúčastnil sa na výzvu správcu dane prerokovania Protokolu o výsledku zistení z daňovej kontroly, nepredložil žiadne hodnoverné dôkazy, ktorými by preukázal, že náklady v sume 9 231 807,- Sk vynaložil v roku 2008 na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu podľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Ak žalobca v priebehu daňovej kontroly a ani v daňovom konaní nevyužil svoje právo podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov a nepreukázal vieryhodnými dôkazmi, že ním účtované výdavky sú daňovými výdavkami v zmysle zákona o dani z príjmov, potom v súdnom konaní po uplynutí lehoty dvoch mesiacov na podanie žaloby (§ 250b ods. 1 O.s.p.) nemôže súd prihliadnuť na ďalšie dôkazy, ktorými by prípadne mali byť výpovede svedkov.
Z dôvodov uvedených vyššie súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že žalobca v konaní vieryhodne nepreukázal, že výdavky, o ktorých účtoval v roku 2008 v sume 2 129 807,- Sk boli vynaložené na dosiahnutie, udržanie alebo zabezpečenie príjmu žalobcu v zmysle § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Súd sa stotožnil aj so záverom daňových orgánov, že žalobca bol povinný v roku 2008 zúčtovať do tržieb spoločnosti sumu 7 100 000,- Sk na základe Zmluvy o poskytnutí podnikateľského poradenstva. Žalovaný ako aj správca dane zabezpečili v prejednávanej veci potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili z nich správny právny záver. Správne orgány tak rozhodli v súlade so zákonom, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.