Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9P-160-2012.pdf
PDF · 80.17 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/160/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloleté deti T.: W., nar. X.X.XXXX a H., nar. X.X.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, deti rodičov: T. T., nar. XX.X.XXXX, bytom O., G.H. X a V. N., nar. XX.X.XXXX, bytom G., C. XX/XX o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na mal. deti sudkyňou JUDr. Ivetou Banghovou takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletého W. T., nar. X.X.XXXX zo sumy 50.-€ na 75.-€ mesačne, počnúc od 1.7.2012 a na mal. H. T., nar. X.X.XXXX zo sumy 50.-€ na 75.-€ mesačne, počnúc od 1.7.2012.
Výživné je splatné vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. detí.
Týmto sa z m e ň u j e rozsudok tunajšieho súdu 12P 400/2010 - 17 zo dňa 10.2.2011 o výživnom na maloleté deti.
Súd návrh matky vo zvyšku z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka mal. detí sa písomne podaným návrhom zo dňa 18.6.2012 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na 100.-€ mesačne na každé dieťa. Na pojednávaní uviedla, že by súhlasila s výškou výživného po 75.-€ na každé dieťa od 1.6.2012. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec výživné vôbec neplatí, poberá náhradné výživné od štátu. S deťmi býva sama v jednoizbovom byte, ktorý má v podnájme, pritom je nezamestnaná, poberá len opatrovateľský príspevok na svoju starú matku v sume 158,06 € a rodinné prídavky na dve deti 44.-€. Uviedla, že otec sa s deťmi stretáva len sporadicky 3,4 krát ročne, vtedy im nakúpi aj ošatenie. Uviedla, že je nezamestnaná asi dva roky, prácu si nájsť nevie. Deti sú vo veku 10 a 12 rokov, sú zdravé, žiadne mimoriadne výdavky s nimi nemá. Deti v škole stravu nemajú, nakoľko im varí doma. Syn navštevuje športový krúžok, za čo mesačne platí 7.-€, dcéra tanečnú, za čo polročne platí 20.-€. Uviedla, že nehnuteľnosť ani motorové vozidlo nevlastní a inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Otec mal. detí s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil napriek tomu, že zarába 450.-€ v čistom. Má rôzne exekúcie a pôžičky. Uviedol, že z platu mu zrážajú 139,79 € na pôžičky, avšak ktoré sú to konkrétne uviesť nevedel. Ďalej si teraz vybavuje splátkový kalendár na pôžičky od S. a ešte ďalšej pôžičky od neudanej spoločnosti. Uviedol, že začal pracovať len od 1.6.2012, predtým bol nezamestnaný, inú vyživovaciu povinnosť nemá. S deťmi sa stretáva len zriedka, pretože nemá dosť peňazí, aby pre ne išiel. Asi pred dvoma mesiacmi boli deti u neho, kedy im nakúpil ošatenie.
Kolízna opatrovníčka mal. detí uviedla, že pred rokom bola znížená vyživovacia povinnosť z dôvodu, že otec nemal príjem, teraz je riadne zamestnaný, preto navrhla zvýšiť výživné na 75.-€ na každé dieťa.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom kolízneho opatrovníka, potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov mal. detí, rodným listom maloletých detí, pripojeným spisom tunajšieho súdu 12P 400/2010 najmä rozsudkom zo dňa 10.2.2011, ostatnými ku spisu pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny záver:
Rozsudkom tunajšieho súdu 9P 220/2012 - 24 zo dňa 6.9.2010 bola schválená rodičovskú dohoda, na základe ktorej boli mal. deti zverené do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na platenie výživného po 75.-€ mesačne. V tom čase matka poberala opatrovateľský príspevok 143.-€, otec bol bez príjmu. Rozsudkom tunajšieho súdu 12P 400/2010 - 17 zo dňa 10.2.2011 bola znížená vyživovacia povinnosť otca na každé dieťa zo sumy 75.-€ na 50.-€. Bolo to z dôvodu, že napriek tomu, že sa pomery na strane rodičov nezmenili, otec skutočnosť zmeny pomerov odôvodňoval tým, že predpokladal, že dostane vyššiu dávku v hmotnej núdzi, resp. podporu v nezamestnanosti, než akú dostal.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné súd určuje podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažná zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na stane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Zmenou pomerov môže byť vyšší vek dieťaťa, pokles prípadne zvýšenie príjmu, rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného a podobne.
Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného vo februári 2011 uplynul jeden a pol roka. Pomery na strane mal. detí sa zmenili v tom, že sú staršie a ich odôvodnené výdavky postupne rastú. Na strane matky sa pomery nezmenili, naďalej poberá opatrovateľský príspevok na svoju starú matku v sume 158,06 €, ktorý sa zvyšoval pravdepodobne valorizáciou cien a zvyšovaním životného minima. Matka ďalej poberá rodinné prídavky na dve deti okolo 45.-€. Pomery na strane otca sa zmenili v tom, že od 1.6.2012 uzatvoril pracovnú zmluvu na dobu určitú do 31.5.2013 u firmy Green
Integrated Logistics s.r.o. Bratislava s miestom výkonu práce Gáň. Jeho dohodnutá mzda v hrubom je 475.-€ a výkonnostný bonus 75.-€. Za mesiac jún mu bola vyplatená mzda v čistom 443,51 €. Je pravdou i tá skutočnosť, že suma 139,79 € bola otcovi zrazená formou exekúcie. Otec tvrdí, že má ďalšie pôžičky vo S. a inde, ktoré však bližšie nešpecifikoval a to ani ich zostatky, ani mesačné splátky, sám nevedel aké pôžičky mu vlastne boli zo mzdy strhnuté v rámci exekúcie. Nakoľko výživné je prednostná pohľadávka a otec sa s deťmi stretáva len 3 - 4 krát ročne a matka žije na hranici prežitia v jednoizbovom podnájme s veľmi nízkym príjmom, bol súd toho názoru, že je potrebné zvýšiť výživné na každé dieťa na sumu 75.-€. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd návrh matky vo zvyšku a to o zvýšenie výživného od 1.6.2012 zamietol, nakoľko otec prvú mzdu dostal až v mesiaci júl a preto je schopný platiť zvýšené výživné len od 1.7.2012.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.