Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-168-2011.pdf
PDF · 72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-7P/168/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou v právnej veci navrhovateľa H. M., nar. XX. XX. XXXX, nezamestnaného, bytom Q. O., D. XX, proti odporkyni D. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. P. XXX/XX, O., Česká republika, nezamestnanej, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Podaným návrhom navrhovateľ žiadal súd, aby určil povinnosť odporkyni prispievať mu príspevkom na výživu rozvedeného manžela vo výške 5 Eur mesačne a to na tom skutkovom základe, že je dlhodobo nezamestnaný, nemá žiaden príjem a odporkyňa je zamestnaná. Na pojednávaní sa navrhovateľ pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedol, že je evidovaný v evidencii nezamestnaných Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako nezamestnaný, nemá žiaden príjem, poberá preddavkovo dávku a príspevok v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur a ďalej uviedol, že v súčasnej dobe býva v dvojizbovom byte svojich rodičov spolu s ďalšími dvomi súrodencami. Je vyučený maliarom - natieračom, avšak zatiaľ vhodné pracovné miesto pre neho si nenašiel. Rodičom prispieva na potreby domácnosti, na stravu čiastkou mesačne cca 10 - 20 Eur. Majetok nemá žiadny.
Navrhovateľka sa na termín pojednávania nedostavila, táto bola vypočutá pred dožiadaným súdom, Okresným súdom v Novém Jičíne v Českej republike, pričom z protokolu o výsluchu odporkyne mal súd preukázané, že táto bola zamestnaná v spoločnosti BROSE, a. s., so sídlom v Kopřivnici, avšak pracovnú zmluvu mala uzatvorenú na dobu určitú do konca mája roku 2012. Jej priemerný zárobok predstavoval čiastku 12 000 Kč. Pri svojom výsluchu táto ďalej uviedla, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí. Poukázala na svoje výdavky, ktoré ona má a to v súvislosti s bývaním kedy za byt a prenájom za uvedený byt, v ktorom žije spolu so svojim priateľom platí 6 900 Kč. Ďalej spláca úver vo výške 2 800 Kč. Tento úver spláca ešte za predchádzajúce dlhy, z úverov uzavretých počas manželstva. Tiež uviedla, že nemá žiaden majetok, či už nehnuteľný, ale ani hnuteľný väčšej hodnoty, okrem motorového vozidla Ford Focus, rok výroby 2002. Súhlasila, aby súd vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti. Zároveň súd zistil z listinných dôkazov, ktoré odporkyňa súdu predložila, že od 01. 06. 2012 je nezamestnaná, z podania zamestnávateľa (č. l. 56) mal súd preukázané, že jej bývalý zamestnávateľ jej oznámil skončenie pracovného pomeru v ich spoločnosti ku dňu 31. 05. 2012. Z predloženej fotokópie potvrdenia o dočasnej pracovnej práceneschopnosti súd zistil, že odporkyňa v súčasnej dobe je práceneschopná a musí podstúpiť operáciu. Mal preukázané, že pracovný pomer mala odporkyňa uzavretý na dobu určitú do 31. 05. 2012.
Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia Rady č. 44/2001 osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte vo veciach výživného na súdoch podľa bydliska alebo obvyklého pobytu osoby oprávnenej na výživné.
Podľa ustanovenia § 72 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pri tom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Mal totižto preukázané, že i napriek tej skutočnosti, že navrhovateľ je v súčasnej dobe zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že splnil podmienky pre zaradenie do tejto evidencie a jeho príjem predstavuje v súčasnej dobe len 62,50 Eur a s prihliadnutím na objektívnu skutočnosť, ktorou je faktická nemožnosť navrhovateľa nájsť si zamestnanie v danom regióne, kde žije a preto aj spĺňa podmienky, že nie je schopný sám sa živiť, súd jeho návrh musel zamietnuť najmä z toho dôvodu, že povinnou osobou je bývalá manželka navrhovateľa, ktorá však v súčasnej dobe by sama spĺňala podmienky s prihliadnutím na svoj zdravotný stav, ako aj na tú skutočnosť, že nie je zamestnaná, resp. že je nezamestnaná, že jej skončil pracovný pomer a vzhľadom na túto okolnosť by nebola schopná sama sa živiť a teda v súčasnej dobe nie je v schopnostiach a možnostiach odporkyne, aby platila výživné na navrhovateľa. Súd zisťoval i majetkové pomery odporkyne, pričom však táto nevlastní žiaden majetok, či už nehnuteľný, ale aj hnuteľný vyššej hodnoty, podľa jej vlastného vyjadrenia a preto potom súd musel návrh navrhovateľa zamietnuť.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. na základe zásady úspechu. Odporkyňa mala v konaní úspech, v spojení s konaním jej však trovy nevznikli, preto potom súd vyslovil, že odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.