Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/71/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava, Mamateyova 17, Bratislava 55, IČO: 35 937 874, pobočka Prievidza, IČO: 17 333 954 proti povinnému: MAXIMILIÁN, spol. s r.o., naposledy so sídlom Prievidza, Košovská cesta 22, IČO: 31 582 222, t.č. už vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 28.584,- Sk s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. decembra 2011, č.k. -14, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa a Exekučného poriadku v spojení s , , , , ako aj ust. , ktorý sa prostredníctvom vzťahuje aj na exekučné konanie. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Kaduchovi trovy exekúcie nepriznal. V odôvodnení uznesenia poukázal na skutočnosť, že povinný zanikol bez právneho nástupcu a dňa 03.08.2010 bol ex offo vymazaný z obchodného registra. Čo sa týka trov exekúcie poukázal na ust. a Exekučného poriadku s tým, že vyplývajúc z Exekučného poriadku je pravidlo, že trovy exekúcie znáša alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich nahrádza oprávnený. Takúto situáciu predpokladá ust. , podľa ktorého, ak dôjde k zastavaniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Samotnú skutočnosť, že došlo po viac ako šiestich rokoch od začatia exekučného konania k výmazu povinného z obchodného registra nemožno z vyššie uvedených hľadísk považovať za zavinenie oprávneného ( z 24.01.2008). Exekútor ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie je v exekučnom konaní v postavení účastníka konania a nie vykonávateľa verejnej moci, pričom je na výsledku exekúcie materiálne zainteresovaný. Svojim súhlasom stať sa súdnym exekútorom a vykonávať činnosť exekútora musí preto znášať aj s tým spojené riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov ako účastník exekučného konania (v časti trov). Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované v jeho podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. november 1983, séria A č. 70, mutatis mutandis ), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Z uvedených dôvodov súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor JUDr. Jozef Kaduch, a to výroku o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, alebo aby rozhodnutie zmenil tak, že súdnemu exekútorovi priznal

trovy exekúcie v plnom rozsahu tak, ako si ich uplatnil vo vyúčtovaní. Uviedol, že oprávnený aj exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. V prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, účelne vynaložené trovy musí exekútorovi uhradiť buď povinný alebo oprávnený, čo zákonodarca vymedzil termínom „platiť trovy exekúcie.“ Zastáva názor, že v zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku je možné analogicky zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie, keďže došlo k výmazu povinného z Obchodného registra a dňom výmazu povinný stratil všetok majetok, z čoho vyplýva, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. V nadväznosti na ust. § 203 ods. 2 tieto trovy exekúcie znáša oprávnený. K argumentácii okresného súdu o predvídaní dôvodu zastavenia exekúcie uviedol, že po prijatí návrhu nevie nič o účastníkoch konania a teda nemôže predpokladať vymožiteľnosť, resp. nevymožiteľnosť pohľadávky. Naopak oprávnený už pri podaní návrhu môže predvídať nevymožiteľnosť pohľadávky, keďže nedošlo k jej dobrovoľnej úhrade v dobe stanovenej súdnym rozhodnutím. Na záver v odvolaní uviedol, že v napadnutom uznesení súd prvého stupňa sa vyjadril, že podaním zo dňa 19.08.2010 navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra. Toto vyjadrenie sa nezakladá na pravde. Dňa 08.10.2007 bola oprávnenému zaslaná informácia o nemajetnosti povinného a na základe tejto skutočnosti súdny exekútor navrhol, aby zvážil, či nepodá návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Na túto informáciu o nevymožiteľnosti oprávnený reagoval dňa 19.10.2007 a vyjadril sa, že zatiaľ s podaním návrhu na zastavenie exekúcie neuvažuje. Na základe tejto informácie bolo predmetné exekučné konanie vedené i naďalej, až do dňa 04.01.2012, kedy mu bolo doručené uznesenie o zastavení exekúcie.

Vyjadrenie k odvolaniu súdneho exekútora písomne podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa , bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie podľa zrušiť a podľa vec vrátiť okresného súdu na ďalšie konanie.

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Kaduchovi dňa 19.11.2003, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 28.584,- Sk, a to na podklade troch exekučných titulov - platobných výmerov Všeobecnej zdravotnej poisťovne č. 1161/98 a, č. 1161/98 c a č. 1161/98 d , všetky zo dňa 25.01.1999.

Zo spisového materiálu, ako aj z výpisu z obchodného registra krajský súd zároveň zistil, že povinný bol v priebehu exekučného konania dňa 03.08.2010 ex offo vymazaný z obchodného registra, ako právnická osoba zanikol bez právneho nástupcu, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.

Krajský súd, prehodnotiac predchádzajúci právny názor v dôsledku aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.

novembra 2011), konštatuje, že v posudzovanej veci sa bolo potrebné zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.

Krajský súd na základe vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že v posudzovanej veci okresný súd dostatočne nepreskúmal dôvod zrušenia a následného zániku povinného ako obchodnej spoločnosti, a teda či v danom prípade neprichádzalo do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Uvedená skutočnosť má následne priamu spojitosť s rozhodovaním o náhrade trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Záver okresného súdu, ktorým ustálil dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. l písm. g/ Exekučného poriadku a rozhodol o náhrade trov exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, preto treba považovať za súčasného stavu veci, keď súd nepreskúmal dôvody, pre ktoré došlo k zrušeniu povinného a následne k jeho výmazu z obchodného registra, za predčasné. Preto nemožno rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie považovať za správne.

S poukazom na uvedené, krajský súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní okresný súd s prihliadnutím na uvedený právny názor preskúma dôvody výmazu povinného z obchodného registra a v spojitosti s výsledkami tohto zisťovania opätovne rozhodne o náhrade účelne vynaložených trov exekúcie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .